MADRID – Delegáti z takmer 200 krajín začali v pondelok dvojtýždňovú klimatickú konferenciu OSN v španielskom Madride, kde sa budú snažiť zlepšiť opatrenia na zastavenie globálneho otepľovania.
Generálny tajomník OSN António Guterres ešte v nedeľu varoval, že doterajšie kroky nestačia na to, aby sa svet nedostal v zmenách klímy “do bodu, z ktorého už niet návratu”.
“To, čo chýba, je politická vôľa,” povedal Guterres novinárom v predvečer madridskej konferencie COP25.
“Musíme skončiť našu vojnu proti prírode. Ľudstvo viedlo mnoho desaťročí vojnu proti vlastnej planéte,” povedal šéf OSN, ktorého citovali tlačové agentúry AP a DPA.
“Zem nám to vracia čoraz častejšími a tragickejšími prírodnými pohromami, obdobiami sucha a stúpajúcou hladinou morí,” varoval Guterres.
Guterres o klimatickej kríze: Môžeme ísť cestou nádeje alebo rezignácie
Klimatická kríza ohrozuje samotnú civilizáciu a ľudstvo si musí vybrať medzi nádejou a rezignáciou. V pondelok na úvod dvojtýždňovej klimatickej konferencie COP25 v španielskom Madride to povedal generálny tajomník OSN António Guterres.
“Jedna cesta je vzdať sa, keď ako námesační prejdeme v spánku cez bod, z ktorého už niet návratu, a ohrozíme tým zdravie a bezpečie každého na tejto planéte,” povedal Guterres na začiatku klimatického summitu OSN, na ktorom sa zúčastňujú delegáti z takmer 200 krajín.
Cesta nádeje znamená používať menej fosílnych palív a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, upozornil podľa tlačovej agentúry DPA Guterres.
“Naozaj chceme, aby si nás pamätali ako generáciu, ktorá strčila hlavu do piesku, ktorá sa len vykrúcala, zatiaľ čo planéta horela?” položil otázku šéf OSN, ktorého citovala agentúra AFP.
Guterres vo vášnivom apeli spomenul dlhý zoznam znepokojujúcich prejavov a tiež nové údaje zverejnené Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO).
Posledných päť rokov bolo najhorúcejších od začatia zaznamenávania teplôt, uviedla WMO. A koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) v ovzduší, ktorý spôsobuje otepľovanie, dosiahla stupeň, aký Zem nezažila tri až päť miliónov rokov.
“Naposledy, keď bola porovnateľná koncentrácia, bolo o dva až tri stupne Celzia teplejšie a hladina morí siahala o 10-20 metrov vyššie než dnes,” dodal Guterres.
Historická parížska klimatická dohoda z roku 2015 vyzýva na udržanie globálneho otepľovania “dobre pod” dva stupne Celzia – ale ak je to možné, na úrovni 1,5 stupňa Celzia.
Hlavná vedecká správa OSN stanovuje hranicu na 2 až 1,5 stupňa Celzia, ak má byť ešte klíma pre svet bezpečná.
“Permafrost (trvalo zamrznutá pôda) v Arktíde sa topí o 70 rokov skôr, než sa predpokladalo,” pokračoval Guterres. “Antarktída sa roztápa trikrát rýchlejšie než pred desiatimi rokmi. Hladina oceánov stúpa rýchlejšie, než sa očakávalo,” dodal šéf OSN.
“Vyše dve tretiny megamiest sveta sa nachádzajú pri mori,” povedal.
Do roku 2050 sa vyše 150 miliónov ľudí ocitne v pobrežných záplavových oblastiach, ako ukázal nedávny výskum.
Ak chce ľudstvo zabrániť tomu, aby teploty stúpli o viac než 1,5 stupňa Celzia, svetová ekonomika musí byť do polovice 21. storočia uhlíkovo neutrálna, uvádzalo sa už vo vlaňajšej významnej správe OSN.
“Najlepšie dostupné výsledky vedeckej práce, sprostredkované Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC), nám dnes hovoria, že prekročenie hranice 1,5 stupňa Celzia nás povedie k osudnej katastrofe,” vyhlásil Guterres.
