BRATISLAVA – Hranice ľudských možností sú neobmedzené. Tak ako sa vyvíja spoločnosť, tak sa posúvajú aj hranice nemožného. Najmä pri extrémnych výkonoch sú tieto veci veľmi ťažko pochopiteľné a častokrát nemajú ani reálne vysvetlenie. Jedným z príkladov nemožnosti chápať realitu je aj Wim Hof. Ide o 60-ročného Holanďana, ktorého výkonmi a schopnosťami sa zaoberajú vedecké tímy po celej Európe.
Ale aj im ostávajú iba otvorené ústa a krútenie hlavami. Tu je iba zopár príkladov, ktoré nemajú žiadnu logiku, ale ani reálne vysvetlenie. Wim Hof zabehol maratón v namibíjskej púšti pri teplote 40 stupňov bez občerstvenia, pri teplote mínus 20 stupňov si to zopakoval v Alpách, v krátkych nohaviciach a v sandáloch, polovičnú trať zvládol bosý. Pri tých istých podmienkach. V šortkách zrealizoval výstup na Kilimandžáro, na Mt.Evereste behal vo výške 5000 metrov a pri teplote -30 stupňov, polmaratón v Alpách zvládol vo výške 3500 metrov a pri teplote -20 stupňov. Plával na Severnom póle pod kryhami. Vzdialenosť 60 metrov zvládol na jedno nadýchnutie. Ale jeho možnosti sú ďaleko väčšie. V Guinnesovej knihe rekordov nájdete jeho meno pri výkone, ktorý hraničí so šialenstvom. Ponorený pod ľadom vydržal hodinu 53 minút a 2 sekundy. Pri teplote mínus 20 stupňov… Pritom tento výkon si už predtým vyskúšal a zrealizoval pätnásť krát.
Šarlatán, alebo čaro prírody?
Wim Hof sa narodil v roku 1959 a ak by ste očakávali, že niekde vo Švajčiarsku, Rakúsku či Nemecku, kde je v horách poriadna zima, tak sa mýlite. Hof pochádza z rovinatého Holandska, kde je zima iba ak v chladničke či na rýchlokorčuliarskych ováloch. Svoju túžbu a chuť testovať svoje telo a hlavu v extrémnych podmienkach objavil v roku 1990, aj keď už ako malý chlapec sa rád predvádzal. Prečo je Hof odolný voči chladu, zime a teplotám, pri ktorých ide väčšine ľudí o život, je záhadou aj pre lekárov a vedeckých pracovníkov. Podľa jeho vlastných slov dokáže kontrolovať svoju hlavu a dokáže mať na svojim organizmom ďaleko väčšiu kontrolu. Netrpí dehydrátaciou, omrzlinami, podchladením. Ako hovorí, má ideálny termostat. Vždy sa prepne do tej polohy, ktorú potrebuje. Využíva duševnú silu, ktorá kontroluje a reguluje jeho vnútorné orgány a dokáže telesné teplo využívať účelne a rovnomerne.
Venovali sa mu viaceré lekárske kapacity, testovali ho na univerzitách v USA či Holandsku aj za pomoci najmodernejších prístrojov a výsledky boli abnormálne a nepochopiteľné. Ak je ľudské telo vystavené extrémnej zime, tak sa ľudský organizmus prepne do krízového režimu, je to takzvaný stav prežitia. Krv prúdi najmä do vnútorných orgánov a iba minimálne do prstov, nosa, uší a končatín celkovo. Ale pri Hofovi bolo všetko inak. Aj keď mu odborníci merali vnútornú teplotu a tep, u Hofa sa neprejavovali žiadny znaky podchladenia, bolesti, šoku či hystérie, nebol v bezvedomí. Holanďan bol stále vyrovnaný, pokojný a pri zmysloch. Aj keď jeho teplota bola iba 32 stupňov celzia. Po skončení testov bol Hof pre lekárov a vedcov ešte väčšou záhadou, ako pred vyšetreniami. Pri meraní jeho telesnej teploty, počas ktorého bol umiestnený v nádobe s ľadom, neklesla jeho teplota pod 37 stupňov a Hofov organizmus ani nevykazoval syndrómy podchladenia ako je zimnica, svalová horúčka či triaška. Akoby dokázal ovládať svoju nervovú sústavu, čo sa v súčasnosti považuje za nemožné. Lekári ho síce za blázna nepovažujú, ale ani netušia čoho je ešte Wim Hof schopný a prečo jeho telo reaguje úplne neštandardné. Šarlatán? Blázon? Kto vie.
Sám Hof prezradil iba časť svojho umenia. Poukázal na meditačné techniky a praktiky tajuplnej tibetskej kontemplatívnej techniky tumo, ktorá pracuje s telesnou teplotou. Pri tejto technike sú známe príklady mníchov, ktorí keď sedia na ľade v mokrých súknach a v priebehu rituálov tieto prikrývky vysušia a ľad sa v ich okolí roztopí. Je na vás či týmto informáciám uveríte, alebo nie. V každom prípade je Wim Hof objektom, nad ktorým mnohí krútia hlavou a ktorého príbeh je nepopísanou stranou legendárnych ľudských príbehov.