BRATISLAVA – Po Bielorusku čakal na slovenských hokejistov na Kaufland cupe ďalší neobľúbený súper. Olympijský výber Ruska. Mladíci zbornej si už v tejto sezóne po súbojoch s nami dvakrát vypočuli národnú hymnu po víťazstvách na Nemeckom aj Švajčiarskom pohári.
Do tretice to v Poprade už malo byť opačné garde. V prvej tretine to podľa toho aj vyzeralo. Oproti duelu s Bieloruskom sa totiž zmenili tri veci. Prišli diváci na tribúny a hneď to bola iná kulisa ako vo štvrtok, konečne sme dali gól v presilovke, plus sme dokázali byť efektívni v útoku a bezchybní v obrane. Rusom sme si dvomi gólmi s deviatej a trinástej minúty udržali na dištanc a položili základ k celkovému triumfu na turnaji. No robiť víťazoslávne závery po úvodnej 20-minútovke bolo predčasné. Kým sme totiž mali v piatok voľno, béčko Ruska muselo predýchať náročný duel s Bieloruskom, v ktorom vyhral 1:0.
V prvej tretine bola celková strelecká produktivita na oboch stranách iba priemerná, respektíve slabá. Slovensko malo 10 pokusov na Meľničuka, Rusko iba šesť na Rybára. Aj preto naše dva góly boli na slovenské pomery viac ako pozitívnou bilanciou. Ale druhých 20 minút ponúklo horší hokej, menšie tempo a pohyb – hlavne z našej strany. K tomu množstvo elementárnych chýb, nevyužité a tragické presilovky na jednej aj druhej strane a minimum vyložených šanci pred oboma brankármi. Potešilo tak iba čisté konto Rybára, slovenský dvojnásobne väčší počet streleckých pokusov a pocit, že od víťazstva v Kauflande cupe nás delilo už iba 20 minút.
O čo sme boli v tretej tretine hokejovo kostrbatejší, o to viac sme hrali disciplinovane. A to na ruských mladíkov platilo. Tí sa totiž maximálne dostali do nášho obranného pásma, ale to bolo tak všetko. Rybár mal dlho stiahnutú roletu a gól dostal až 7 minút pred koncom, kedy sme predviedli chybu, akú si môžeme dať patentovať. Kollár sa chcel zahrať na Crosbyho, McDavida či Ovečkina, zbytočne prišiel pred Rybárom o puk a jeho lajdáckosť a detinskosť potrestali Rusi kontaktným gólom. Zbytočné nervy pred záverom sme si spôsobili, ako obvykle a vždy, sami. Hlúposť Kollára bola priam ukážková. Aspoň si naši hráči vyskúšali nervy a stres posledných minút, aj keď úplne zbytočne.
Turnaj sme síce vyhrali, ale do majstrovstiev sveta to chce poriadne pridať plyn. Lebo na šampionáte to budeme mať s našou vlažnou hrou, bez poriadnych nacvičených presiloviek, takmer nulovou útočnou aktivitou obrancov a minimálnou efektivitou pred súperovou bránkou extrémne zložité. Navyše, už by sme mali prestať so skúšaním hráčov a výberov – lebo čo turnaj, to iné mužstvo. Základ by už mal byť daný tak na 90 percent a doplniť ho už iba o hráčov zo zámoria či KHL. Inak to bude pre nás vo Švajčiarsku iba zbožné prianie a sen hrať po ôsmych rokoch štvrťfinále.
Slovensko – Olympijský tím Ruska 2:1 (2:0, 0:0,0:1)
Góly: 10. Ďaloga (Lamper, Zigo), 13. Michal Chovan (Marcinko, Gernát) – 53. Sorkin (Dorofejev). Rozhodovali: Baluška, Štefik – Gegáň, Kacej, vylúčení: 2:3, presilovky: 1:0, oslabenia: 0:0, 3850 divákov.
Slovensko: Rybár (Košarišťan) – Graňák ©, Čerešňák (A), Gernát, Ma. Chovan, Rosandič, Štajnoch, Koch, Ďaloga – Mi. Chovan, Krištof, Haščák – J. Sukeľ, Marcinko (A), Zuzin – Pospíšil, Kollár, Rapáč – Paulovič, Zigo, Lamper
Ruský olympijský tím: Melničuk (Konovalov) – Demidov (A), Miromanov, Šaripzianov ©, Pylenkov, Kudako, Chabarov, Jakovenko, Trišin – Slepec, Ivanov, Obidin – Talalujev, Kukštel, Morozov (A) – Rtiščev, Sorkin, Dorofejev – Amirov, Šaškov, Grošev
Craig Ramsay, tréner Slovenska: “Hrali sme ako tím. Hráči bojovali jeden za druhého. Myslím si, že to bol náš najlepší zápas v sezóne. Na striedačke sme veľa komunikovali a na ľade sme robili správne aj najmenšie detaily. Vyhrali sme domáci turnaj, pred vlastnými fanúšikmi sme zvíťazili v oboch zápasoch, takže môžeme byť spokojní. Dnes bolo dôležité, že sme od začiatku zápasu hrali aktívne. Neskôr sa vyskytlo niekoľko chýb, ale celkovo hráči dodržiavali systém.”
Vladimír Országh (asistent trénera): “Začali sme veľmi dobre a rýchlo sme si vybudovali dvojgólový náskok. Po rozpačitom úvode druhej tretiny sme sa postupne zlepšili a vyrovnali súperovi. Bol to náročný duel proti mladým hráčom Ruska, ktorí majú svoju kvalitu. Spokojnosť bude prevládať najmä s výsledkom, keďže sa nám doma podarilo obhájiť prvenstvo. Niektorí hráči milo prekvapili a vypýtali si ďalšiu pozvánku do reprezentácie. Videli sme mladších hráčov, ale aj starších, ktorí sa vrátili po dlhšej pauze. Svoje miesto si zastali brankári, v oboch dueloch nás podržali. V nasledujúcich týždňoch chceme vidieť čo najviac hráčov, rozprávať sa s nimi a zisťovať o nich informácie. Nemusia mať ihneď miesto v kádri, ale budeme ich sledovať aj smerom do budúcnosti.”
Miroslav Šatan, generálny manažér: “Myslím si, že to bol z našej strany dobrý výkon, výsledok tiež, takže naše hodnotenie môže byť pozitívne. Hráči bojovali, dodržali veci, ktoré od nich tréneri chceli. Celkovo vládne spokojnosť z pohľadu trénerov a aj mňa, keďže sme vyhrali turnaj. Vládol tímový duch, hráči bojovali a zaslúžili si tento triumf.”