Domáce Politika Spoločnosť Koronavírus Top

V domácej izolácii sú aj obete s násilníkmi. Situáciu treba riešiť okamžite

Zdroj: pixabay.com

BRATISLAVA – Koronavírus zatvoril množstvo ľudí medzi štyri steny. Niektorí riešia, čím vyplniť voľný čas. Pre druhých však môže izolácia znamenať ohrozenie na zdraví a na živote. Reč je o obetiach domáceho násilia, ktoré môžu v čase koronavírusu zostať zatvorené medzi štyrmi stenami s násilníkom. Situáciu treba riešiť okamžite. 

 

Na situácie obetí už od začiatku krízy upozorňujú novinári aj rôzne mimovládne združenia. Najnovšie sa k nim pridala aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. „Ženy aj deti sú v týchto dňoch zatvorené doma. Rovnako je však s nimi zatvorený aj násilník. Iné obete, než svojich najbližších, na vyventilovanie svojho hnevu nemá. Ženy aj deti sú preto prvými obeťami a svedkami násilia, ktoré ostáva za nútene zatvorenými dverami, bez možnosti úniku. Ak by sa matky s deťmi aj rozhodli pre odchod, nemajú sa kam uchýliť. Situáciu komplikuje nielen to, že krízové centrá nemajú dostatočné kapacity, no krízové centrá obmedzili prijímanie žien a detí tiež z dôvodu ochrany pred rozšírením koronavírusu,“ popísala situáciu Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Europoslankyňa vyzýva vládu, najmä rezorty práce a sociálnych vecí a ministerstvo vnútra, aby urýchlene prijali opatrenia na zlepšenie situácie. Navrhuje vo väčšej miere operatívne a dočasne využívať ako krízové centrá nevyužité hotelové izby a iné ubytovacie zariadenia. Tiež navrhuje jasné a dostupné informovanie o takýchto možnostiach.

Za ohrozenú skupinu považuje v týchto chvíľach obete domáceho násilia aj štát. Pod ministerstvom sociálnych vecí a rodiny funguje Koordinačno – metodické centrum (KMC) pre rodovo podmienené a domáce násilie, zriadené pri Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Na svojom webe uverejnili výzvu pre obete, ale aj pre tých, ktorí poznajú niekoho z ohrozenej skupiny. “Slovensko i svet čelí bezprecedentnému ohrozeniu infekciou, ktorú môžeme prenášať každý a každá. Ale práve v tomto období, kedy sa ešte len učíme žiť s pocitom globálneho ohrozenia koronavírusom, nesmieme zabudnúť na ľudí, ktorí sú ohrození oveľa dlhšie trvajúcou epidémiou – násilím páchaným na ženách, deťoch a domácim násilím. Pre týchto ľudí je domáca karanténa pobytom na život ohrozujúcom mieste, kde je útočník neustále prítomný. Spoločná solidarita a súdržnosť im môže pomôcť prežiť – verejnosť nesmie byť ani v týchto náročných dňoch ľahostajná voči násiliu páchanému v rodinách a v susedstve,” upozorňuje centrum. Obetiam ponúkajú možnosť kontaktovať ich nonstop na bezplatnej linke.

Krízový štáb problém nerieši

Hoci predpokladajú, že obete sú v týchto dňoch v nebezpečenstve, krízový štáb sa zatiaľ ich situáciou nezaoberá. “Krízový štáb nás zatiaľ nekontaktoval. Komunikujeme s ostatnými podpornými službami pre ženy a máme informácie o ich aktuálnom fungovaní. Naše aktuálne informácie o situácii prijalo Prezídium Policajného zboru SR alebo Ministerstvo Spravodlivosti SR. Konzultáciu sme poskytli aj kancelárii prezidentky SR,” informovala Glob.sk Barbora Burajová, krízová manažérka KMC.

