Zahraničné Spoločnosť Top

Vedci riešia veľkú záhadu. Táto hviezda sa správa naozaj čudne

Záhadná hviezda má aj svojho menšieho brata. Drží ich pri sebe gravitácia. Ilustračné foto: pixabay

MASSACHUSETTS – Astronómovia riešia ďalšiu hádanku. Hviezda s označením HD 139139 vzdialená 350 svetelných rokov, ktorá má aj jedného menšieho súputníka (menšiu hviezdu) v určitých intervaloch nepredvídateľne stmavne. Vedci zatiaľ nevedia tento jav vysvetliť.

 

V roku 2015 sa postarala vo vedeckej obci o rozruch hviezda spektrálnej triedy F (spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu), ktorá sa nachádza v súhvezdí Labute. 

Objekt nazvaný KIC 8462852, ktorý zachytil Keplerov teleskop (medzičasom už doslúžil) agentúry NASA, je od Zeme vzdialený 1480 svetelných rokov. Hviezda vykazovala opakovane podivné správanie, ktoré sa nedalo vysvetliť známymi astronomickými procesmi. Svetelnosť hviezdy pozorovanej už v roku 1890 neustále mierne klesá. V rokoch 2009-2013 to bolo o približne tri percentá.

To ale nie je všetko. Teleskop odhalil, že hviezda okrem toho v určitých intervaloch na veľmi krátku dobu dramaticky stmavla – niekedy až o 22 percent. Záhadné zatmenia niektorí pozorovatelia s veľkou fantáziou pripisovali mimozemským aktivitám. Väčšina analýz ale hovorila o prirodzených príčinách. Jednou z nich môže byť kozmický prach v blízkosti KIC 8462852.

Hviezda HD 139139 mení svoju svietivosť v nepravidelných intervaloch. Zdroj: wikipedia

Neobvyklý úkaz

Teraz už však KIC 8462852 nie je so svojím čudným správaním sama. Na záhadný objekt podobný Slnku a vzdialený od Zeme 350 svetelných rokov narazil tím pod vedením Saula Rappaporta z  Institute for Astrophysics am Massachusetts Institute of Technology (MIT). Počas 87 dní hviezda HD 139139 výrazne pohasla 28-krát. 

Na rozdiel od KIC 8462852 boli však intrervaly “blikania” nepravidelnejšie. Skupina vedcov pod Rappaportom si dokonca myslí, že fenomén vzbudzuje dojem, akoby ho vyvolával “náhodný generátor”. To, že by zatemňovanie spôsobovali exoplanéty, asteroidy alebo kométy krúžiace okolo hviezdy, vedci vylučujú. V tomto prípade totiž proces prebieha inak, ako v takýchto prípadoch.  

Ilustraácia Keplerovha ďalekohľadu. Zdroj: wikipedia

Žiadna exoplanéta

V prípade HD 139139 neexistuje žiadna pravidelná mustra, ktorá by zodpovedala krúženiu exoplanéty okolo hviezdy. Preto vedci vo svojej štúdii “Monthly Notices of the Royal Astronomical Society” tento scenár vylúčili. 

Astronómovia teda rozmýšľali, či stmavnutia HD 139139  nespôsobujú úlomky bývalej exoplanéty obkolesené oblakmi z prachu. Ale ani táto možnosť im kvôli nepravidelnosti fenoménu nesedí. 

Po tom, ako vedci nateraz vylúčili aj mimozemskú činnosť ako príčinu, uvažovali, že za stmavovaním môžu byť krátkodobé obrovské slnečné škvrny.  Ale keďže takéto škvrny by museli mať veľkosť našej Zeme a museli by vznikať úplne spontánne, astronómovia napokon museli zavrhnúť aj túto teóriu. Výsledkom je, že pre blikajúce hviezdy zatiaľ neexistuje žiadne pravdepodobné vysvetlenie.

Vedci zatiaľ nevedia, čo spôsobuje pohasínanie hviezdy. Zdroj: NASA/JPL