BRATISLAVA – Máloktorý svetový športovec tak ovplyvnil svoju dobu, ako to bolo v prípade Haileho Gebrselassieho. Paavo Nurmi, Emil Zátopek a Haile Gebrselassie sú traja najvýznamnejší atléti, ktorí prepísali históriu maratónu a behu vôbec. Etiópsky vytrvalec Gebrselassie totiž posunul beh a na úplne inú úroveň. Už len tým, aký bol úspešný na dráhe, v teréne či v maratóne. Jeho exkluzívna kariéra sa skončila presne pred 20-timi rokmi na majstrovstvách sveta v Seviile.
Meno Gebrselassie sa novinári, fanúšikovia, aj organizátori najprestížnejších svetových mítingov začali učiť vyslovovať v roku 1992 v Soule, keď vtedy 19 ročný mladík vyhral na juniorských majstrovstvách sveta zlato na 5 a 10 kilometrov. V nasledujúcom roku už ovládol aj seniorský šampionát na 10 kilometrov, aby na tejto trati titul obhájil na nasledujúcich štyroch šampionátoch – čo je doposiaľ rekord a tým asi zostane navždy.
Ale Gebrselassieho prvé zlato malo kontroverzný nádych, keďže (ne)úmyselne šliapol na nohu Mosesovi Tanuiovi, vyzul mu tretru a jeho sok musel do cieľa dobehnúť bez nej. Ale v nasledujúcich dvadsiatich troch rokoch profesionálnej kariéry už nebolo pochýb o jeho kvalitách. Gebrselassieho triumfov pribúdalo geometrickým radom. Veď je dvojnásobným olympijským víťazom, osemnásobným majstrom sveta, vytvoril 27 svetových rekordov, ku ktorým pridal 61 etiópskych od 800 metrov až po maratón. Na dráhe aj mimo nej. Ešte dnes je Gebrselassie aktuálnym svetovým rekordérom v hodinovke a v pretekoch na 20 kilometrov.
Haile sa narodil 18. apríla 1973 v Aselle, v Etiópii, ako jeden z desiatich detí. Vyrastal na farme a do najbližšej školy to mal 10 kilometrov. Keďže na autobus či auto mohol zabudnúť, musel do školy každý deň bežať 10 kilometrov tam aj späť. Mal pritom so sebou aj učebnice a ďalšie školské pomôcky. Práve to spôsobilo, že Gebrselassie nechtiac získal nenapodobiteľný bežecký štýl, kedy má ľavú ruku neprirodzene vykrivenú od nosenia školských kníh. Nezlomilo ho to.
Jeho cesta za slávou, titulmi a obdivom je bohatá na úspechy a rozanalyzovať ich rok po roku je takisto poriadna fuška. Ako sme už spomínali, všetko sa to začalo v roku 1993, odkedy vo výsledkových listinách na prvom mieste takmer stále svietilo jedno a to isté meno – Haile Gerbselassie. V roku 1994 získal bronzovú medailu na MS v cezpoľnom behu a prekonal svoj prvý svetový rekord, keď bol na 5000 metrov o dve sekundy rýchlejší ako Aouita. O rok neskôr padol ďalší „sveťák“ na pretekoch v Holandsku, kde vylepšil najlepší čas histórie na 10 kilometrov o deväť sekúnd na 26:43,53 min, aby v Zürichu na polovičnej trati dokázal čas Mosesa Kiptanuia zlepšiť o takmer 11 sekúnd na 12:44,39 min. Prestížny časopis Track and Field News označil tento jeho výkon za udalosť roka.
Nezabudnuteľné boli jeho súboje s Danielom Komenom. Prvý sa odohral na mítingu v Zürichu v lete 1996, po Gebrselassieho triumfe na OH v Atlante. Haile doplatil na pľuzgiere na nohách, nestačil na strojové tempo súpera, ktorý posledných 5 kôl zvládol vždy pod jednu minútu. Komen vyhral a Gebrselassie takmer prišiel o rekord. Komenovi k nemu chýbalo 8 desatín.
O rok neskôr prišlo na tom istom mieste k veľkej odvete a Gebrselassie zvíťazil v novom najlepšom čase histórie, keď svoje maximum posunul o tri sekundy na 12:41,86 min. Keď mu štatistici prepočítavali jednotlivé kolá zistili, že posledných dvesto metrov zvládol za 26,8 sekundy. Úžasný výkon… Ale preteky s Komenom o svetový rekord pokračovali aj na diaľku. Deväť dní po Gebrselassie čase v Zürichu bežal Komen v Belgicku 5000 metrov za 12:39,74. Bolo to obdobie, v ktorom sa začala zlatá éra etiópskeho vytrvalca. V hale lámal jeden rekord za druhým, na 2000 a 3000 metrov, opäť bol držiteľom najrýchlejších časov na 5 a 10 kilometrov.
Sponzori aj manažéri mu ležali pri nohách a každý chcel mať Gebrselassieho na svojom mítingu. Haile to pochopil a začal aj poriadne zarábať. Za štart dostával údajne 100 – 200 tisíc dolárov. Televízne spoločnosti a Gebrselassieho marketingová sila však tieto sumy bez problémov vykryli. V roku 1998 vyhral všetky mítingy Zlatej ligy IIAF a dostal miliónový jackpot, samozrejme v dolároch. Nezabudnuteľný a neopakovateľný bol jeho výkon z Helsínk 1998, kedy sa na trati opäť stretol s Komenom.
Obaja chceli svetový rekord, obaja mali svojich vodičov a sľúbené obrovské prémie. Ale Gebrselassie si musel všetko odpracovať sám. Jeho pomocníci nestačili držať plánované tempo a tak musel Haile prebrať taktiku pretekov pod svoje krídla. Ešte štyri kolá pred koncom mal veľké manko, britskí komentátor vypočítali, že posledných 1600 metrov musí zvládnuť pod štyri minúty, aby to dokázal. Gebrselassie aj napriek obrovským bolestiam a vyčerpanosti vsadil všetko na jednu kartu, posledných 400 metrov absolvoval za 56,77 sekundy, spomínaných 1600 metrov za 3:59,36 min a na štadióne mohli oslavovať nový svetový rekord. Ten mal hodnotu 12:39,36 minúty. V roku 1999 si zahral v autobiografickom filme „Vodič“ sám seba a bolo o jeho víťazstve na OH v Atlante. K tomu pridal ďalšie dva tituly na halových MS na 1500 a 3000 metrov a v sezóne vyhral všetky preteky, v ktorých štartoval od 1500 metrov až po 10 kilometrov. Aby toho nebolo málo, rok 2000 bol ďalším míľnikom jeho úchvatnej kariéry.
Na OH v Sydney sa stal po Emilovi Zátopkovi a Lasse Virénovi iba tretí atlétom v histórii, ktorý obhájil zlato v behu na 10-tisíc metrov. Boli to nezabudnuteľné preteky, s najúchvatnejším finišom v histórii atletiky. Paul Tergat a Gebrselassie predviedli záver, aký nemá obdoby.
Posledných dvesto metrov zvládol Keňan za 26,3 sekundy, Haile za 25,4. Rozdiel medzi nimi bol v cieli iba 0,09 sekundy. Menej ako vo finále mužov na 100 metrov… Skúste si v tomto čase zabehnúť čo i len jednu dvestovku.Úspechy Gebrselassieho pokračovali v nezmenenom tempe rok čo rok a bolo úplne irelevantné, na akej trati Etiópčan bežal. Všetko od 1500 metrov až po 10 kilometrov patrilo jemu. Zlom nastal až v roku 2004. Gerbselassie sa pokúšal ako prvý získať tri zlaté medaile po sebe v behu na 10000 metrov na OH. Ale pred hrami v Aténach nebol Haile schopný kvôli zapálenej achilovke tri týždne trénovať. Zranenie bolo natoľko vážne, že dokonca uvažoval, že sa olympiády nezúčastní. Ale pod tlakom svojej krajiny napokon v Aténach štartoval a skončil piaty. Aká to paralela s históriu. Na gréckej pôde mal rovnaký osud ako iný legendárny hrdina – Achilles. Bol to zároveň koniec Gebrselassieho kariéry na dráhe, prednosť a prioritu dostala cesta, polmaratóny a maratón.
