BRATISLAVA – Mali to byť najväčšie jednorázové preteky sezóny. Veď na štarte boli, až na pár výnimiek, takmer všetci najlepší cyklisti planéty. Majstrovstvá sveta v anglickom Yorkshire sľubovali poriadne divadlo. Najväčšie aj boli, ale tiež aj najťažšie. Bol to boj o prežitie na dvoch kolesách, keď hlavnú úlohu malo už od začiatku počasie.
Zima, dážď a silný vietor prinútili organizátorov k zásadným zmenám už pred štartom šampionátu. Trať skrátili z pôvodných 285 kilometrov na 261 a sedem 14 kilometrových okruhov zmenili na deväť. Na cestách v okolí Leedsu boli totiž podmienky vhodné skôr na preteky vodníkov, ako na cestnú cyklistiku. Na ceste boli úseky, kde stála voda do výšky 15 centimetrov a jazdci padali ako hrušky. Ani televízne a policajné vrtuľníky nemohli byť počas pretekov vo vzduchu.
Napriek tomu sa hneď od prvých metrov začalo pekne zostra. Už po piatich kilometroch sa z pelotónu odpojila silná trojica jazdcov, v ktorej boli Dean Martin a najmä Primož Roglič, jeden z najväčších favoritov na zlato. To spôsobilo v balíku poriadnu nervozitu a tempo, ktoré pripomínali časovku jednotlivcov. Nečudo, že namiesto zahrievacieho úvodu sa preteky zmenili na úniky elitných jazdcov.
Vpredu sa preto naukladali tímy Belgicka, Francúzska, Holandska a Talianska, ktoré mali viacero ašpirantov na zlato. Peter Sagan bol skrytý v strede pelotónu, spolu s Mathieom van der Poelom. Šetriť sily a energiu bolo prioritou dňa. Sedem hodín v sedle v daných podmienkach bolo extrémne zložitých, najmä na psychiku. Najmä keď okrem počasia pilo cyklistom krv aj množstvo defektov a na svoje si tak prišli aj mechanici jednotlivých tímov. Či už to boli Philippe Gilbert, Mateo Trentin, Adam Yates či Julian Alaphilippe, ktorí postávali pri krajnici s prázdnymi galuskami.
Nervozita v pelotóne bola veľká, čo spôsobilo, že balík jazdcov bol roztrhaný na viacero skupín. Nádejne vyzeral 11 členný únik, v ktorom boli veľké mená Primož Roglič – víťaz Vuelty , Richard Carapaz – víťaz Giro d´Italia. Plus Nairo Quintana, Jan Polnac, Petr Vakoč alebo Matej Bodnar, ktorý mal viac ako dvojminútový náskok. Dôvod na pohotovosť prvého stupňa bol na mieste. Všetko sa to stále odohrávalo v prudkom daždi a teplote 12 stupňov.
Ukazovalo sa to ako márny boj naháňať 11 statočných, ktorí išli strojové tempo bez taktizovania a špekulovania. Ich odstup od pelotónu postupne narástol až na 5 minút a to bolo pre silné tímy Dánska, Belgicka, Talianska, Holandska, Francúzska dôvodom, aby dupli do pedálov. Ostatní príliš nespolupracovali. Naháňať Rogliča, Quintanu a Carapaza na úzkych, technických cestách anglického vidieku by bola nesplniteľná misia, ak by tempo v balíku pokračovalo podobným spôsobom.
Aj pre Sagana, ktorý iba sledoval, čo sa vpredu deje. Nebolo dovtedy o ňom počuť, ani ho nebolo vidieť. Karty na medaily mali 160 kilometrov pred cieľom rozdané iní jazdci. Sen o štvrtom titule majstra sveta sa zdal byť pochovaný pod kvapkami dažďa. Sklamanie a frustrácia z vývoja šampionátu bola badateľná aj na tvárach jazdcov ako Greg van Averamet, Alaphilippe, Gilbert, van de Poel, Thomas, Matthews, Trentin, Fuglsang.
Všetci trpeli a silou vôle bojovali s počasím, traťou a únikom Rogliča a spol. Stíhacie tempo bolo šialené a šialené bolo, že 110 kilometrov pred finišom bolo po úniku vedúcej skupiny. Navyše na trati už vtedy chýbali majster sveta z časovky Rohan Dennis, ale aj Primož Roglič. Slovinský cyklista odstúpil pre únavu. Druhá časť pretekov začala písať svoj ďalší diel, v ktorom sa už rozdávali medailové karty. Navyše po technických problémoch, páde a defekte strácal na hlavný balík ďalší z favoritov Belgičan Gilbert a jeho krajan Remco Evenepoel.
Nuž a netrvalo dlho a Gilbert v slzách, vyčerpaný a sklamaný odstúpil z pretekov. Sen o druhom titule majstra sveta bol fuč. Boli to veru extrémne podmienky šampionátu v Yorkshire. Dážď prechádzal do prietrže mračien, všetko v kombinácii so studeným vetrom a stále klesajúcou teplotou. Plus ťažký profil trate. Cyklisti odpadávali a končili na trati každým kilometrom. Česi Kreuziger s Bártom, exmajster sveta Portugalčan Rui Costa, Francúz Bernard, Talian Ulissi, Luxemburčan Bob Jungels, Dán Kasper Asgreen, Ír Sam Bennett a predovšetkým obhajca titulu Španiel Alejandro Valverde. Toľko znechutených cyklistov na majstrovstvách sveta už dlho nebolo.
