Veľvyslanectvá Slovenskej republiky môžu občanom pomôcť vybaviť náhradné cestovné doklady, môžu vydať rôzne matričné doklady, napríklad rodný list, nemôžu však občanov Slovenska v zahraničí právne zastupovať. Upozorňuje na to riaditeľ konzulárneho odboru ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Vladimír Jakabčin.
Ako v rozhovore uviedol, Slováci, ktorí sa v cudzine dostali do problémov, často žiadajú veľvyslanectvá, aby ich právne zastupovali. “Právne zastupovanie nemôžeme poskytovať. Môžeme poskytnúť zoznam advokátov, ktoré majú naše zastupiteľské úrady k dispozícii. Napríklad na Cypre máme advokátku, ktorá zadarmo pomáha našim občanom,” približuje Jakabčin právomoci zastupiteľských úradov. Dodáva, že naši konzuli bežne telefonicky pomáhajú občanom v komunikácii s políciou, aby sa občan nedostal do ďalších komplikácií, keď nerozumie jazyku v danej krajine.
Ak sa občan Slovenska v zahraničí dostane do väzenia, miestne úrady bez jeho súhlasu o tom nemôžu informovať slovenské úrady. Väčšinou s oznámením Slovensku súhlasia občania, ktorí spáchali trestný čin z nevedomosti. “Ak je aj občan odsúdený a požiada nás o pomoc, môžeme ho navštevovať, môžeme žiadať, aby jeho podmienky vo väzení boli také, aké majú občania krajiny, v ktorej je uväznený. Nemôžeme žiadať lepšie podmienky, ale dbáme o to, aby neboli horšie,” uviedol Jakabčin.
Šéf konzulárneho odboru pripomína, že hoci občan musí s informovaním Slovenska súhlasiť, sú prípady, keď zahraničné úrady kontaktujú slovenské zastupiteľstvá automaticky. Ide napríklad o úmrtia alebo dopravné nehody slovenských občanov. “Ak sú zranení Slováci v nemocnici, môžeme ich navštíviť, môžeme informovať rodinu,” tvrdí Jakabčin.
Dodáva, že Slováci pracujúci v zahraničí sa často obracajú na zastupiteľské úrady aj s otázkami súvisiacimi so sociálnym poistením, dôchodkami. Upozorňuje, že veľvyslanectvá na takéto otázky ani nemôžu odpovedať. “Môžeme dať kontakt na ministerstvo alebo nejaký iný úrad, radi sprostredkujeme získanie požadovanej informácie,” povedal Jakabčin.