Banská Bystrica Brezno Domáce Regióny Top Zvolen

Úžasný hrad s krásnym výhľadom na okolie aj vzácnou viac ako 700 ročnou lipou. Toto všetko nájdete v srdci Slovenska

Hrad Ľupča je najvyššie položenou hradnou stavbou na Pohroní. Vďaka trvalému využitiu hrad prežil, je veľmi dobre zachovaný a je v ňom určite čo obdivovať. Zdroj: Archív

SLOVENSKÁ ĽUPČA – Majestátna historická krása. Hrad Ľupča stojaci nad obcou Slovenská Ľupča je najvyššie položenou hrad­nou stavbou na Pohroní. Postavený bol na severnej strane pomerne úzkej kotliny rieky Hron, uzavretej z južnej strany svahmi Slovenského rudohoria a zo severnej svahmi Nízkych Tatier. Nádhernou prírodou obkolesená pevnosť je jednou z najkrajších kultúrno-historických pamiatok Horehronia.

Z hradu sa po plienivom vpáde Tatárov, koncom prvej polovice 13. storočia (1241), zachovali len stavby s kamennou architektúrou, ktorá bola na tú dobu nedobytná útočníkmi. Hrad Ľupča bol známy od roku 1250 pod názvom Liptza. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou Bela IV. pre mesto Banskú Bystricu (nova villa Bystriciensis prope Lipche, r. 1255). Predpokladá sa, že kamenný hrad – veža, bol postavený už v prvej polovici 13. storočia, pravdepodobne na mieste pôvodného hradiska.

Nádhernou prírodou obkolesená pevnosť je jednou z najkrajších kultúrno-historických pamiatok Horehronia. Zdroj: Archív

Obdobie kráľov aj zemetrasenie

Po smrti uhorského panovníka Ondreja III. zaniká rod Arpádovcov a Hrad Ľupča, ako kráľovský majetok, často menil majiteľov. Výbojmi sa dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý kráľovskú držbu nerešpektoval. V tomto období sa história hradu spájala aj s menom posledného župana Zvolenskej veľžupy, magistrom rytierom Dončom. Jeho úzke zväzky s Ľupčou potvrdzuje listina z roku 1323. V nej pápež Ján XXII. povoľuje Dončovi dať sa pochovať do krypty chrámu v Ľupči, kde odpočívajú jeho predkovia. V druhej polovici 14. storočia na hrad často prichádzajú uhorskí panovníci, Karol Róbert z Anjou a jeho syn Ľudovít Veľký, čo potvrdzujú signované listiny (Lipche). Po smrti Žigmunda Luxemburského bol za nového panovníka zvolený rakúsky vojvoda Albrecht. Jeho skorou smrťou sa začína mocenský boj o vládu v Uhorsku a v tomto období sa stáva kastelánom Hradu Ľupča komes Gregor z Korbavy. V júni 1443 bolo v Uhorsku veľké zemetrasenie, pri ktorom bol z veľkej časti zničený aj hrad, ktorý bol Gregorom z Korbavy následne rozsiahle opravovaný a pravdepodobne rozšírený, čo potvrdzujú aj výsledky súčasného archeologického výskumu.

V strede horného nádvoria vidieť pôvodné hradby, ktoré hrad obkolesovali v 13. storočí keď slúžil najmä ako obranná pevnosť. Zdroj: Glob.sk/juh

Pri bránení umierali urodzení páni

V roku 1490 dostal od kráľovnej Beatrix Aragónskej hrad Ľupču aj s panstvom  do vlastníctva Urban Dóczy z Veľkej Lúče, čím začína na hrade obdobie vlády Dóczyovcov. Tí sa správali veľmi svojvoľne voči svojim susedom, bez ohľadu na to, či šlo o banské mestá alebo zemanov. Bránili vo výstavbe ciest a navyše protiprávne vyberali mýto. V roku 1517 vpadli Dóczyovci do Brezna a z veľkej časti ho vypálili a vyrabovali. Nepokoje pretrvávali do roku 1531 keď zvolenský kapitán Krištof Thurn, na príkaz kráľovnej Márie, obsadil hrad a Dóczyovcom  ho odobral. Hrad potom spravovala Banskobystrická komora a v roku 1572 ho preberá Pavol Rubigall, ktorý začal s jeho prestavbou. Po jeho smrti sa v roku 1595 na hrade usídlil poľský šľachtic Gaspar Tribel. Stavovské nepokoje v Uhorsku sa odrážali aj na situácii hradu Ľupča, keď naň v roku 1605 zaútočili povstalci Jána Bocskaya, ale nedobyli ho. Pri jeho obrane padli viacerí urodzení páni, ktorých mená sú na pamätnej doske v chodbe hradu. Počas Tőkőlyho povstania, keď cisárske vojsko ustúpilo, získal Imrich Tőkőly istý na čas aj hrad Ľupču. V druhej polovici 17. storočia bol na hrade František Wesselényi, hlavný kapitán preddunajských vojsk a po roku 1655 sa stal uhorským palatínom. Zosnoval neúspešné sprisahanie uhorských magnátov proti Habsburgovcom, no po jeho prezradení skončili niektorí z nich na popravisku.

