Spoločnosť Top Zahraničné

Vedci dospeli k hrozivej hypotéze. Nachádza sa v slnečnej sústave čierna diera?

Ilustrácia hypotetického objektu na okraji slnečnej sústavy. Zdroj: nagualdesign/Tom Ruen/Eso

CHICAGO – Už roky sa množia náznaky o doteraz neobjavenej planéte na periférii slnečnej sústavy. Vedci teraz došli so zaujímavou hypotézou.

 

Niečo tam musí byť. Aspoň to naznačuje rastúci počet neobvyklých pozorovaní na okraji našej slnečnej sústavy. Už pred desaťročiami astronómovia diskutovali o možnej existencii neznámej planéty za obežnou dráhou Neptúna. V posledných rokoch získala táto hypotéza podporu od viacerých vedcov. Je to preto, že niektoré objekty ľadového Kuiperovho pásu, ktorý obklopuje slnečnú sústavu, majú neobvyklé obežné dráhy. To poukazuje na gravitačný vplyv veľmi masívneho objektu.

Vedci sú však v názore na túto hypotézu rozdelení. Zatiaľ jedinou indíciou pre ňu je gravitácia, ktorá podľa všetkého ovplyvňuje rad asteroidov a trpasličích planétok. Z pozorovania týchto objektov astronómovia vypočítali niektoré údaje o možnom pôvodcovi týchto javov. Mohol by mať päť až desaťkrát väčšiu hmotu ako Zem a na obeh okolo Slnka by potreboval 10-tisíc až 20-tisíc rokov. Záhadný objekt dostal dočasné meno “planéta deväť”. Je to preto, lebo v roku 2006 bolo Pluto (ktoré bolo dovtedy deviatou planétou) degradované na trpasličiu planétku.

Malé monštrum

Fyzici Jakub Scholtz (Durham University) a James Unwin (University of Illinois v Chicagu) teraz ponúkli alternatívne vysvetlenie pre podivné udalosti za obežnou dráhou Neptúna. Veria, že by tam mohla byť čierna diera. Tak sa dostalo hľadanie objektu ešte hlbšie do roviny špekulácií. Myšlienka, ktorú predstavili Scholtz a Unwin vo svojej štúdii zatiaľ len na preprintovom serveri Arxiv (termínom preprint býva v akademickej obci označovaný článok, ktorý ešte neprešiel recenziou, ale už bol nejakým spôsobom zverejnený, pozn. red.), má napriek tomu svoj potenciál.

Vedci tvrdia, že pozorované anomálie obežných dráh v Kuiperovom páse by sa dali vysvetliť tzv. primordiálnou (prvotnou) čiernou dierou pochádzajúcou z raného štádia vesmíru. Podľa výpočtov by mal mať objekt 10-násobok hmotnosti Zeme, ale veľký by mal byť približne len ako bowlingová guľa. Tým by sa dalo vysvetliť, prečo doteraz o ňom neexistujú priame dôkazy. Na rozdiel od svojich veľkých príbuzných mohli tieto malé čierne diery vzniknúť krátko po Veľkom tresku. Ich existencia ale nie je zatiaľ potvrdená.

Nezvyklé obežné dráhy niektorých objektov v Kuiperovom páse. Zdroj: Caltech/R. Hurt

Strata hmoty

Scholtz a Unwin však napriek tomu považujú za užitočné zahrnúť praveké čierne diery do tajomstva obklopujúceho „planétu deväť“ a do okruhu podozrivých. Keby existovalo, bolo by celkom možné, že by toto miniatúrne monštrum bolo zachytené gravitáciou Slnka a krúžilo okolo neho.

Podľa Unwina by mohla hypotéza predovšetkým otvoriť nové cesty: ”Ak sa budeme sústrediť len na planétu, obmedzíme tak možnosti experimentálneho hľadania. Keď však budeme uvažovať aj o exotickejších objektoch, ako o pravekých čiernych dierach, vzniknú tak nové možnosti.” Podľa vedca by sa mohol urobiť pokus o detekciu objektu pozorovaním zábleskov gama žiarenia, ktoré by v jeho okolí mohli vznikať.

Takáto malá čierna diera by v astronomickom meradle pravdepodobne nemala dlhý život. Ako poukázal už astrofyzik Stephen Hawking (zomrel v roku 2018), čierne diery produkujú prostredníctvom kvantovo-fyzikálnych efektov termálne žiarenie a zmenšujú sa – čím majú menej hmoty, tým to je rýchlejšie.