Podľa nej je predpoklad, že počet obetí počas krízy stúpa. Hovoria o tom údaje zo zahraničia, kde merali dopad krízy na obete domáceho násilia. Aká je situácia u nás, to sa bude s istotou vedieť až po tom, čo kríza u nás skončí. Predpokladáme však, že kríza v dôsledku koronavírusu bude mať podobné dopady ako napríklad ekonomická kríza, ktorá prepukla v roku 2008. Aj po nej bol viacerými štúdiami zmeraný nárast nerovností, ktoré negatívne zasahujú ženy, vrátane nárastu domáceho násilia. Dnes sa mnohé ženy ocitli v úlohe primárnej poskytovateľky rodinnej a domácej starostlivosti. Pokiaľ partneri starostlivosť rovnocenne nezdieľajú, ženám hrozí väčšia miera vyčerpania. Postavenie žien zhoršuje aj vyčlenenie z pracovného života, pretože znížený príjem znamená vyššiu závislosť na násilnom partnerovi. Nutnosť obmedzenia sociálnych kontaktov v dôsledku domácej karantény zas zužuje možnosti hľadania pomoci a podpory zvonka, v širšej rodine alebo u priateľov,” tvrdí Burajová. 

Vláda problém ešte nerieši. Zdroj: TASR / Pavol Zachar

Navyše, obdobne ako v časoch ekonomickej krízy, tiež pozorujú znižovanie možnosti odbornej pomoci od pomáhajúcich organizácií. Tie dnes fungujú v obmedzenom režime, poradenstvo ženám je dostupné väčšinou v dištančnej forme, núdzové ubytovanie musí chrániť klientky a ich deti pred nákazou a preto sprísnili podmienky poskytovania služieb.

Hoci nestúpol počet volaní na núdzovú linku od obetí, stúpol počet telefonátov od takzvaných tretích strán. Ide väčšinou o susedov alebo rodinných príslušníkov obetí. “Pri uvažovaní o násilí na ženách a domácom násilí je potrebné si uvedomiť, že násilie je prostriedok, akým páchatelia udržujú obete pod kontrolou. Cieľom násilníka nie je spôsobiť zranenia, ale mať obeť vo svojej moci. Ak násilná osoba stráca moc a kontrolu, agresia sa môže stupňovať a preto je dôležité, ak pre hľadanie pomoci majú ženy bezpečný priestor. Nanešťastie, opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu rozširujú možnosti páchateľa kontrolovať obete. Možnosti bezpečného kontaktu s linkami pomoci sa ženám významne znížili. Aj preto je dôležité, že okolie si tento problém všíma a zaujíma sa o to, ako môže ženu podporiť a pomôcť jej,” dopĺňa Burajová. 

Čo majú robiť?

Podľa Burajovej je hneď niekoľko možností, ako obetiam v týchto chvíľach pomôcť. “V súvislosti s koronavírusom KMC napríklad realizovalo zisťovanie dostupnosti podporných služieb pre ženy. Informáciu o zmenách, ktoré krízový stav vyvolal, sme posielali polícii a dotknutým ministerstvám v súvislosti s právom obetí trestných činov na informácie. V súvislosti s potrebami a naliehavosťou aktuálnej situácie zas NLŽ zriadila e-mailovú schránku linkaprezeny@ivpr.gov.sk, kde sa môžu ženy čeliace násiliu obracať písomne so svojimi problémami a potrebami,” informovala. Zároveň je však potrebné, aby vo svojej práci nepoľavila polícia. Tá by sa podľa Burajovej nemala báť využívať aj možnosť vykázať páchateľa z domu. Bolo by vhodné, ak by sa dotknuté inštitúcie vedeli operatívne dohodnúť o notifikačnom systéme o vykázaní z obydlia a ponuke následnej podpory ohrozeným osobám. Pri realizácii takéhoto opatrenia vieme ponúknuť spoluprácu,” tvrdí. 

