BRATISLAVA – Podpredseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Ľubomír Galko vyzval špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v mene SaS, OĽaNO a Sme rodina, aby odstúpil. Galko svoju výzvu predniesol v parlamente počas rokovania o správe špeciálneho prokurátora.
Galko veril, že Kováčik odstúpi a nebude teda už prednášať správu v pléne. „Ešte nikdy neviedla takýto úrad osoba s tak nízkym kreditom, ako je váš, možno Ivan Lexa, keď bol na čele SIS. Váš kredit dosahuje u verejnosti záporné hodnoty. Vaše zotrvávanie vo funkcii traumatizuje verejnosť. Ľudia žiadajú, aby ste odišli,“ vyhlásil Galko.
Kritika aj z úst Remišovej
Kováčika kritizovala aj poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO). Tá upozornila, že kým nebude dôsledne vyšetrovaná korupcia, bude narastať extrémizmus, ktorý nebude možné eliminovať len navyšovaním počtov represívnych zložiek štátu. Kritizovala, že Kováčik v správe píše, že na odhaľovaní korupcie sa podieľa najmä polícia.
„Prokurátor je pánom trestného konania. Môže ukladať procesné úkony. Vyhovárať sa na políciu je neprípustné. Je to vrchol alibizmu,“ zdôraznila. Zároveň uviedla niekoľko prípadov, keď tí, ktorí poukázali na korupciu, boli šikanovaní a prepustení z práce. „Je absurdné, že sa prokuratúra vyhovára na to, že osoby nie sú ochotné spolupracovať pri odhaľovaní korupcie,“ konštatovala.
Petra Pčolinského (Sme rodina) ako jedného z organizátorov protestov v kauze Gorila zaujímalo, aký je pohľad Kováčika na priebeh vyšetrovania údajného spisu Gorila.
Koľko toho vybavili?
V roku 2016 vybavil Úrad špeciálne prokuratúry (ÚŠP) Generálnej prokuratúry SR 713 trestných oznámení. Vyplýva to zo Správy o činnosti ÚŠP v roku 2016, ktorá bola predložená do parlamentu. Zároveň v minulom roku doručili úradu 602 trestných oznámení od rôznych subjektov.
„Najväčší počet trestných oznámení predstavovali podania fyzických osôb nespokojných s činnosťou štátnych orgánov, policajtov, sudcov a prokurátorov, prípadne predstaviteľov samosprávy. Oznamovatelia veľmi často ani nevedeli, aký trestný čin mali napadnuté osoby spáchať, avšak subjektívne boli presvedčení, že išlo o nezákonné konanie. Argumentovali tým, že nedôverujú príslušným orgánom na okresnej alebo krajskej úrovni,” konštatuje špeciálna prokuratúra.
Časť oznámení tvorili podľa ÚŠP podania fyzických a právnických osôb (podnikateľských subjektov), ktoré sa cestou trestného konania snažili riešiť medzi podnikateľmi vznikajúce, trvajúce a nevyriešené obchodno-právne a občianskoprávne vzťahy.
„Pomerne veľká časť trestných oznámení bola dôvodná. Väčšinou išlo o podania štátnych orgánov, na základe ktorých bolo začaté trestné stíhanie a v odôvodnených prípadoch aj vznesené obvinenie. Najviac takýchto dôvodných trestných oznámení podali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny oznamujúce podozrenia z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,” uvádza ÚŠP.
Foto: SITA