BRATISLAVA – V dňoch 10. a 11. decembra sa konala v marockom Marrákeši medzinárodná konferencia. Už v prvý deň samitu sa na nej schválil dokument, ktorý predtým vyvolal vášne na medzinárodnej, ale aj slovenskej politickej scéne. Ide o toľko diskutovaný Globálny rámec OSN o migrácii.
Téma Globálneho paktu OSN o migrácii sa skloňovala snáď vo všetkých členských štátoch OSN. Za východiskový bod pre vznik dokumentu sa považuje konferencia OSN o utečencoch a migrácii, ktorá sa konala v septembri 2016. Na samit bol pozvaný aj vtedajší americký prezident Barack Obama. Počas 18-mesačného procesu vznikol referenčný rámec s odporúčaniami a opatreniami na koordináciu globálnej migrácie.
V júli 2018 sa Valné zhromaždenie OSN dohodlo na 34-stranovom “Globálnom pakte pre bezpečnú, regulovanú a legálnu migráciu”. Bolo to prvýkrát v histórii, čo sa dospelo k dohode na takomto dokumente.
USA boli už od začiatku proti
USA sa už v decembri 2017 rozhodli vystúpiť z rokovaní o pakte. Ako jediné z 193 členských štátov OSN tiež nepodporili v júli minulého roka samotný vznik dokumentu. Prezident Donald Trump sa k nemu niekoľkokrát vyjadril kriticky. Považoval ho za útok na suverenitu krajiny.
Ďalšou krajinou, ktorá z rokovaní o dokumente vystúpila, bolo Maďarsko. Jeho vrcholní predstavitelia dohodu mnohokrát kritizovali. Napríklad predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa k paktu vyjadril počas návštevy Českej republiky na konci novembra. Na tlačovej konferencii povedal: “Na takýto dokument sa potom v neskorších konkrétnych prípadoch a právnych procesoch bude možné odvolávať sa.” Narážal tak na obhajcov dokumentu, ktorí tvrdia, že je nezáväzný.
Orbán zdôraznil, že otázka migrácie je témou, na ktorú sa treba spýtať občanov.“V Európe ľudia buď nedokážu vyjadriť svoj názor, alebo ich názor politickí lídri neberú do úvahy. My v strednej Európe chceme zostať demokratmi,” dodal Orbán.
Jeho slová podporil aj český premiér Andrej Babiš. “Nie je možné, aby v Európe pokračovala ilegálna migrácia. Nie je možné, aby pašeráci určovali, kto bude v Európe pracovať a žiť,” vysvetlil. Česká republika je jednou z krajín, ktoré z rokovaní o pakte vystúpili.
Ďalšie krajiny, ktoré z paktu vystúpili
Okrem spomínaných štátov z Globálneho rámca OSN o migrácii vystúpilo aj Rakúsko. Kancelárovi Sebastianovi Kurzovi podľa jeho vlastných slov vadilo, že dokument nerozlišuje legálnu a nelegálnu migráciu. Z dohody odstúpili aj Poľsko, Austrália, Bulharsko, Chorvátsko, Izrael a Švajčiarsko.
Ďalšia krajina, ktorá sa spomínala v súvislosti s odstúpením od dohody, bolo Estónsko. Estónska vláda pôvodne prijala 15. novembra stanovisko, podľa ktorého Tallinn k paktu OSN nepristúpi. Koncom novembra ale tamojší premiér Jüri Ratas po stretnutí s prezidentkou Kersti Kaljulaidovou oznámil, že krajina sa k paktu pripojí.
Búrka na slovenskej politickej scéne
Globálny rámec OSN o migrácii vyvolal na našej politickej scéne búrlivé spory, ktoré vyústili do demisie Miroslava Lajčáka z postu ministra zahraničia. Práve on stál pri jeho zrode, keď bol predsedom 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.
Dokument však ostro kritizoval šéf Smeru-SD a expremiér Robert Fico. Podľa neho dokument nie je v súlade s národnou migračnou politikou SR a je neakceptovateľný aj pre Smer-SD. “Pakt nerobí rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou a vychádza z princípu, že migrácia je dobrá, pomáha riešiť problémy sveta a má byť zdrojom prosperity. Ale náš pohľad je iný,” zdôraznil. Podobný názor vyjaril aj predseda parlamentu a SNS Andrej Danko. Lajčák však tvrdil, že s Ficom komunikoval ešte pred tým, ako šéf Smeru-SD zverejnil spomínané video. „Základný element tam bol zohľadnený, a to, že nemôžeme sedieť za pecou alebo dávať statusy na Facebook, ale ak máme výhrady, treba ísť tam a rokovať,“ povedal Lajčák.
„Tu si všetci riešia preferencie. Všetci riešia našu malú domácu zápecnícku politiku,“ povedal neskôr pre médiá.
Vláda aj poslanci v hlasovaní pakt odmietli. Premiér Peter Pellegrini tiež oznámil, že Slovensko na konferenciu do Maroka nepošle žiadneho zástupcu. Miroslav Lajčák sa po márnom boji rozhodol podať do rúk prezidenta Andreja Kisku svoju rezignáciu s tým, že keby zotrval vo funkcii, bola by narušená jeho osobná integrita. Po dlhom prehováraní a naliehaní prezidenta Andreja Kisku a premiéra Pellegrinho, Lajčák 7. decembra oznámil, že zostáva vo funkcii ministra.
Slovensko neposlalo svojho zástupcu ani do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN, kde sa definitívne o dokumente hlasovalo, a ktoré prebehlo 19. decembra v New Yorku. “V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky, ako aj Národnej rady Slovenskej republiky sa na tomto hlasovaní nezúčastní žiadny slovenský zástupca,” uvádzalo sa v oficiálnom stanovisku premiéra Pellegriniho.
O čo v pakte vlastne ide?
Na 34 stránkach dohody sa hovorí, že je garantované suverénne právo jednotlivých štátov na samostatnú národnú migračnú politiku a tiež na rozlišovanie medzi legálnym a nelegálnym statusom migranta.
To zahŕňa rešpektovanie „odlišnej reality, politiky, priorít a potrieb“ štátov, ktoré pakt podpíšu. V dokumente takisto neexistuje žiadna zmienka o nútení k presídľovaniu či dohode o presadzovaní migrácie.
Pakt štáty vyzýva, aby bojovali s nelegálnou migráciou a zároveň, aby organizovali legálne prisťahovalectvo v súlade s ľudskými právami.
Dokument ďalej vyzýva
- k boju proti rasizmu a diskriminácii
- k boju proti zneužívaniu nelegálnych migrantov
- k aktívnej podpore integrácie legálnych prisťahovalcov
- k potláčaniu chudoby v krajinách pôvodu
To však ešte nie je všetko. V pakte sa takisto, že by sa mali podporovať opatrenia na návrat prisťahovalcov do krajín ich pôvodu. Žiadny zo spoločných cieľov paktu nepredstavuje záväzné a právne vynútiteľné právo na prisťahovalectvo.
Pakt OSN ratifikovali vo forme uznesenia 19. decembra na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.