BRATISLAVA – Jeden rok. Toľko času ostáva generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi do uplynutia jeho mandátu. Nový šéf generálnej prokuratúry by sa mal vyberať v lete budúceho roka, iba pár mesiacov po parlamentných voľbách. Už dnes je však na stole otázka, podľa akých pravidiel. Tie súčasné sú totiž podľa viacerých aktérov nedostačujúce. O ich zmene hovorí prezidentka Zuzana Čaputová, privítal by ju aj minister spravodlivosti Gábor Gál a podporu jej vyjadrili napríklad aj premiér Peter Pellegrini či predseda parlamentu Andrej Danko. K činu sa však nemá zatiaľ nikto.
Najvyššieho muža prokuratúry v súčasnosti navrhujú a aj volia poslanci parlamentu na sedemročné funkčné obdobie. S voľbou nie je spojené žiadne verejné vypočúvanie a zasiahnuť do nej nemôžu ani stavovské organizácie. Na konci relatívne krátkeho procesu je prezident, ktorý parlamentom zvoleného kandidáta menuje. Tento obraz by sa však mohol už pri najbližšom výbere stať minulosťou. Hovorí sa o tom, že pravidlá by sa mohli zmeniť.
Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej by mohlo byť rozšírené návrhové oprávnenie. “V súčasnosti môžu navrhovať generálneho prokurátora iba poslanci, čiže je to akoby politická téma,” uviedla po stretnutí s ministrom spravodlivosti Gábrom Gálom (Most-Híd). Dávať návrhy by mohli podľa nej všetky organizácie, ktorým je umožnené navrhovať aj kandidátov na sudcov Ústavného súdu. “Sú to napríklad profesijné komory, akademická obec, ombudsman a podobne,” konkretizovala. Zároveň si tiež vie predstaviť, že by voľbe šéfa generálnej prokuratúry predchádzalo verejné vypočúvanie, tak, ako je to v prípade kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Čaputová o potrebe zmeny hovorila ešte v časoch, keď bola v plnom prúde kampaň pred prezidentskými voľbami. Agende ostáva verná aj v paláci. Pravdou však je, že zo svojej pozície priamy dosah na zmenu pravidiel nemá. S tými musí prísť parlament a odhlasovať si ich väčšinou 76 hlasov.
Gál o žiadnych rokovaniach nevie
To, že by bolo dobré pri voľbe generálneho prokurátora urobiť zmeny, slovne deklarovali aj predseda parlamentu Andrej Danko a premiér Peter Pellegrini. Obaja tak urobili po úvodnom stretnutí s novou prezidentkou ešte začiatkom leta. Neskôr už však Andrej Danko pre TASR povedal, že otázkou voľby nového generálneho prokurátora sa budú zaoberať až po septembrovom poslaneckom grémiu.
Aktuálne sa k tomu, či ako by mala byť voľba upravené, SNS nevyjadrila. Rovnako nereagoval ani Smer-SD. V strane Most-Híd si zato vedia predstaviť, že by kandidátov na generálneho prokurátora po novom mohli navrhovať aj inštitúcie odbornej obce. “Podobné rozšírenie sme zaviedli pri voľbe ústavných sudcov, podobný kľúč by mohol fungovať aj pri voľbe šéfa GP,” uviedla ich hovorkyňa Klára Debnár. Téma však zatiaľ na stole nie je. Ako povedal minister spravodlivosti Gábor Gál, nevie o tom, “že by prebiehali nejaké rokovania v rámci koalície.”
Zmeny by uvítala opozičná SaS. Podmienkou pre nich je, aby bol kandidát na generálneho prokurátora vypočúvaný na ústavnoprávnom výbore. Zároveň by podľa nich mal byť generálny prokurátor “odvolateľný vždy, keď jeho zotrvanie vo funkcii vyvoláva vážny dojem škodlivosti pre spoločnosť.” Verejné vypočutie kandidátov by uvítali aj v hnutí Borisa Kollára Sme rodina.
Za zmeny je aj vznikajúca strana Za ľudí. Podľa Márii Kolíkovej je potrebný “transparentný a rozšírený výber čelných predstaviteľov prokuratúry, ktorý bude zahŕňať rozšírenie okruhu osôb, ktoré ich navrhujú, ďalej verejné vypočutie kandidátov, vymedzenie podkladov, ktoré treba predložiť k verejnému vypočutiu vrátane požiadavky motivačného listu.”
Strany OĽANO, KDH a koalícia PS/Spolu sa k otázke nevyjadrili.
Je to na poslancoch
To, či niektorá zo strán bude zmeny iniciovať a čoho sa budú týkať, však zatiaľ nie je jasné. Prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že zmena právnej úpravy by mohla byť predmetom rokovania až nového parlamentu. Ten vzíde z volieb, ktoré budú pravdepodobne koncom februára. Funkčné obdobie Jaromíra Čižnára však uplynie už v lete budúce roka.
Okrem toho, Čaputová môže síce povedať svoju predstavu, vynútiť si ju už však nemôže. Slovo má až na konci celého procesu, teda pri menovaní generálneho prokurátora. Jej predchodca v úrade Ivan Gašparovič v roku 2011 takto odmietol vymenovať do funkcie generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Dôvodom malo byť, že sa mu celý proces voľby javil ako spolitizovaný. Ústavný súd v roku 2014 nakoniec rozhodol v prospech Čentéša, keďže podľa nich mali byť porušené jeho základné práva zaručené Ústavou. Priznal mu odškodné 60-tisíc eur. Ak by však nový generálny prokurátor vymenovaný nebol a nezložil by sľub, podľa súčasného znenia zákona by vo funkcii zotrval Čižnár.