BRATISLAVA – Len nedávno USA a Rusko oficiálne odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Ukončenie zmluvy nám pripomína, že na celom svete je približne 15-tisíc jadrových zbraní. Existujú štúdie, ktoré simulujú následky ich použitia.
Odstúpenie USA a Ruska od zmluvy INF začiatkom augusta a najnovšie testy na ruskej aj americkej strane pripomínajú, že na celom svete je uložených 15-tisíc nukleárnych hlavíc a 7-tisíc z nich môže aktivovať tak americký, ako aj ruský prezident.
Aby toho nebolo málo, Donald Trump sa vyjadril, že v zásade nevylučuje nasadenie atómových zbraní. Okrem toho aj medzi Indiou a Pakistanom, ktoré takisto vlastnia jadrový arzenál, hrozí konflikt o Kašmír.
Čo sa stane v prípade jadrovej vojny?
Práve touto otázkou sa z pohľadu atmosféry zaoberajú vedci. Jedno z prvých diel pochádza od neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny Paula J. Crutzena, ktorý okrem iného objavil ozónovú dieru a termín antropocén – obdobie, odkedy človek svojou činnosťou globálne ovplyvňuje ekosystém Zeme.
Crutzen v roku 1982 prišiel spolu s kolegom k záveru, že po výmene atómových úderov by došlo k obrovským požiarom a následne k fatálnemu uvoľneniu oxidov dusíka a kyslíkových radikálov. To by viedlo k niekoľkoročnému ochladeniu Zeme a ku kolapsu produkcie potravín na severnej pologuli.
Nukleárna zima
O rok neskôr zverejnil klimatológ Richard Turco spolu s kolegami v časopise Science prelomový výpočtový model. V tom čase začali používať termín “nukleárna zima”, pretože v prípade jadrového konfliktu by sa podľa ich modelu Zem ochladila na -15 až -25 stupňov Celzia. Táto takzvaná “TTAPS štúdia” sa od tej doby niekoľkokrát mierne upravovala, ale jej výsledky sa v podstate potvrdili aj neskôr. Stalo sa tak napríklad v roku 2007 v modelových výpočtoch správy Goddardovho inštitútu pre vesmírny výskum NASA.
Najnovší modelový výpočet pochádza od skupiny okolo Joshuu Coupa (Rutgersova univerzita), ktorý sa tiež zaoberá výhradne klimatickými dôsledkami jadrovej vojny.
Podľa ich simulácií, ktoré v podstate potvrdzujú staršie modelové výpočty, by jadrové detonácie vymrštili do atmosféry 147 miliónov ton sadzí a to tak vysoko, že by sa rozptýlili v stratosfére a zatemnili Slnko.
Animácia odhaľuje, čo sa stane so Zemou po jadrovom konflikte. Zdroj: YouTube
Sedem rokov tmy
Ako píšu vedci v poslednom vydaní časopisu “Journal of Geophysical Research: Atmospheres”, v prvom roku po katastrofe by klesla globálna teplota o sedem stupňov Celzia a potom pri zotrvávajúcej tme o ďalších deväť stupňov. Okrem toho by redukcia zrážok sťažila produkciu potravín. Sadze a s nimi aj nukleárna zima by ustúpili až po siedmich rokoch.
Vedci tiež upozorňujú na to, že nukleárny útok by bol katastrofou aj pre krajiny, ktoré by ho vyvolali.
