BRATISLAVA – Už o necelý rok sa v Tokiu začnú letné olympijské hry, ktoré budú od 24.júla do 9.augusta 2020 a ázijský trojboj tak bude pokračovať. Po zimných hrách v Pjongčangu 2018, to bude práve japonská metropola a cestu po najľudnatejšom kontinente ukončí ďalšia zimná olympiáda v Pekingu 2022. Tam kde sú peniaze, sú aj hry, zábava či biznis.
Trojkombinácia Kórea, Japonska, Čína akoby symbolizovala finančný a ekonomický rozmach Ázie. Navyše letné olympiáda sa sťahuje do Tokia z Južnej Ameriky, z brazílskeho Rio de Janeiro a to bude ďalší námet na porovnávanie dvoch krajín a kontinentov, ktorú sú rozdielné ako oheň a voda. Juhoamerickú uvoľnenosť, spontánnosť či bezprostrednosť vystrieda pragmatická ázijská precíznosť, disciplína a poriadok. To je veľký a základný rozdiel medzi prípravami na RIO 2016 a Tokiom 2020. Jednoducho to, čo v Brazílii nefungovalo, alebo sa naťahovalo pre milión dôvodov je v Tokiu nalinajkované do posledného detailu. Jednoducho neexistuje, aby bol niekde časový sklz, chýbali peniaze, štrajkovalo sa či platilo heslo jedna pani povedala.
Na vlastnej koži to v Tokiu na inšpekčných cestách zažil aj generálny sekretár Slovenského olympijského a športového výboru Jozef Liba. „Keď sme chodievali do Ria pred olympiádou 2016, tak tam to fungovalo na poslednú chvíľu, veci neboli pripravené, hotové. Ale oni to vyvažovali svojou veselosťou, prirodzenosťou, uvoľnenosťou a spoliehali sa na krásu mesta a a jeho okolia, ktoré bolo naozaj fascinujúce. Tam jednoducho mali svoj vlastný režim, o jedenástej dopoludnia boli všetci na pláži. Naopak v Tokiu o tom istom čase sú ulice prázdne, minimum áut na cestách a všetci sú v práci. Samozrejmosť, o ktorej sa v Japonsku nediskutuje. Oni majú nastavené systémy a mechanizmy, časový harmonogram čo má byť kedy hotové. Tak to jednoducho je aj bude. Všetky termíny sú dodržané, aj s rezervou na opravu chýb.“
Nezvyčajné teploty
Navyše v Tokiu bude na jeseň obdobie testovacích súťaží jednotlivých športovísk, kde sa všetko odkontroluje, nastaví, pripraví tak, aby už o rok bola olympiáda bez jedinej chybičky. Otestuje sa nielen technická stránka športových komplexov, dopravy a infraštruktúry, ale aj ľudský faktor. Či sú organizátori schopní improvizovať, zvládnuť stres a tlak, ktorých ich čaká v lete budúceho roka. Problém Japoncov totiž je, že nevedia anglicky a tak komunikácia bude asi problémom pri olympiáde 2020. No nie najväčším. Tým bude doprava a počasie. Tokio má ako aglomerácia 35 miliónov obyvateľov, je to najväčšie mesto planéty a bezchybná logistika je v takomto prípade absolútne rozhodujúca. Vzdialenosti medzi športoviskami a olympijskými dedinami sú veľké. K tomu treba pripočítať extrémne teplo až do 40 stupňov a vysokú vlhkosť vzduchu na úrovní 90 až 95 percent.
Voda v tokijskom zálive sa počas leta prehieva až na 30 stupňov a to je už riziková hodnota. To bude veru bonbónik pre všetkých, domácich aj zahraničných športovcov, fanúšikov či média. Veď počas 19 dní sa v Tokiu predstaví 11 096 športovcov z 206 krajín, ktorí budú súťažiť v 339-tich disciplínach a 33-och športoch. Oproti roku 1964, kedy malo Tokio premiéru ako hostiteľ olympiády, sú to dvojnásobné počty. Zaujímavý je počet žien, ktorý sa predstaví v Tokiu. Má ich byť 49 percent, kým v roku 1964 bolo žien niečo viac ako 13 percent. „Doprava bude v Tokiu úplne zásadná a kľúčová. Nielen v oblasti prepravy športovcov či fanúšikov do Japonska. Ale aj z pohľadu technického vybavenia, ktoré treba dostať do Tokia. Už dnes je veľký tlak na rezervácie leteniek a preto musíme zabezpečiť optimálnu dopravu všetkého, čo budeme v Tokiu potrebovať. Aj keď ešte nemáme presné počty kvalifikovaných športovcov, ktorí pôjdu na olympiádu. To sa týka aj Slovenského domu, ktorý bude v centre Tokia,“ doplnil Jozef Liba.
Medaily vyrábajú zo starých telefónov
Japonci si potrpia na presnosť, detaily a ekológiu. Tá je u nich absolútne dominantná, čo sa prejavilo aj pri výrobe olympijských medailí. Sady za prvé, druhé a tretie miesto, ktorých bude približne päťtisíc, sú vyrobené z druhotných surovín. Drahé kovy na ich výrobu získali organizátori z recyklovaných mobilných telefónov, ktorých Japonci odovzdali viac ako 6 miliónov. Plus z ďalších elektronických zariadení, ktoré na tento účel Japonci hromadne odovzdali. Celkovo ich bolo 79 ton, z ktorých sa podarilo získať 30 kg zlata, 4100 kg striebra a 2700 kg bronzu. Ekologický rozmer OH v Tokiu a snahu o trvalú udržateľnosť rozvoja dokumentuje aj fakt, že pódiá na všetky slávnostné ceremoniály vyrobia z recyklovaného plastového odpadu, odstráneného z oceánov. Unikátne, ojedinelé a obdivuhodné.
Aj ďalší rozmer hier má čisto japonské parametre. Ceny vstupeniek, ktorých je v predaji 7,8 milióna, sa na olympijské súťaže pohybujú od 2500 jenov (približne 20 eur) až do 300-tisíc jenov (zhruba 2370 eur) za najlepšie miesta na otváracom ceremoniáli. Polovica všetkých vstupeniek stojí menej ako 8000 jenov (63 eur) a sú určené pre japonské rodiny s deťmi, seniorov a zdravotne znevýhodnených. V dobe biznisu, peňazí a ziskov takisto niečo mimoriadne. To mu zodpovedá aj celkový rozpočet hier vo výške takmer 13 miliárd dolárov. Abnormálne nízky oproti Soči 2014 či Rio 2016. Ďalšou zaujímavosťou je, že časť olympiády sa bude odohrávať aj vo Fukušime. Tá je známa jadrovou haváriou, ku ktorej došlo z dôvodu prírodnej katastrofy. Rizikom sú aj časté zemetrasenia v regióne Tokio. Jednoducho olympiáda v Japonsku bude závislá na prírode. Hovorí generálny sekretár Slovenského olympijského a športového výboru Jozef Liba, ktorý prezradil aj medailové ambície slovenských športovcov, ale aj aký je slovenský rozpočet na olympiádu.
