Bratislava Regióny Top

Vallo je takmer pol roka vo funkcii primátora. Tu sú plusy aj mínusy jeho politiky

Zdroj: archív

BRATISLAVA – Vo funkcii je už takmer pol roka. Reč je o bratislavskom primátorovi Matúšovi Vallovi, ktorému sa v novembrových voľbách podarilo poraziť svojich súperov. Do úradu nastúpil začiatkom decembra a odvtedy spravil viaceré zmeny. Niektoré boli verejnosťou vnímané pozitívne, iné negatívne. Glob.sk prináša prehľad Vallových opatrení, ktoré najviac zarezonovali spoločnosťou.

 

Matúš Vallo vytvoril počas svojho doterajšieho pôsobenia viaceré koncepty a opatrenia, ktoré vplývajú na fungovanie mesta. Niektoré sú verejnosťou prijímané s pochvalou, no nájdu sa aj také, za ktoré si vyslúžil poriadnu kritiku. Glob.sk vám prináša prehľad plusov a mínusov Vallovych rozhodnutí.  

Za čo si Vallo vyslúžil pochvalu

+ Zriadenie Metropolitného inštitútu Bratislava (MIB): Ide o príspevkovú organizáciu, ktorá svoje pôsobenie začala v priestoroch Archa 1. apríla. Vedenie mesta pri jej vzniku sľubovalo, že bude kľúčovým nástrojom na reálnu zmenu Bratislavy. Z hlavného mesta by sa tak malo stať mesto, ktoré úrovňou života dokáže konkurovať najvyspelejším metropolám. MIB by sa mal zaoberať verejným priestorom, územným plánovaním a rozvojom mesta, či budúcnosťou dopravy v meste. Rovnako bude riešiť aj architektonické súťaže, analytické činnosti, zeleň a životné prostredie, či strategické plánovanie. Podľa slov primátora s inštitútom budú môcť pracovať aj mestské časti. Jeho budovanie bude postupné a je rozdelené do troch fáz do konca roka 2020. Na jeho čele je dočasne známa aktivistka a zvieracia ombudsmanka Zuzana Stanová. 

Na čele Metropolitného inštitútu Bratislavy je dočasne zvieracia ombudsmanka Zuzana Stanová. Zdroj: TASR / Pavol Zachar

+ Vytvorenie jednotnej parkovacej politiky: Druhým pozitívnym krokom Matúša Valla bolo predstavenie konceptu jednotnej parkovacej politiky. Pomocou nej sa Vallo snaží eliminovať počet áut v meste, rovnako aj čas strávený v kolónach. Opatrením by sa vytvorili miesta pre rezidentov, ktorí v okolí svojho domu často nevedia zaparkovať. Aj cena karty pre prvé auto je prijateľná (49 eur za rok), k čomu rezident získa aj dve hodiny parkovania denne v inej mestskej časti a 100 voľných hodín pre návštevy. Pre mestské časti je výhodné, že si môžu určiť, kedy sa do jednotnej politimy pridajú, a či je potrebné, aby bola zavedená po celý deň. V niektorých mestských častiach bude totiž stačiť, ak bude parkovanie pre rezidentov zavedené len v nočných hodinách. 

Magistrát rozdelí mesto na štyri tarifné zóny, v každej sa bude platiť iná tarifa na hodinu. Rovnako sú určené ceny za rezidentské karty. Zdroj: TASR / Pavol Zachar

+ Výstavba v Dúbravke: Dobrou správou pre Dúbravčanov je uzatvorenie dlhoročného sporu. Primátor Matúš Vallo rozhodol, že na mieste, kde mali vyrásť nájomné byty, sa stavať nebude. Vo výstavbe na ulici Pri Kríži bránili aj samotní obyvatelia Dúbravky, ktorí organizovali aj viacero protestov. Vallo ale nechce zanevrieť na výstavbu nájomných bytov, podľa jeho slov je potrebné vec riešiť inak a inom mieste. V mestskej časti sa chce pozrieť na náhradný pozemok, ktorý bude menej problematický. Bratislava má totiž povinnosť zabezpečiť náhradné nájomné bývanie pre 580 žiadateľov z reštituovaných bytov.