Na hrad Ľupča v roku 1605 zaútočili povstalci Jána Bocskaya, dobyť sa im ho ale nepodarilo. Pri jeho obrane padli viacerí urodzení páni, ktorých mená sú vytepané na pamätnej doske v chodbe hradu.. Zdroj: Archív

Nezastaviteľný pomalý úpadok

Po útoku Ladislava Zábreckého (1703) vyrabovalo vojsko Františka Rákocziho II. hrad, a vtedy bol Ján Svetan menovaný nový správca majetkov. V roku 1707 vydobyl Viliam Loffelholz hrad naspäť pre kráľa. V tomto čase na ňom bola umiestnená rakúska posádka a slúžil ako väzenie. Celý areál spravovali nemeckí kasteláni v službách Komorského panstva. V 19. storočí sa uskutočnili prestavby v klasicistickom slohu, ale význam hradu, ako centra správy oblasti zanikal, lebo panstvo sa sťahovalo do novovybudovaných kaštieľov. Po požiari v roku 1860 sa síce ešte pristúpilo k jeho prestavbe, no už len pre potreby štátneho sirotinca. V tomto čase bola pristavaný aj Gizelin dom. Sirotinec, škola, ale aj Výchovný ústav pre mladistvých tu pretrvávali až do 20. storočia, keď sa stal hospodárskou budovou, v rámci čoho došlo na hrade k menším stavebným úpravám. V období II. svetovej vojny bol využívaný k postupu vojsk, pravdepodobne pre internáciu zajatcov. Po vojne často menil osadenstvo, boli tu vysťahovalci, učilište a po úpravách v interiéri areálu aj charita. V 80. rokoch hrad dostal do užívania Socialistický zväz mládeže a na začiatku 90. rokov ho prebral Krajský pamiatkový ústav Banská Bystrica. Vďaka trvalému využitiu hrad prežil a je veľmi dobre zachovaný.

Z dolného nádvoria hradu je pekne vidieť ako postupuje jeho obnova. Vľavo už zrekonštruovaná časť, vpravo časť hradu, ktorá sa rekonštruovať ešte len bude. Zdroj: Glob.sk/juh

Prastará lipa aj studňa v skale

Okrem starobylých hradných interiérov tu možno obdivovať expozíciu archeologických nálezov z hradu doplnenú o exponáty zapožičané z iných hradov a múzeí, a tiež stálu výstavu diel významného slovenského sochára Jána Kulicha, spoluautora Slavína, autora monumentálnej sochy Jánošíka v Terchovej či sochy kniežaťa Svätopluka na Bratislavskom hrade. Pri hradnej bráne stojí mohutná, viac ako sedemsto rokov stará lipa, nazývaná aj Korvínova lipa. Podľa legendy pod ňou rád sedával kráľ Matej Korvín. Vysoká je 25 m a obvod jej kmeňa je takmer 7,5 m. Od roku 1969 je chránená. K lákadlám Ľupčianskeho hradu určite patrí do tvrdej skaly vytesaná 60 m hlboká studňa s tajnou chodbou vedúcou z tvrdze.

Podľa povestí pod unikátnou lipou rád sedával kráľ Matej Korvín na konci 15. storočia po svojich návratoch z poľovačiek. Zdroj: Glob.sk/juh

Ako zradná Verona zle pochodila

Stará a strašidelná povesť sa, ako to už u hradov a zámkov býva, viaže aj k hradu Ľupča. Hlavnými hrdinami sú krásna, no zradná Veronka, spravodlivý a svedomitý hradný kastelán Selecký a jeho žena Marienka. Selecký s Marienkou žili šťastne a časom sa im narodil krásny zdravý synček. Marienka po pôrode ostala veľmi vyslabnutá a stále chorľavela. Napokon už nebola schopná starať sa ani o svojho synčeka, preto si k sebe zavolala na pomoc sesternicu Veronku. Tá si však po čase zaumienila zviesť muža chorľavej hradnej kastelánky. Napokon sa jej to podarilo. Všimla si to aj Marienka, ktorá celé noci prebdela a prelievala horké slzy. Jej jedinou útechou bol synček, ktorý nechtiac bol na vine nielen jej chorobe, ale i tomu, že stratila lásku svojho manžela. Často si vrúcne želala, aby sa jej vrátilo zdravie a s ním i manželova láska. Veronika sa hriešnou vášňou opantaného kastelána pokúsila primäť aby svoju chorľavú manželku odpravil z tohto sveta, a oni si tak mohli nerušene užívať spoločné chvíle lásky. O Veroninom strašnom pláne sa však dozvedela sama hradná pani, ktorá kastelánovej žene vďačila za mnohé, preto sa postarala o to, aby zákerná zvodkyňa skončila v temnici. Dala ju uväzniť v hradnej veži. Veronka vo väzení ale dlho nevydržala, po krátkom čase sa úplne zbláznila a spáchala samovraždu. Vyskočila cez okno veže, kde ju zatvorili. Pokoj ale nenašla ani na onom svete, lebo jej duch údajne chladné múry hradu nikdy neopustil. Za mesačných nocí chodí v snehobielych šatách kvíliac okolo hradu hľadajúc svojho milého.

