PARÍŽ – Najväčšia ozónová diera za takmer 10 rokov bola spôsobená obzvlášť silným a dlhotrvajúcim polárnym vírom.
Iba pred pár týždňami objavili vedci Európskej vesmírnej agentúry ESA najväčšiu ozónovú dieru nad Arktídou. Región s nízkou koncentráciou ozónu dosiahol trojnásobnú rozlohu Grónska. Vedci zo služby Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS), ktorí tento jav sledovali, v uplynulom týždni oznámili povzbudivý vývoj. Ozónová diera sa tak rýchlo zavrela, ako sa predtým objavila.
Nespôsobil to koronavírus
I keď sa stav atmosféry v súvislosti s koronavírusom v niektorých aspektoch zlepšil, zánik ozónovej diery nie je spôsobený znížením celosvetovej dopravy. “Táto arktická ozónová diera nemá nič spoločné s bariérami spojenými s koronavírusom,” vysvetlil zamestnanec CAMS. “Bolo to spôsobené neobvykle silným a dlhodobým polárnym vírom a nemá to nič spoločné so zmenami v kvalite ovzdušia.”
Ozónová vrstva je oblasť s vyššou koncentráciou plynu ozón v stratosfére, ktorá zachytáva veľkú časť ultrafialového žiarenia Slnka – žiarenia, ktoré môže spôsobiť rakovinu kože, šedý zákal a celý rad enviromentálnych problémov. Ozónová diera vzniká zúžením vrstvy plynu. Spôsobiť to môžu extrémne nízke teploty, slnečné žiarenie alebo niektoré chemické látky ako je napríklad chlórfluórované uhľovodíky (CFC), ale aj freóny, ktoré sa v minulosti nachádzali vo výrobkoch, ako sú aerosolové spreje, pesticídy a látky spomaľujúce horenie, ktoré sa v súčasnosti stále čiastočne používajú.
The unprecedented 2020 northern hemisphere #OzoneHole has come to an end. The #PolarVortex split, allowing #ozone-rich air into the Arctic, closely matching last week's forecast from the #CopernicusAtmosphere Monitoring Service.
More on the NH Ozone hole➡️https://t.co/Nf6AfjaYRi pic.twitter.com/qVPu70ycn4
— Copernicus ECMWF (@CopernicusECMWF) April 23, 2020
Neobvyklé podmienky
Obrovská ozónová diera, ktorá sa objavila v marci, je z viacerých hľadísk neobvyklá. “Aj keď sa nad Antarktídov každoročne kvôli sezónnym zmenám vytvárajú ozónové diery, na severnej pologuli sa podmienka na taký pokles ozónu za normálnych okolností neobjavujú,” uviedli vedci z CAMS.
Otvory na južným pólom sú spôsobené najmä chemikáliami ako CFC, ktoré sa dostávajú do stratosféry. Tieto látky sa potom zhromažďujú v polárnych víroch – oblastiach so studeným vzduchom nad pólmi – ktoré sa tvoria v zime. Polárny vír nad Arktídou je však zvyčajne výrazne slabší ako ten na južnej pologuli, čo znamená, že ozónové diery bývajú nad severným pólom slabšie.
Na dobrej ceste
Podľa najnovších údajov NASA dosiahli nad Arktídou tento rok rekordne nízke hodnoty ozónu. Naposledy mala ozónová diera takúto veľkosť v roku 2011. Koncom minulého roka bola severná ozónová vrstva v dobrom stave. V októbri sa diera zmenšila na doteraz najmenšiu zaznamenanú veľkosť. Vedci z CAMS sa domnievajú, že napriek rekordnej diere z marca, je ozónová vrstva na správnej ceste.