S kritizovanou stavbou takmer 70 bytov začalo mesto ešte na jar 2017. Stavbu však viackrát stopli mestskí poslanci a nesúhlas vyjadrila aj mestská časť, podľa ktorej je potrebné najskôr vyriešiť zeleň a vybudovať parkovisko pre autá, ktoré doteraz stáli na mieste začatej výstavby. Mesto na čele s vtedajším primátorom Ivom Nesrovnalom však tvrdilo, že stavať ho núti zákon a neriešením situácie môže mesto prísť o množstvo peňazí. Bývalý bratislavský primátor sa v tom čase vyjadril, že výstavbu nebrzdí žiadny vecný problém, len záujem určitej skupiny ľudí, ktorým nevyhovuje verejnoprospešný projekt.

Rozhodnutia, za ktoré Valla kritizujú

– Netransparentné výberové konanie: Od decembra sú medzi Vallovými návrhmi aj také, ktoré vo veľkom vyvolali vášnivé diskusie v spoločnosti. Vallo vo svojom programe deklaroval, že výber nových šéfov do mestských spoločností bude transparentný. Avšak, nominácia Mareka Gajdoša do funkcie šéfa mestskej polície prebehla bez výberového konania. Podľa Valla však išlo iba o nomináciu a o jeho obsadení rozhodovalo mestské zastupiteľstvo začiatkom februára. Zastupiteľstvo nakoniec aj rozhodlo, že Gajdoš bude novým šéfom mestskej polície. 

Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Gorila sa do funkcie dostal bez transparentného výberového konania, ktoré Vallo pred nástupom do funkcie deklaroval. Zdroj: TASR / Dano Veselský

– Výber mestského kontrolóra: Obdobný problém musel Vallo riešiť aj pri výbere mestského kontrolóra. Mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že na post vyberú Mariána Miškanina. Tento výber však bol nesmierne kritizovaný nielen zo strany niektorých poslancov, ale aj vysokých politikov. Miškanin totiž v minulosti pôsobil ako riaditeľ kancelárie vtedajšieho primátora mesta Milana Ftáčnika. Viacerí poslanci upozorňovali, že Miškanin bol v minulosti nominantom strany Smer. Proti rozhodnutiu zastupiteľstva sa ohradilo aj vedenie strán Progresívne Slovensko a Spolu. Obom straním prekáža Miškaninova “úzka naviazanosť” na politickú stranu Smer-SD, či jeho ostatné pôsobenie na politicky citlivej pozícii riaditeľa Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. 

Mariánovi Miškaninovi politici najviac vyčítajú prepojenie na stranu Smer a to, že bol pravou rukou Milana Ftáčnika v čase, keď bol šéfom magistrátu. Zdroj: TASR /– Milan Kapusta

– Parkovací problém mimobratislavských vodičov: Napriek tomu, že parkovacia politika má množstvo plusov, nájdu sa v nej aj viaceré mínusy. Jedným z nich je to, že magistrát vidí dochádzanie mimobratislavských vodičov do hlavného mesta za prácou ako problém a chce ich vjazdy autami do mesta obmedziť. Vytvoril preto tarifné zóny, pričom v centre by nebratislavský vodič, ale aj taký, ktorý nebýva v Starom meste, zaplatil dve eurá za hodinu parkovania, čo len počas jedného pracovného dňa vytiahne vodičom z vrecka takmer 20 eur! Avšak, zabudol na jednu vec, že s parkovacou politikou začína od konca. Ak totiž chce eliminovať počet mimobratislavských značiek v meste, mal by najskôr vytvoriť na to vhodné podmienky – vytvoriť záchytné parkoviská (momentálne sú v Bratislave tri) a zlepšiť MHD a prímestské spoje.

