Domáce Top

Vedrá s vodou, korbáče i voňavky. Budete prekvapení, ako vidia našu Veľkú noc cudzinci

TASR - Radovan Stoklasa

BRATISLAVA – Na Veľkú noc končí väčšina Sloveniek vyšľahaných korbáčmi, vyoblievaných studenou vodou a vyvoňaných tak, až ich bolia z toľkých vôní hlavy. Povedzme si pravdu, naše tradičné Veľkonočné sviatky sú pre nežnejšie pohlavie utrpením. Zato pre chlapov ide o najzábavnejší sviatok v roku, o tom niet pochýb. Ako ale naše zvyky vnímajú cudzinci, ktorí sa na Slovensko prisťahovali? 

 

Veľkonočným pondelok sa končí dlhé obdobie pôstu a nastáva doba hojnosti. Veľká noc má v našich končinách bohatú históriu, pre ktorú je tradičné, že muži chodia z domu do domu s vedrami plnými vody a korbáčmi vyrobenými z vrbového prútia. Nimi následne vyšibú dievčatá a ženy, pričom po šibačke nasleduje sprcha ľadovou vodou a navoňanie voňavkami. Kým pre mužov symbolizuje Veľká noc kopu zábavy a hodovanie, ženy sa na tento sviatok zvyčajne vôbec netešia. Ako sa ale na veľkonočné zvyky a tradície pozerajú zahraniční obyvatelia Slovenska, ktorí sem pricestovali za prácou alebo štúdiom? Mnohí z nich pre Glob.sk porozprávali, v čom sú rozdiely medzi slovenskou a ich tradičnou Veľkou nocou, ale aj to, čo máme v kultúre tohto sviatku spoločné.

Srb: U nás sa oblieva už od polnoci

Pre Srba Vladimíra z Padiny sú veľkonočné tradície v našej krajine naozaj krásne. Priznáva,  že najviac sa naša Veľká noc páči malým deťom. Spolu s Vianocami ich radí medzi dva najkrajšie sviatky v roku. “Rodina sa opäť zíde spolu a práve v tieto dni si uctievame tradície viac, ako po iné menšie sviatky,” dodáva. Podľa jeho slov sú obyčaje na Slovensku veľmi podobné tým, ktoré sú zaužívané v Srbsku, Chorvátsku, či Rumunsku. V ich obci je zvykom, že ľudia sa pripravujú na pôst upratovaním a čistením celej domácnosti.

Podľa Vladimíra sa v Srbsku ženy nešibú, iba oblievajú a voňavkujú. Zdroj: TASR/AP

A všetky zábavy – či už svadby, veselice alebo tanečné večery na isté obdobie skončili. “Na smrtnú nedeľu zvykli byť všetci oblečení do čiernych smutných oblekov, ako znamenie veľkého smútku. Na Veľkonočný pondelok sa poobliekali do rôznych farebných krojov, ktoré ukazovali na radosť a večer sa aj na tanec chodilo,” spomína Vladimír a dodáva, že na Veľký piatok sa v niektorých domácnostiach jedli iba studené jedlá, v nedeľu zase huspenina. “Dievky sa najviac tešili na Veľkonočný pondelok, lebo mládenci ich už od polnoci chodili oblievať studenou vodou z vedra. U nás šibačky nikdy neboli. Iba oblievačky. Mnohokrát dievky z toho aj kýchali. Čo sa dalo robiť , bolo to pre krásu, ako sa u nás hovorilo,” hovorí s úsmevom.

Vladimír dodáva, že v súčasnosti majú v Srbsku už omnoho sofistikovanejšie zvyky, kde sa studená voda zmenila na vlažnú a pribudli aj juhoslovanské voňavky. Domáci oblievačov  ponúkajú studenými jedlami, najčastejšie údeninami. Rovnako, ako na Slovensku, aj u nich sa vplyvom modernej doby zaviedlo, že v utorok na oplátku chodili dievčatá a ženy oblievať mužov. O tom, že sa na Slovensku oblievači dievčatá aj vyšibú korbáčom, sa dopočul len pred mesiacom. “Spočiatku sa mi to zdalo veľmi zlé, niektoré kamarátky mi povedali, že mnohokrát mali aj modriny,” dodáva Vladimír.

O slovenskách tradíciách veľa nevie ani nami oslovená Srbka. Poukázala však na to, že v Srbsku muži radšej ženy na Veľkú noc navoňajú voňavkou, než by ju mali obliať. “Pre mňa je jediná tradícia pochopiť, čo sa vlastne oslavuje. A tým je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý bol predtým ukrižovaný. To je všetko. Neverím žiadnej inej tradícií,” uzavrela.

Slovenské tradície berie s rezervou. Zdroj: TASR/AP

Albánec: Slovenské zvyky sú vtipné

Albánec, ktorého Glob.sk oslovil, priznal, že keď prvýkrát počul o našich tradíciách, tak sa na nich smial. Prišlo mu totiž divné, že chlapi šibú dievčatá a oblievajú ich studenou vodou. “No ide o tradíciu krajiny, takže to akceptujem,” povedal muž, ktorý si nežal byť menovaný. Následne dodal, že v jeho krajine idú kresťania na Veľký piatok a rovnako aj na Bielu sobotu oslavovať zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. “Počas istého obdobia vôbec nejeme mäso zo zvierat, okrem rýb. V nedeľu ľudia navštevujú blízku rodinu, pričom charakteristické sú červené vajcia,” vysvetlil. K zvykom uviedol, že ak sú dievčatá šťastné a necítia sa zahanbene kvôli šibaniu a oblievaniu, tak je to, podľa neho, v poriadku. “Aj keď mi to zo začiatku prišlo vtipné,” dodal. 

Turek: Nedodržiavate pôst

K tradíciam sa vyjadril aj Turek. Napriek tomu, že v krajine neslávia Veľkú noc, vie  o našich tradíciach veľmi veľa, pričom počul aj o oblievaní a šibaní. “Na druhej strane už poznám iba málo ľudí, ktorí stále dodržiavajú 40-dňový pôst,” konštatoval. K tradíciam uviedol, že trvá dlho, kým sa stanú zaužívanými. “Boh vie, čo sa predtým dialo a zmŕtvychvstanie sa u vás stalo tradíciou v humornej podobe. Avšak, myslím si, že vznikla počas éry, ktorej dominovali muži. Nemyslím si, že by sa v tejto dobe vytvorila takáto tradícia. Žijeme totiž v dobe, kedy sa každý veľmi ľahko urazí,” uzavrel. 

Podľa Turka by takáto tradícia v súčasnosti neprešla. Zdroj: TASR – Radovan Stoklasa

Grék: Nechápem, prečo to robíte

Stručne sa k našim tradíciám vyjadril aj Grék, ktorý si tiež prial zostať v anonymite. “O oblievaní a šibaní dievčat vo vašej krajine som počul. Avšak úplne tomu nechápem. Zdá sa mi to trošku divné,” poveda a dodal, že pre Grékov ide o jeden z najdôležitejších sviatkov. A to z dôvodu, že Veľká noc je u nich spájaná s rodinnými stretnutiami.