Sagan obdivuhodne nemal technické či iné problémy a bol stále na špici pelotónu. Tam sa už poskladala skupina zostávajúcich favoritov a aj keď prišlo k elementárnym únikom, každý sa podarilo zlikvidovať. Hromadný špurt viacerých jazdcov bol viac ako reálny. V hre stále bolo dosť cyklistov, ktorí mali zlaté ambície. Vrátane Sagana. Kto by to mohol byť? Van Avermaet, Matthews, Sagan, Alaphilippe, Kristoff? Adpetov veľa, medaily iba tri, titul jeden. Ale o rozruch sa postaralo kvarteto Pedersen, Kung, Moscon, Teunnisen, ktoré 45 kilometrov pred cieľom stavilo všetko na jednu kartu a vabank. Štyria silný jazdci na záverečné tri okruhy, čo bolo varovaním pre hlavné pole, ktoré sa skresalo na 30 posledných mohykánov. “Videl som, keď odchádzali a hovoril som si, že ešte je to dosť ďaleko a ešte sú tu iné krajiny, ktoré by to mali kontrolovať. Nakoniec sa im to podarilo. Nemali sme tím na to, aby sme kontrolovali ten únik, takže ja som už len čakal a pozeral, čo robia van Avermaet, Kristoff a Matthews. Všetci boli v našej skupine a veril som, že sa to ešte zíde dokopy. “Vybral som si, že to pôjde až do záverečného špurtu, ale mýlil som sa. Nevadí, aj taká je cyklistika a aj preto je pekná,” zhodnotil rozhodujúci únik Sagan
Útok striedal útok. Asfalt horel pri nástupoch ďalších jazdcov. Ku kvartetu na špici sa pridali van der Poel a Trentin. To už boli za nimi manévre najvyššieho stupňa. Veď do cieľa ostávalo 30 kilometrov. Tu sa lámal svetový šampionát. Sagan bol v skupine prenasledovateľov, ale jej odstup od kvinteta vpredu bol konštantný na úrovni pol minúty. Bol to rozhodujúci útok dňa. Titul bol v rukách elitnej päť člennej skupiny. Sagan a spol boli mimo hry. Sklamanie na slovenskej, ale aj belgickej či francúzskej strane. Sedem hodín driny s nulovým efektom. “Veľa pretekárov vymrzlo, bola dosť zima a bolo to náročné. Nakoniec to už nemal kto kontrolovať, také sú preteky,” doplnil Sagan.
Keď však pre celkové vyčerpanie a kŕče zvesil nohy z pedálov van der Poel, šance na jubilejný dvadsiaty taliansky titul narástli pre Matea Trentina a jeho krajana Gianniho Moscona. V hre ešte boli Dán Pedersen a Švajčiar Kung. Hra kto z koho bola vo finále. Taktizovalo, nik nechcel akcelerovať skôr ako jeho súperi. V poslednom náročnom stúpaní odpadol Moscon, trojica vpredu už vedela, že si bude deliť medaile. Dokonalá šachová partia. Kto bude mať napokon najviac energie a síl?
Zaujímavá situácia bola vzadu, kde sa utrhol Peter Sagan na sólovú jazdu aj keď bolo v hre už iba piate miesto. Obdivuhodná a najmä neskutočná motivácia 29 ročného Žilinčana v extrémnom počasí po 260 kilometroch a siedmych hodinách v sedle. “Povedal som si, že idem aspoň vyskúšať, či na to mám. Škoda, že som nebol v tej prvej skupine… Je to o rozhodnutiach. Keď človek nemá tím na to, aby mal viac šancí, tak mu zostane len tá jedna. Ak by sme dobehli únik, chalani v ňom by už nemali šancu na to, aby šprintovali. Ja som si dnes vybral, že to príde do šprintu, ale mýlil som sa. Nevadí, aspoň mám motiváciu do ďalších rokov,” zhodnotil záver pretekov slovenský šampión.
Titul napokon získal Dán Mads Pedersen, premiérový pre severskú krajinu. “Po šesť a pol hodinách v sedle boli všetci na dne síl a mohlo sa stať čokoľvek. Celý deň ste sa museli naplno sústrediť, držať sa vpredu a vyhýbať sa nešťastiam. Mať dúhový dres je pre každého cyklistu veľký sen a je neuveriteľné, že som ho dnes získal,” povedal po pretekoch Pedersen. Druhý bol Trentin a tretí Kung. Peter Sagan skončil piaty so stratou 43 sekúnd. Mimoriadny výkon slovenského cyklistu v neľudských podmienkach. “Očakávali sme náročné preteky a tie zradné poveternostné podmienky ich urobili ešte ťažšie. Bol som vo veľmi dobrej forme a od štartu až do cieľa som do toho dával všetko. Chcem sa poďakovať bratovi Jurajovi, Erikovi Baškovi a Jánovi Andrejovi Cullymu za ich obrovské úsilie, všetci sme bojovali, no nebol to náš deň. V ďalších rokoch sa o to pokúsime znova. Gratulujem Madsovi Pedersenovi a dánskemu tímu k víťazstvu, zaslúžili si ho,” dodal Sagan pre oficiálnu webstránku tímu.
Výsledky (Leeds – Harrogate, 261 km)
1. Mads Pedersen (Dán.) 6:27:28 h, 2. Matteo Trentin (Tal.) rovnaký čas, 3. Stephen Küng (Švaj.) +2 s, 4. Gianni Moscon (Tal.) +17, 5. Peter SAGAN (SR) +43, 6. Michael Valgren (Dán.) +45, 7. Alexander Kristoff (Nór.) +1:10, 8. Greg van Avermaet (Belg.), 9. Gorka Izagirre (Šp.), 10. Rui Costa (Port.) všetci rovnaký čas, Juraj Sagan, Erik Baška a Ján Andrej Cully preteky nedokončili