Dominoval na dráhe aj na ceste
Na najdlhšej trati debutoval po prvý krát v Londýne 2002 a hneď skončil tretí. Potom ešte absolvoval ďalších 15 maratónov, z ktorých deväť vyhral. Z toho štyri krát v Berlíne (pričom dvakrát aj so svetovým rekordom), tri krát v Dubaji, raz v Amsterdame a vo Fukooke. To čo dokázal na dráhe, kde celý rok vyhrával bez jedinej prehry, si to isté zopakoval v roku 2005 aj na ceste. 10 kilometrov v Manchesteri, maratón v Amsterdame, 10 míľ v Tilburgu – všetko v najlepších svetových časoch histórie. Z nezdolateľného vytrvalca na dráhe sa stal nezdolateľný vytrvalec na ceste. Gebrselassie chcel svetový rekord v polmaratóne aj v maratóne a bolo iba otázkou času, kedy bude mať oba. V januári 2006 padol prvý v polmaratóne v Arizone, kde sa časomiera zastavila na 58:15 min, nasledoval rekord v behu na 20 kilometrov – 55:48 min a ďalší na 25 kilometrovej trati – 1:11:37 hod. Do Londýna išiel na maratón ako jasný favorit, ale anglická metropola mu vôbec nesadla, Gebrselassie skončil až deviaty a výsledok iba stroho okomentoval. „Boli to moje najhoršie preteky v živote.“
Reparát mu vyšiel na jednotku v Berlíne 24. septembra. Haile v Nemecku triumfoval v najrýchlejšom čase roka a ako piaty v histórii sa dostal pod 2 hodiny a šesť minút. O mesiac si pridal ešte repete v japonskej Fukooke. Na polovičnej maratónskej trati bol Gebrselassie bežcom z úplne inej galaxie, kde sa prihlásil, tam vyhral. Vždy v čase hlboko pod hodinu. Až v marci 2009 v holandskom den Haagu sa jeho séria skončila, jubilejné desiate víťazstvo mu vyfúkol Sammy Kitwara.
Medzitým sa predstavil na maratóne v Berlíne, kde zabehol svetový rekord 2:04:26. Aby v roku 2009 po štvrtý krát vyhral v nemeckej metropole, čo je výkon, ktorý pravdepodobne tak skoro nik neprekoná. Jeho olympijské ambície, ale už také úspešné neboli. V Pekingu 2008 odmietol štartovať kvôli znečistenému ovzdušiu, keďže Gebrselassie je astmatik a beh v takýchto podmienkach by bol škodlivý pre jeho zdravie. Ako sa neskôr priznal, bolo to z jeho strany predčasné, neuvážené rozhodnutie a svoju neúčasť oľutoval. Mal totiž životnú formu. V Berlíne totiž ako prvý v histórii zvládol maratón pod 2 hodiny a štyri minúty (2:03:59), čo je priemer 2:56,5 min na kilometer. Aj na bicykli je to parádna rýchlosť…
Ale bolo už jasné, že jeho kariéra sa pomaly blíži ku koncu. Keď v novembri 2010 pre problémy s kolenom odstúpil z maratónu v New Yorku a oznámil, že končí, ešte mu nik neveril. Bola to skôr frustrácia z nedokončeného maratónu. Gebrselassie sa ešte vrátil, vyhral maratón vo Viedni, no v Tokiu neštartoval kvôli zraneniu a v Berlíne vzdal pre dýchacie problémy.
Polmaratón v Birminghame síce ešte raz ovládol v novom rekorde podujatia, ale vo Fukooke opäť vzdal. Definitíva padla v roku 2012, keď sa v Holandsku pokúšal kvalifikovať na OH 2012 v behu na 10-tisíc metrov. Na štadióne v Hengelo, kde na tejto trati štyri krát prekonal svetový rekord. Ale v extrémne horúcom počasí skončil až siedmy, šiesty spomedzi Etiópčanov a do Londýna sa nedostal. Aspoň nie ako športovec. Bol totiž jedným z ôsmych športových osobností, ktorý priniesli na štadión vo Wembley olympijskú zástavu. Gebrselassie oznámil definitívny koniec kariéry 10. mája 2015 v Manchesteri. Z vytrvalca a maratónca sa stal podnikateľ a obchodník. Doma, v Addis-Abebe, postavil prvé kino, angažuje sa v realitách, kúpil plantáže na pestovanie kávy. Vlastní hotel a je distribútorom luxusných automobilov. Ale jednu vec robí stále. Neprestal behať. Ako povedal. „Na pretekoch ma už nikdy neuvidíte, ale v teniskách vždy a všade.“
Rekordy Haileho Gebrselassieho
štadión
1500 m – 3:33,73 min
míľa – 3:52,39 min
3000 m – 7:25,09 min
2 míle – 8:01,08 min
5000 m – 12:39,36 min
10 km – 26:22,75 min
20 km – 56:26 hod
hodinovka – 21,285 metrov
cesta
10 míľ – 44:24 min
10 km – 27:02 min
15 km – 41:38 min
20 km – 55:48 min
polmaratón – 58:55 min
25 km – 1:11:37 min
maratón – 2:03:59 hod
hala
800 m – 1:49,35 min
1000 m – 2:20,30 min
1500 m – 3:31,76 min
2000 m – 4:52,86 min
3000 m – 7:26,15 min
2 míle – 8:04,69 min
5000 m – 12:50,38 min