BRATISLAVA (Henrieta Hačundová/Veronika Kováčová) – Práca politika vie byť niekedy poriadne náročná. Každodenný stres a neustály tlak na ústavných činiteľov určite zdraviu nepridáva. Niesť zodpovednosť za občanov, niektorých doslova ničí. Vedieť zvládať náročné situácie, dá niekedy zabrať. Problémy so zdravím majú aj naši politici.
Posledné dni rozvírila vlnu debát nemecká kancelárka Angela Merkelová. V priebehu troch týždňov dostala už trikrát záchvat triašky. Po poslednom incidente ale verejnosť uistila, že sa má dobre. ,,Už som raz nedávno povedala, že som v štádiu spracovávania nedávnych vojenských pôct s ukrajinským prezidentom Zelenským. Zdá sa, že to bude trvať trocha dlhšie. Ale mám sa veľmi dobre,” povedala pre nemecké médiá Merkelová. Podľa informácií z vládnych kruhov to nie sú zdravotné problémy, ale vec hlavy.
Vážny problém
Stres dokáže ovplyvniť veľa. Môže slúžiť aj ako motivačný činiteľ vyzývajúci k akcii. Dlhodobé pôsobenie stresu ale významne ovplyvňuje celkové fungovanie organizmu človeka. ,,Okrem regulácie emócií sú ovplyvnené kognitívne procesy – pamäť, myslenie, rozhodovanie,‘‘ vysvetlil psychológ Robert Krause.
Práca pod neustálym tlakom a drobnohľadom ľudí je veľmi náročná. Krause zdôraznil, že ,,pri ľuďoch, ktorí sú mediálne známi, často registrujeme implicitnú závislosť na názoroch druhých ľudí, čo v dlhodobej perspektíve môže taktiež ovplyvniť psychické prežívanie jednotlivcov‘‘. Dlhodobý stres môže samozrejme uľahčiť cestu k rôznym zdravotným problémom. Ovplyvňuje psychiku a ,,tým môže viesť aj ku vzniku rôznych prechodných ale aj dlhodobých psychických ťažkostí‘‘, doplnil psychológ Krause.
Pri práci politikov je preto tiež dôležitá psychohygiena a nácvik zručností. Vďaka tomu môžu zákonodarcovia zvládať aj náročné životné situácie. ,,Niekedy pomáha aj naučenie sa správneho dýchania, relaxácia, imaginácia, ale i rôzne iné nácvikové techniky.‘‘ Krause zároveň pripomína a dvíha varovný prst, pretože ,,dlhodobé vystavenie organizmu stresovým situáciám nielen že pôsobí na neurochemické zmeny v rámci organizmu, ale v dlhodobej perspektíve sa podieľa aj na štrukturálnych zmenách jednotlivých centier v mozgu‘‘.
Zo súčasnej koalície musel pod nôž každý
Stresové situácie a následné podlomené zdravie neobchádza ani mocných mužov politiky na Slovensku. Každodenný stres a množstvo povinností im spôsobilo mnohé zdravotné problémy. Vážne choroby ale nie vždy musia prameniť z napätia na pracovisku.
Známym prípadom zdravotných problémov medzi vrcholovými politikmi sú ťažkosti so srdcom bývalého premiéra a šéfa Smeru-SD Roberta Fica. Ten sa krátko po voľbách v roku 2016 po rannom behu sám dostavil do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, údajne s podozrením na infarkt. Nasledovala hospitalizácia, ktorá vyústila do operácie, počas ktorej mu mali lekári urobiť dvojitý, respektíve trojitý bajpas. V kuloároch sa hovorí o tom, že Fico nie je úplne fit ani viac ako tri roky po zákroku. Svoj podiel na tom má mať vysoké nasadenie a rýchly návrat do pracovného tempa.
V rovnakom čase, ako bol hospitalizovaný Robert Fico, sa musel do rúk lekárov zveriť aj Andrej Danko. Ten bol pritom vtedy vo vysokej politike iba pár týždňov. Podľa jeho vtedajšej hovorkyne sa na jeho ťažkostiach podpísalo takisto enormné pracovné vypätie, ktoré spôsobili parlamentné voľby. Počas operácie lekári Dankovi vyoperovali nález na žalúdku, aj časť žalúdka. Pozitívnou správou boli následne dobré výsledky histológie.
