Zahraničné Top

V4 preukázala, že je životaschopnou iniciatívou, tvrdí odborník

BRATISLAVA – Visegrádska štvorka aj napriek určitým rozdielnostiam v názoroch, ktoré boli hlavne na národnej úrovni a výzvam, ktorým v roku 2015 čelila, dokázala, že je životaschopnou iniciatívou. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol Tomáš Strážay, ktorý pôsobí ako vedúci výskumný pracovník programu Stredná a juhovýchodná Európa Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).

Ako ďalej priblížil, tohtoročnú situáciu v regióne V4 ovplyvnilo pokračovanie ukrajinsko-ruského konfliktu. V tejto oblasti krajiny V4 zastávali naďalej jednotnú pozíciu, podotkol Strážay. „Dokazujú to všetky deklarácie na rôznych úrovniach,“ povedal s tým, že pozície sa líšili na úrovni jednotlivých politických lídrov. „Myslím si, že napriek týmto odlišnostiam v postojoch, V4 dokázala obhájiť spoločné stanovisko a pozíciu, ktorá bola jednoznačne podporujúca Ukrajinu a odsudzujúca agresiu Ruska voči Krymu a jeho súčasné vmiešavanie sa do vnútroukrajinských záležitostí,“ uviedol Strážay.

Druhou výzvou podľa neho bola migračná kríza a s ňou spojený proces zavádzania prerozdeľovacích kvót pre utečencov. V tejto súvislosti Strážay pripomenul niektoré dávnejšie predpoklady, že migračná a utečenecká vlna by mohla prísť z východu, keď by sa slovenská, poľská a maďarská hranica stali tými, cez ktoré by prúdili utečenci z Ukrajiny. „To sa nestalo, aspoň nie v takej miere, ako sa možno predpokladalo,“ podotkol s tým, že v téme súčasnej migračnej krízy z juhu došlo vo Visegrádskej štvorke napokon k zhode.

Strážay zároveň uviedol, že krajiny V4 majú právo vyjadriť svoj vlastný názor, ale upozorňuje, že dôležitejšie, ako byť proti niečomu, je byť za niečo. „Myslím si, že pokiaľ vyjadríme určitý skepticizmus k navrhovaným riešeniam, ktoré schváli väčšina členských krajín EÚ, tak by sme mali mať v zálohe aj riešenie. V tomto kontexte môže byť za prínosnú iniciatívu považované vytvorenie skupiny tzv. Priateľov schengenu, ktoré oznámili premiéri na svojom decembrovom stretnutí v Prahe,“ uviedol odborník zo SFPA s tým, že pozitívnu agendu by mali štáty V4 viac zdôrazňovať, pretože inak, „či chceme alebo nechceme, spadáme do toho balíka, v ktorom označujú strednú Európu za región, ktorý je voči utečencom nastavený nepriateľsky“. Strážay však upozorňuje, že pritom to tak vôbec nemusí byť.

„Jednoznačne sa ale dá povedať, že migračná kríza a kríza na Ukrajine formovali aj druhú polovicu slovenského predsedníctva aj začiatok českého predsedníctva vo V4,“ zhodnotil tohtoročný vývoj v regióne odborník z SFPA. Napriek týmto výzvam, ktorým V4 ako taká čelila, preukázala, že nič lepšie, ako spolupráca Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska v regióne nie je. „Ako sa hovorí o Európskej únii, že zďaleka nie je dokonalá, ale je to najlepšie, čo sme dokázali vytvoriť, tak to isté, myslím, môžeme v regióne povedať o V4,“ skonštatoval.