Galéria
Vzácnosťou je pôvodný portál od veľmi významného humanistického učenca Pavla Rubigala, ktorý bol tiež jedným z majiteľov hradu. Zdroj: Glob.sk/juh
Na vzácnom portáli je vidieť jediná zachovalá podobizeň Pavla Rubigala (v strede). Po stranách sú jeho dvaja synovia. Zdroj: Glob.sk/juh
Na hrad Ľupča v roku 1605 zaútočili povstalci Jána Bocskaya, dobyť sa im ho ale nepodarilo. Pri jeho obrane padli viacerí urodzení páni, ktorých mená sú vytepané na pamätnej doske v chodbe hradu.. Zdroj: Archív
Gizelina sála je zriadená v Gizelinom dome. Bola zriadená účelne v čase, keď tu štát zriadil sirotčinec. Nazvali ju po Gizele Habsburgskej, dcére Františka Jozefa a jeho manželky Sisi. V súčasnosti je to najreprezentatívnejšia sála na hrade. Zdroj: Glob.sk/juh
Jedna z izieb ponúka návštevníkom aj repliku pôvodnej postele jednej z významných majiteliek hradu Márie Szécsi, ktorá žila na hrade v 17. storočí. Zdroj: Glob.sk/juh
Márie Szécsi žila na hrade v 17. storočí a patrila medzi najkrajšie ženy v Uhorsku. Mala vraj neuveriteľný šarm a dokázala si mužov ľahko získať na svoju stranu. Zdroj: Archív
Pôvodná hradná studňa, v ktorej je v hĺbke 42 m vybudovaná tajná chodba ústiaca do jednej malej budovy pod hradom. Zdroj: Glob.sk/juh
Cenná je aj kaplnka z prelomu 16. a 17. storočia za čias Gaspara Tríbela, kde sú na stenách pôvodne zachované veľmi vzácne renesančné barokové fresky. Zdroj: Glob.sk
Originálna socha Svätopluka na koni, rovnaká je aj na Bratislavskom hrade, ktorú odlievali práve podľa tejto na hrade Ľupča. Zdroj: Glob.sk/juh
Unikátom hradu je stará lipa, ktorej vek odhadujú na 750 až 800 rokov. Je najstarším kvitnúcim stromom na Slovensku. Obvod jej kmeňa je viac ako 7,7 m výška presahuje 22 m. Podľa povesti pod ňou sedával kráľ Matej Korvín. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníci hradu Ľupča sa o vzácnej lipe dozvedia naozaj všetko. Zdroj: Glob.sk/juh
Zaujímavý je aj pôvodný strop v jednej z miestností. Je vidieť maľby, ktoré na ňom a na drevených trámoch boli. Zdroj: Glob.sk/juh
Na nádvorí hradu môžu návštevníci v lapidáriu vidieť originálne sochy z morového stĺpa, ktorý stál na námestí v Slovenskej Ľupči. Zdroj: Glob.sk/juh
Na hrade je umiestnená aj bronzová socha veľkej persóny Uhorska Mateja Bela od profesora Jána Kulicha. Tento významný slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva a tiež jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu vo svojom diele písal aj o hrade Ľupča. Zdroj: Glob.sk/juh
Kópia morového stĺpu stojí na námestíčku v Slovenskej Ľupči. Zdroj: Glob.sk/juh
Na hrade môžu návštevníci vidieť nielen expozíciu sôch profesora Jána Kulicha, ale aj obrazov ruských maliarov a tiež nálezy historických vecí, ktoré objavili pri rekonštrukcii. Zdroj: Glob.sk/juh
Hrad Ľupča je najvyššie položenou hrad¬nou stavbou na Pohroní. Vďaka trvalému využitiu hrad prežil, je veľmi dobre zachovaný a je v ňom určite čo obdivovať. Zdroj: Archív
navigate_before
navigate_next