Svoje o zdravotných problémoch vie aj podpredseda parlamentu a šéf strany Most-Híd Béla Bugár. Jeden z najdlhšie pôsobiacich politikov na našej scéne mal počas posledných rokov výrazné problémy s chrbtovou platničkou, kvôli ktorým skončil začiatkom marca na operačnom stole. Nasledovať musela rehabilitácia. Problémy s chrbticou ho trápili dlhšie a ozvali sa počas viacerých vypätých politických situáciách, ako bola napríklad koaličná kríza v lete 2017, keď predseda SNS Danko vypovedal koaličnú zmluvu a Bugár tak striedal návštevy nemocnice s návštevami úradu vlády.
Rutinná prehliadka
Operáciu srdca musel podstúpiť bývalý trojnásobný premiér Vladimír Mečiar. V roku 2007, v čase, keď bolo jeho ĽS-HZDS súčasťou vládnej koalície so Smerom-SD a SNS, mu urobili viacnásobný bajpas. Lekári na abnormalitu, ktorá si vyžiadala operáciu, narazili počas rutinnej prehliadky. Vyšetreniu srdca sa Mečiar pritom podrobil už pár týždňov pred zákrokom. Naordinované mu boli lieky. Dostal tiež odporúčanie vyhýbať sa zvýšenej fyzickej námahe a stresu.
Zdravotné problémy postihli v roku 2007 aj vtedajšieho podpredsedu parlamentu za ĽS-HZDS Viliama Vetešku. Po náhlej hospitalizácii nasledovala operácia mozgu, počas ktorej mu lekári odstránili nádor. Na rad prišla chemoterapia a Veteška sa dokonca kvôli liečbe načas stiahol z politiky. Do pracovného života sa síce vrátil, ale nasledovali ďalšie zdravotné komplikácie ako epileptický záchvat, s ktorým musel byť hospitalizovaný. V lete 2008 tiež absolvoval ďalšiu operáciu mozgu, tentoraz v USA. Jeho stav sa mal v tom čase zlepšiť. Na jar 2009 však skončil opäť v nemocnici. Po takmer dvoch rokoch boja s chorobou jej nakoniec podľahol.
Problémy prezidentov
Vážna choroba postihla dnes už nebohého exprezidenta Michala Kováča. Lekári mu diagnostikovali nevyliečiteľnú Parkinsonovu chorobu. Neurologické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje typickým neovládateľným trasom. Sám Kováč o svojej diagnóze prehovoril po prvýkrát v roku 2008. Trápili ho bolesti chrbtice a postupne skončil na invalidnom vozíku. Podstúpiť musel aj nákladnú liečbu. Kým vládal, snažil sa byť v aktívnom kontakte so svetom aj dianím v politike. Zomrel v roku 2016 na zlyhanie srdca.
Osobitnú pozornosť v ochoreniach najvyšších ústavných činiteľov má bezpochyby náhle a nečakané hospitalizovanie Rudolfa Schustera. Zdravotné problémy bývalého prezidenta postretli v roku 2000, keď mu prasklo hrubé črevo. Nasledovala prvá operácia, ktorá nedopadla dobre a na rad prišla ďalšia. Stav Rudolfa Schustera bol kritický. Vtedy úradujúcej hlave štátu zlyhávali pľúca a dýchať za neho museli prístroje. Postupne došlo aj ku kolapsu ďalších orgánov. Hovorilo sa o tom, že Schuster sa z vážneho stavu už nedostane a rodina k nemu dokonca privolala kňaza. Najhoršie scenáre sa nakoniec nenaplnili a prezidentovi pomohli zahraniční lekári. Naposledy sa Schuster podrobil urgentnej operácie srdca vo februári tohto roka. Deň pred zákrokom ešte krstil novú knihu a oslavoval svoje narodeniny. Prednosta Kliniky srdcovej chirurgie a generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb František Sabol po operácii informoval verejnosť, že vykonali tzv. aortokoronárne bajpasy v mimotelovom obehu.
S vážnou diagnózou sa musel vyrovnať aj jeho nástupca vo funkcii Ivan Gašparovič. V roku 2016, dva roky po odchode z úradu priznal, že má rakovinu hrubého čreva, kvôli ktorej musel podstúpiť niekoľko operácií. Dnes upozorňuje na význam preventívnych prehliadok.
