BENÁTKY – Obyvatelia Benátok zažívajú ťažké chvíle. Mesto zasiahli najhoršie záplavy za posledných 50 rokov. Talianska vláda preto vyhlásila stav núdze. Čo je však ešte horšie, prognózy klimatológov sú mimoriadne nepriaznivé.
Obyvatelia Benátok sú na záplavy zvyknutí, keďže mesto im musí čeliť často. Keď hladina vody v meracích staniciach vystúpi na výšky 1,10 metra, rozozvučia sa sirény. Lenže v noci z utorka na stredu sa dostala do dramatických hodnôt.
Krátko pred polnocou vystúpila do výšky 1,87 metra. Bola takmer tak vysoko, ako v roku 1966, kedy dosahovala 1,94 metra. Voda zaplavila aj legendárne Námestie svätého Marka a poškodila Baziliku svätého Marka. Starosta Benátok Luigi Brugnaro odhadol celkové škody na stovky miliónov eur.
Štvrtkové vyhlásenie núdzového stavu talianskou vládou umožnil prísun okamžitej finančnej pomoci zameranej na obnovu mesta vo výške 20 miliónov eur. Premiér Giuseppe Conte vyhlásil, že peniaze budú použité “pre mesto a jeho obyvateľov”.
Hladina vody medzičasom klesla, ale Námestie svätého Marka zostalo čiastočne zaplavené. Starosta Benátok Luigi Brugnaro ho dal v piatok uzavrieť, pretože sa očakáva ďalší vysoký príliv. “Som nútený uzavrieť námestie, aby som predišiel ohrozeniu zdravia občanov,” povedal podľa TASR Brugnaro. Zároveň požiadal obyvateľov a návštevníkov mesta, aby si dávali pozor.
Hladina vody dosiahla v piatok predpoludním takmer 1,53 metra nad úrovňou mora, pričom úrady varovali pred jej ďalším zvýšením. Okrem prílivu benátsku oblasť sužujú búrky so silným južným vetrom scirocco, vanúcim v oblasti Stredozemného mora a severnej Afriky. V meste preventívne zatvorili aj školy.
Prečo sú Benátky tak často zaplavené?
K záplavám v Benátkach dochádza najmä na jeseň a v zime. Známe sú pod pojmom Acqua Alta (vysoká voda). Ak počas výnimočne vysokého prílivu príde aj nízky tlak vzduchu, tlačí saharský vietor Scirocco vodu do benátskych kanálov. K aktuálnym záplavám prispel aj silný dážď.
Za posledných niekoľko desaťročí sa počet povodní v meste zhruba zdvojnásobil.
Mesto sa prepadá
Mesto postupne klesá. Benátky sú v súčasnosti položené asi o 25 centimetrov nižšie ako pred sto rokmi. Tento proces urýchlilo čerpanie podzemných vôd. Od šesťdesiatych rokov je to zakázané. Podľa štúdie z roku 2012 však mesto naďalej klesá o približne dva milimetre ročne. Jedným z vysvetlení môže byť aj to, že tektonická platňa, na ktorej Benátky ležia, sa postupne posúva pod euroázijskú platňu.
Benátky okrem toho rozšírili vstupy do prístavu a plavebné dráhy prehĺbili až na 18 metrov. Výsledkom je, že sa do mora z lagúny každý rok vyplavia milióny kubických metrov piesku, čo ešte viac destabilizuje podložie mesta.
Nepriaznivé prognózy klimatológov
Klimatológovia predpokladajú, že záplavy budú v dôsledku klimatických zmien čoraz častejšie. Výskumy ukazujú, že hladina mora v okolí Benátok stúpa oveľa rýchlejšie ako svetový priemer. V období rokov 1993-2015 priemerná úroveň vzrástla o 6,6 milimetra za rok.
Ak sa bude situácia takto vyvíjať aj naďalej – tak ako predpovedá Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) – môžu byť Benátky o 80 rokov každý druhý deň aspoň čiastočne zaplavené. Podľa ďalšieho výskumu sa môže hladina vody zvýšiť až na 2,5 metra.
Hrádza proti záplavám
Najväčšou nádejou pre mesto patriace do svetového dedičstva UNESCO je 78 protizáplavových brán, ktoré majú zablokovať tri vchody do lagúny od Jadranského mora. Jednotlivé zábrany sú až päť metrov hrubé, 20 metrov široké a do 30 metrov vysoké.
Za normálnych okolností budú ležať na morskom dne. Pri zvýšenej hladine sa do nich napumpuje vzduch, aby sa zdvihli. Pôvodne mal byť tento projekt s názvom MOSE (Mojžiš) už dávno hotový. Jeho spustenie sa však stále posúva kvôli korupčným škandálom. Je otázne, či sa podarí projekt v hodnote šesť miliárd eur dokončiť do roku 2022, ako je plánované.
Talianska ministerka dopravy a infraštruktúry Paola De Micheliová však v tejto súvislosti vo štvrtok prisľúbila, že projekt MOSE bude dokončený do roku 2021, pričom čiastočne by mohol začať fungovať už skôr.
Kritici sa však obávajú, že zábrany spôsobia iné problémy. Ak by bola hladina vody vysoká dlhšiu dobu, museli by byť zábrany zdvihnuté aj niekoľko dní. To by obmedzilo množstvo kyslíku vo vode a miestny ekosystém by mohol úplne skolabovať.
Iná alternatíva
Niektorí vedci preto navrhujú zdvihnúť celé mesto, napríklad pomocou tekutého cementu. Táto myšlienka nie je nová, siaha už do 70. rokov. V tom čase bol malý ostrov v benátskej lagúne zdvihnutý až o desať centimetrov.
Mohlo by vás zaujímať:
- Amazonský prales je v skutočnosti nehorľavý. Ako je teda možné, že horí?
- Vedci ohlásili zlé správy pre pasažierov lietadiel. Ak sa v oblakoch bojíte, čoskoro sa budete ešte viac
- Vedci sú prekvapení. U našich susedov začali rásť palmy