Zdroj: pixabay.com

Občianske združenia bijú na poplach

Na väčšie ohrozenie obetí upozorňujú aj občianske združenia. “Obracajú sa na mňa klientky, ktoré už pred hrozbou koronavírusu nemali doma partnerské zázemie a rešpektujúceho partnera. Keďže veľakrát mali deti, chceli dať svojim vzťahom ešte šancu a tak svoj život rozdelili medzi prácu, kde nielen podávali pracovný výkon, ale potvrdzovali svoju identitu a sebaúčinnosť cez napĺňanie dôstojného miesta medzi spolupracovníkmi. Pracovné prostredie pre ne bolo miestom, kde zakusovali pocit bezpečia a prijatia. Úspechmi v práci vyvažovali negatívne komentáre, kritiky a osočovania od partnera. Tento psychohygienický prvok v ich živote však nariadením karantény a prácou z domu pominul,” opísala pre Glob.sk  Iveta Schusterová, výkonná riaditeľka OZ Pomoc obetiam násilia. Prvé dni obete podľa nej zvládnu dobre, majú totiž vidinu oddychu. Po pár dňoch sa však situácia zvykne vyhrotiť.

Násilní jednotlivci postupne reagujú čoraz prudkejšie aj na malichernosti a vyvolávajú hádky. Navyše majú tendenciu svoju obeť čo najviac izolovať, často pod falošnou zámienkou “ochrany”. Obeť, ktorá mala počas práce únikové miesto a sociálny kontakt, tak môže byť uzavretá medzi štyrmi stenami a čeliť neustálej agresivite od partnera alebo iného člena domácnosti. “U problémových, násilných osôb sa už aj tak oslabená racionálna kontrola v bežnej partnerskej interakcii prenesie v období výnimočného stavu do morálne odbrzdeného “tradičného, zvykového” správania  – zastrašovanie, izolácia, buzerácia, fyzické, psychické, sexuálne násilie, ktoré svedčí o strate sebaistoty agresora, lebo v konečnom dôsledku aj preňho je to nová situácia,” tvrdí výkonná riaditeľka PON.

Ohrozené sú aj deti. Zdroj: pixabay.com

Výnimočne ohrozené sú v týchto chvíľach aj deti. “Deti samozrejme vycítia napätie a ohrozenie v rodinnej atmosfére, aj keď si dospelí myslia, že kým nevidelo fyzický útok, všetko  je v poriadku. Nie, nie je. Dieťa sa často postaví do role ochrancu obete, utešiteľa či bútlavej vŕby – čo ho neúmerne zaťažuje, nakoľko nemá pre tieto role dostatočné rozumové ani emocionálne kompetencie,” varuje Schusterová.

Obete a potenciálne obete by mali podľa nej mať pripravený únikový plán. Je dobré mať kópie dokladov u niekoho blízkeho, ak by museli z domu odísť, užitočné je zachovať si svoj pokoj prostredníctvom činnosti, ktorá ich baví, napĺňa. Tiež je dobré nebyť stále pod dohľadom násilníka, napr. v tej istej miestnosti. “Striedajte činnosti ak vidíte, že vás nadmerne sleduje a komentuje každý váš pohyb. Nemali by ste sa nechať vykoľajiť a snažiť sa predísť hádke, kritike, konfliktu humorným odrazením agresorovho útoku, prípadne opustením spoločného priestoru. Ak agresora rozčuľuje, že voláte príbuzným, nevolajte pred ním, ale keď ste sama alebo s deťmi. Ak sa násilie stupňuje, vždy môže obeť kontaktovať akúkoľvek linku pomoci obetiam násilia, napríklad už 21 rokov fungujúcu linku dostupnú za cenu miestneho hovorného z celého územia SR 0850 111 321. V nevyhnutných prípadoch je možné volať aj políciu na známom čísle 158,” dopĺňa.

 

Mohlo by vás zaujímať: