BRATISLAVA – Ostali úplne bez internetu! V bratislavskej Petržalke dnes prišlo k výpadku internetu jedného Slovenského mobilného operátora. Dôvodom má podľa čitateľa glob.sk byť, že neznámy páchateľ mohol poškodiť optický internetový kábel. Na mieste zasahovali aj policajti.
Celá vec sa podľa bratislavskej krajskej polície stala na križovatke ulíc Jantárová cesta a Jasovskej ulice. Na miesto bola vyslaná hliadka v poludňajších hodinách, keď malo dôjsť k poškodeniu optických káblov. “Prípadom sa zaoberáme, bližšie okolnosti nie je možné v súčasnosti poskytnúť,” uviedol pre glob.sk hovorca krajskej polície Michal Szeiff.
Na mieste sa okrem polície nachádzali aj experti na danú problematiku. Tí posudzovali, či k poškodeniu kábla došlo v dôsledku nešťastnej náhody pri stavebných prácach, ktoré sa na danom mieste dejú, alebo išlo o pokus získať káble za účelom ich predaja. Optické káble sa čoraz častejšie stávajú terčom tých, ktorí hľadajú v kábloch meď. Tú potom predávajú v zberných surovinách.
Podľa čitateľa sa internetové pripojenie podarilo obnoviť medzi 17 až 18 hodinou podvečer. Výpadok sa dotýkal nielen internetového pripojenia v širokom okolí, ale aj káblového televízneho pripojenia. Na centre služieb pre zákazníkov operátor čitateľa informoval, že dôvodom výpadku bolo práve poškodenie optického kábla. Postihnutých bolo množstvo ulíc v okolí križovatky, kde k poškodeniu došlo. Operátor pre glob.sk uviedol, že klienti, ktorí problém nahlásili, budú individuálne riešení – budú im poskytnuté isté benefity. Bližšie informácie k prípadu poskytnúť nechceli.
Hrozba väzenia
Podobné prípady sa dejú nielen na Slovensku, ale aj v Európe a Ázii. Zhruba pred dvomi rokmi odseklo od internetového pripojenia okolo 30-tisíc domácností poškodenie optického kábla v Dolnom Porýne v Nemecku. Spolu s internetom pri tomto incidente prišli ľudia aj o telefonické pripojenie. Vtedy na odstránení poruchy pracovalo množstvo technikov pri pozemných prácach v dĺžke asi 1,4 kilometra. Ostraňovanie poruchy trvalo takmer celý deň.
V prípade preseknutia optického kábla slovenskí policajti obvinili v minulosti aj jedného muža z Pezinku. Ten mal v roku 2016 kliešťami prerušiť vedenie optického a telekomunikačného kábla po tom, ako sa na rohu ulíc Holubyho a Moyzesova dostal do kanalizačnej šachty. Spôsobil tak nemenovanému operátorovi poruchu 2520 eur. V prípade dokázania viny mu hrozilo väzenie na 4 až 8 rokov.
Problémy s optickými káblami sa v Bratislave udiali aj pred dvomi rokmi, keď pre preseknutie optického kábla došlo k výpadku služieb pre zákazníkov UPC. Problém riešili technici až takmer do polnoci daného dňa. Havária sa stala na Mierovej ulici a postihla zákazníkov z Ružinova, Vrakune a Podunajských Biskupíc.
Išla “po drevo”, presekla káble
K masívnemu výpadku došlo aj v Brne, kde výpadok internetu spôsobil bagrista. Ten nešťastnou náhodou kvôli zastaralým dokumentáciam presekol optický kábel, čo pre 50-tisíc zákazníkov znamenalo výpadok internetu a televízie. Spoločnosť, ktorej škoda vznikla, vymáhala od firmy, kde bol bagrista vedený, aj náhradu škody.
V roku 2012 naopak prišlo k poruche štyroch podmorských optických káblov neďaleko pobrežia Keni. Dôvodom bola havária lode. Dané káble zabezpečovali pripojenie východnej Afriky ku globálnemu internetu cez Európu a Stredný východ. Opravu vtedy zabezpečovali ponorky, ktoré problém riešili niekoľko týždňov. Globálnu konektivitu medzitým zabezpečoval náhradný kábel.
Známy je aj prípad babičky z Gruzínska. Tej sa podarilo preseknúť internetový kábel ručnou pílkou v čase, kedy údajne išla po drevo. Neskorším vyšetrovaním sa zistilo, že hľadala kovy do zberného dvoru. Svojim činom však odpojila od internetu celé Arménsko a časť Gruzínska a Azerbajdžanu.
Masívny výpadok spôsobili aj dvaja zlodeji v bulharskej Sofii. Tí pri krádeži presekli kábel, ktorý bol používaný na medzinárodný transfer dát medzi Nemeckom a Áziou. Výpadok trvalo 10 hodín a dotkol sa nielen internetového, ale aj komunikačného a bankového pripojenia, či iných dátových spojení medtzi krajinami. Poškodením kábla vznikli škody v hodnote 900-tisíc eur.