POPRAD – Tatranský národný park má dnes jesennú kamzičiu inventúru. Poskytnúť by mala informácie o tom, koľko jedincov bude zimovať nielen na slovenskej, ale aj poľskej strane Tatier. Do terénu dnes vyrazilo vyše dvesto ľudí, ktorí budú monitorovať kamzíky na viac ako päťdesiatich miestach. Minulá jeseň zoológov prekvapila rekordom, na oboch stranách Tatier vtedy narátali dokopy 1 431 kamzíkov. Počet dokonca prekročil dovtedajšie maximum z jesene 2014, keď do sčítacích hárkov zapísali 1 389 jedincov.
„Vzhľadom na priaznivý zdravotný stav a kondíciu kamzičej populácie, ako aj vývoj počasia počas celého roka a nízky počet zaznamenaných úhynov môžeme teoreticky predpokladať, že aj tohtoročné čísla potešia, ale počkajme si, aká bude napokon realita,“ uviedol Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAPu, ktoré sú hlavným organizátorom pravidelného sčítania kamzíkov. Kamzíky na území Tatranského národného parku spočítavajú dvakrát ročne, vždy na jar a na jeseň. Kým jarné spočítanie je zamerané predovšetkým na zisťovanie prírastkov mláďat, jesenné mapuje početnosť kamzičej populácie pred zimou.
Posledné spočítanie kamzíkov bolo v Tatrách v júni 2019. Do sčítacích hárkov vtedy zapísali dokopy 950 kamzíkov. V porovnaní s jarným obdobím je podľa zoológa jeseň pre kamzičiu inventúru ideálnejšia. „Počasie býva zvyčajne stabilnejšie, nie je tak horúco a aj mláďatá sú v čriedach viac viditeľné. Navyše je obdobie ruje, čiže pozorujeme zvýšenú aktivitu aj u ostatných kamzíkov,“ vysvetlil Hybler. Kamzíkov spočítavajú spolu so zamestnancami Štátnych lesov TANAPu už tradične aj pracovníci Správy TANAPu a Správy Pieninského národného parku, ako aj ich kolegovia z poľského Tatrzańskiego Parku Narodowego a ďalší dobrovoľníci.
Počty rokmi kolísali
Spočítavanie kamzičej zveri sa v Tatranskom národnom parku robí od jeho vzniku, teda už sedem desaťročí. Spočiatku kamzíky rátali len na území Vysokých a Belianskych Tatier, v roku 1957 k nim pridali aj poľskú časť Tatier. Rok po založení TANAP-u štatistiky na území Vysokých a Belianskych Tatier evidovali približne 160 kamzíkov, v roku 1964 bol ich počet približne tisíc kusov, avšak tento údaj už zahŕňal aj kamzíky žijúce na poľskej strane Tatier. V nasledujúcich rokoch počty kamzíkov neustále kolísali. Príčinou bolo najmä pytliactvo, vyrušovanie návštevníkmi v ich prirodzených lokalitách výskytu či prelety vrtuľníkov.
Z prírodných vplyvov napríklad neskorý jarný sneh, klimatické zmeny a vplyv ťažkých kovov. Koncom 90. rokov minulého storočia klesol počet kamzíkov na hranicu dvesto kusov. Zásluhou rôznych opatrení, či už to boli vynášky soli, prikrmovanie jarabinou v čase potravinovej núdze alebo pravidelné kontroly zo strany správcov územia, sa ich počty postupne opäť zvýšili až nad hranicu tisíc jedincov, informovala koordinátorka vonkajšej komunikácie ŠL TANAPu Martina Petránová.