Samit sa presunul z Čile
Samit sa presunul do španielskeho hlavného mesta po tom, ako Čile z dôvodu protivládnych protestov zrušilo konanie tejto konferencie. Cieľom samitu je podrobne rozpracovať pravidlá vyplývajúceho z historickej parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
Na základe klimatickej dohody sa má vytvoriť dobre fungujúci medzinárodný systém obchodovania s emisiami a odškodňovania chudobných štátov za straty, ktoré im spôsobuje stúpajúca hladina morí, ako aj za ďalšie dôsledky klimatických zmien.
Guterres takisto oznámil, že vymenoval Marka Carneyho, súčasného guvernéra britskej centrálnej banky Bank of England, za osobitného vyslanca OSN pre opatrenia a financie na ochranu klímy. Kanaďan prevezme funkciu po miliardárovi a bývalom newyorskom starostovi Michaelovi Bloombergovi.
Von der Leyenová: Európa chce byť do roku 2050 klimaticky neutrálna
Cieľom Európskej únie je, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. To je hlavný odkaz, ktorý predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predniesla v mene EÚ v pondelok v Madride v rámci úvodného ceremoniálu konferencie OSN o zmene klímy (COP25).
Von der Leyenová v svoj prvý úradný deň ako šéfka exekutívy EÚ pripomenula, že už o desať dní Európska komisia predstaví tzv. Európsku ekologickú dohodu. Stane sa tak 11. decembra na mimoriadnom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Bruseli.
“Naším cieľom je byť do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Ak chceme tento cieľ dosiahnuť, musíme konať hneď teraz, musíme implementovať naše politiky. Pretože vieme, že tento prechod si vyžaduje generačnú zmenu,” uviedla von der Leyenová v Madride.
Podľa jej slov ide o program, ktorý má tri hlavné body: novú stratégiu rastu, merateľný legislatívny účinok a prospech pre všetkých.
Znížiť emisie a vytvoriť pracovné miesta
Vysvetlila, že cieľom Európskej ekologickej dohody je znížiť skleníkové emisie a vytvoriť pracovné miesta. Na to sú potrebné investície do výskumu, inovácií a ekologických technológií. Európska komisia má preto v pláne predložiť Investičný plán pre trvalo udržateľnú Európu, ktorý v období nasledujúceho desaťročia podporí investície vo výške jedného bilióna eur.
V druhej rovine pôjde o legislatívne opatrenia. Už v marci 2020 chce EK predstaviť vôbec prvý celoeurópsky zákon o klíme, ktorý nezvratne zmení prechod na klimatickú neutralitu. Zákon má zahŕňať rozšírenie obchodovania s emisiami na všetky sektory, čistú, dostupnú a bezpečnú energiu a podporu obehového hospodárstva a biodiverzity.
Cieľom postupného prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku je – do tretice – snaha zaistiť, aby z toho mali prospech všetci. Von der Leyenová uviedla, že bude vytvorený tzv. Fond pre spravodlivý prechod, ktorý pomôže tým, čo prinesú najväčšie obete. Spresnila, že uvedený fond bude využívať verejné i súkromné peniaze, a to aj s pomocou Európskej investičnej banky (EIB), ktorá sa zaviazala, že sa stane európskou “klimatickou bankou”.
Predstavitelia Európskej komisie sa v Madride zúčastnia 2.-13. decembra na viacerých podujatiach konferencie COP25. Počas druhého týždňa COP25 bude delegáciu EK viesť jej výkonný podpredseda pre európsku ekologickú dohodu Frans Timmermans.
V mene fínskeho predsedníctva v Rade EÚ bude vystupovať fínska ministerka životného prostredia a zmeny klímy Krista Mikkonenová. Do Madridu vycestujú aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, výkonný podpredseda EK pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis, eurokomisár pre životné prostredie, oceány a rybné hospodárstvo Virginijus Sinkevičius i eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.
Počas COP25 bude pavilón EÚ v konferenčnom centre hostiť viac ako 100 podujatí spojených s tematikou klimatickej konferencie.