Parkovacia politika by síce zvýhodňovala rezidentov, avšak negarantuje parkovacie miesto. Pre trojčlennú rodinu s tromi autami by to znamenalo ročné výdavky v hodnote 700 eur. Zdroj: FB / Matúš Vallo má rád Bratislavu

– A čo ďalšie auto? Rovnako je istým negatívom to, že parkovacia politika prakticky nepočíta so štvrtým autom v rodine. Tie sú pri firemných autách bežnou praxou. Obyvatelia sa stažujú aj na to, že v inej mestskej časti budú môcť parkovať iba dve hodiny, čo podľa ich slov nie je dostačujúci čas, najmä ak pracujú v inej mestskej časti, než bývajú. Otázne je aj to, ako chce magistrát zabezpečovať kontroly, či na danom mieste naozaj stojí auto, ktoré má, alebo či niekto nepresiahol 100 hodín parkovania zdarma na mieste, keď je dlhodobo poddimenzovaný personálny stav mestskej polície. Vallo totiž chce, aby kontroly vykonávala práve mestská polícia. 

Čo na to hovorí Vallo?

A čo za svoj najväčší úspech považuje samotný primátor Matúš Vallo? Podľa jeho slov sa mu za pomerne krátky čas vo funkcii podarilo presadiť viacero dôležitých vecí. Medzi ne radí napríklad schválenie zonácie mestských lesov, zriadenie už spomínaného Metropolitného inštitútu Bratislavy, či presadenie transparentného výberového konania manažmentov mestských podnikov. “Podarilo sa tiež schváliť rozpočet, ktorý je dobrým východiskom pre presadenie dôležitých tém, ako je zlepšenie MHD, bezpečnosť alebo sociálne veci. Veľmi dôležité je tiež to, ako sa podarilo nielen mestu Bratislava, ale aj Bratislavčanom zvládnuť rozsiahle dopravné uzávery v súvislosti so stavbami obchvatu D4/R7 a stavbou vo štvrti Mlynské nivy,” uviedol pre glob.sk.

Vallo medzi úspech radí aj to, ako sa Bratislavčanom podarilo zvládnuť rozsiahle dopravné obmedzenia, ktoré vznikli kvôli výstavbe novej autobusovej stanice a obchvatu D4 R7. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Vyjadril sa aj ku kritizovanej nominácii nového mestského kontrolóra. Do funkcie bol mestským zastupiteľstvom zvolený Marián Miškanin, ktorý je spájaný so stranou Smer a je označovaný za Ftáčnikovho človeka. V čase, keď bol Milan Ftáčnik primátorom mesta, bol Miškanin riaditeľom kancelárie primátora. “Kontrolór už z povahy veci nie je súčasťou manažmentu, naopak kontroluje ho a je preto prirodzené, že sme nenominovali nikoho z nášho tímu. Naši poslanci rešpektovali odbornosť pána Miškanina a tá pri jeho voľbe prevážila nad jeho angažovanosťou v komunálnej politike spred 9 rokov. Jeho odbornosť nespochybnil v zastupiteľstve nikto, dokonca ani tí poslanci, ktorých hlasy nezískal,” vysvetlil Vallo.

Názor vyjadril aj k tomu, či je súčasná podoba predstavenej parkovacej politiky tou najlepšou možnou. Podľa jeho slov je presvedčený, že ide o najlepšie riešenie pre Bratislavu. Dodal, že regulované parkovanie je zavedené prakticky v každom porovnateľnom európskom meste, pričom im prináša výsledky. Z toho dôvodu verí, že rovnaké výsledky bude prinášať aj nášmu hlavnému mestu. “V každom meste sa rovnako ako v Bratislave stretli aj s negatívnymi reakciami verejnosti (zmena návykov nie je jednoduchá), ale skúsenosť tiež ukazuje, že po zavedení takéhoto parkovania negatívne reakcie ustupujú a naopak, rastie akceptovateľnosť parkovacej politiky. Budeme sa to aj ďalej snažiť Bratislavčanom a Bratislavčankám vysvetľovať,” uzavrel.