BRATISLAVA – Boj o budúcnosť Ústavného súdu pokračuje. Už dnes čaká kandidátov na ústavných sudcov verejný híring. Ústavnoprávny výbor obsadí na dva dni historickú budovu Národnej rady. Prezentovať svoju činnosť môže 29 uchádzačov. Či sa vypočúvania zúčastnia aj ,,staronoví‘‘ kandidáti sa dozvieme tesne pred procesom. Je len na nich, či poslancom osviežia pamäť a prídu sa znovu ukázať.
Oproti vypočúvaniu v januári by dnešný híring nemal byť až taký zaujímavý. Väčšina uchádzačov už vypočúvaná bola. O kandidatúru sa neuchádza ani expremiér a šéf Smeru-SD Robert Fico, ktorý v prvom kole najviac pútal pozornosť. Celé vypočúvanie sa točilo mediálne viac menej okolo neho. ,,Všetko je to o politike,” povedal vtedy Fico pri svojom vypočúvaní. Akonáhle ohlásil, že kandidovať už nebude, médiá obrátili pozornosť na iné témy. Keďže jeho meno sa v aktuálnom zozname kandidátov už neobjavilo, účasť novinárov sa tak tento raz neočakáva v hojnom počte.
Rad za radom
Samotné vypočúvanie by malo prebiehať už v novom šate. V utorok členovia ústavnoprávneho výboru rozhodli, že každý kandidát bude limitovaný časom. Na úvodné vystúpenie určili 15 minút. Za desať minút musí uchádzač stihnúť odpovedať na každý blok spravidla troch otázok. Počet otázok nebude obmedzený. Dnes by malo byť vypočúvaných prvých 14 a v piatok 15 kandidátov. V prípade potreby výbor vypočuje zvyšok uchádzačov v pondelok. Okrem členov výboru a ostatných poslancov sa zúčastnia híringu aj zástupcovia prezidenta Andreja Kisku.
Vypočúvaní môžu byť aj tí uchádzači, ktorí sa do procesu prihlásili opätovne. Je preto možné, že zavítajú svoje skúsenosti odprezentovať opäť, prípadne si prídu napraviť reputáciu. Ich predstavenie pred výborom ale nemá záväzný charakter. Neúčasť na ňom tak neznamená, že konkrétny uchádzač nebude zaradený na hlasovanie.
Majú si z koho vyberať
Voľba kandidátov sa uskutoční na schôdzi parlamentu, ktorá sa začne budúci utorok. Poslanci by mali zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov na miesta tých, ktorým 16. februára skončilo funkčné obdobie. Šíria sa ale špekulácie, že poslanci opäť nikoho nezvolia a počkajú si na nového prezidenta. Koalícia sa zrejme bude o menách kandidátov dohadovať opäť v hodine dvanástej. Zatiaľ žiadnu dohodu o tom, koho budú podporovať v novej voľbe, nemajú.
Problémy na súde
Ústavný súd momentálne funguje v provizórnom režime. Na súde zostali iba štyria sudcovia, ktorí následne vytvorili jeden senát, aby súd mohol prijímať aspoň senátne rozhodnutia. Od 1. marca až do nástupu nových sudcov, vedie súd ako predsedníčka Jana Baricová. ,,Sudcovia Ústavného súdu Jana Baricová, Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka pristupujú k výkonu svojej funkcie tak, aby neúplné zloženie Ústavného súdu nemalo vplyv na kvalitu a efektivitu rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, s cieľom zachovať funkciu Ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti,” uviedol z tlačového a informačného odboru Kancelárie Ústavného súdu Tomáš Senaj.
Zároveň dodal, že priemerná dĺžka konania pred súdom za minulý rok bola 6,54 mesiacov, v termíne od 1. 1. 2019 do 16. 2. 2019 to bolo 8,37 mesiacov a od 17. 2. 2019 do 16. 3. 2019 je priemerná dĺžka konania 9,42 mesiacov. Počet nevybavených návrhov a sťažností k 16. 2. 2019 bol 685 a počet nevybavených sťažností k 16. 3. 2019 je 828. „Na základe uvedeného možno konštatovať, že absencia deviatich z trinástich sudcov Ústavného súdu (v prechodnom období – od 17. februára 2019 po súčasnosť) i za tak pomerne krátke obdobie značne ovplyvňuje počet nevybavených podaní (návrhov a sťažností) a priemernú dĺžku jedného konania pred Ústavným súdom, keďže umožňuje konanie len vo veciach, v ktorých je príslušný rozhodovať prvý senát Ústavného súdu. Neúplné obsadenie Ústavného súdu citeľne badať nielen v počte nevybavených vecí a predlžujúcej sa dĺžke konania, ale i po stránke kolegiálnej – kolegovia nám jednoznačne chýbajú,“ zdôraznila sudkyňa Jana Baricová.
Jadrom pôsobnosti Ústavného súdu je rozhodovanie o tom, či sú zákony v súlade s Ústavou SR. Rozhoduje tiež o ústavnosti a zákonnosti volieb. Takéto dôležité rozhodnutia sa prijímajú v pléne a na to je potrebné, aby mal súd aspoň polovicu členov, čiže sedem z trinástich. O takýchto sťažnostiach však momentálne až do zvolenia nových sudcov rozhodovať nemôže. Situácia okolo Ústavného súdu znepokojuje aj ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd). ,,Hocikedy sa môže stať situácia, že by sme potrebovali plenárne zasadnutie. Aj pre právnu istotu, aj pre chod demokracie je potrebné, aby bol Ústavný súd obsadený minimálne tak, aby plénum mohlo fungovať.”
Sudcovia preto veria, že poslanci a prezident budú postupovať tak, aby bol Ústavný súd opäť plne funkčný v čo najkratšom možnom čase.
