Zahraničné Politika

Úvodné zasadnutie Európskeho parlamentu poznamenali protesty

Hymnu Európskej únie zahrala jazzová kapela. Zdroj: SITA/AP

ŠTRASBURG – Odchádzajúci predseda Európskeho parlamentu (EP) Antonio Tajani otvoril v utorok v Štrasburgu prvé zasadnutie zákonodarného zboru Európskej únie, ktorý vzišiel z májových volieb v celej EÚ.

 

“Vitajte v Európskom parlamente, dome demokracie, jedinej európskej inštitúcii zvolenej občanmi,” povedal Tajani.

Po jeho úvodných slovách nasledovala hymna Európskej únie – Óda na radosť skladateľa Ludwiga van Beethovena – v podaní jazzovej skupiny.

Voľba Tajaniho nástupcu bola odložená na stredu, aby lídri EÚ dostali v Bruseli ešte čas na dohodnutie mien do najvyšších funkcií Únie. Dovtedy nemôže plénum robiť žiadne rozhodnutia, napísala tlačová agentúra DPA.

Oficiálne úvodné zasadnutie EP však narušili zákonodarcovia z pravicových strán, zástancovia brexitu a podporovatelia nezávislosti Katalánska od Španielska.

Niektorí sa odmietli postaviť, keď jazzová kapela začala hrať hymnu EÚ. Ďalší, prevažne z britskej Strany brexitu, sa v tej chvíli obrátili chrbtom.

Takisto sa odohral protest proti rozhodnutiu zamietajúcemu katalánskemu separatistickému politikovi Carlesovi Puigdemontovi zasadnúť do kresla v EP a tiež demonštratívna akcia na obhajobu nemeckej kapitánky charitatívnej lode, ktorú zadržiavajú v Taliansku. V prípade týkajúcom sa práv migrantov nastala patová situácia.

Čoskoro po oficiálnom otvorení pokračovala bežná činnosť.

Spomínané kroky sú typické pre prvý deň zasadnutia nového europarlamentu, ktorý bude pôsobiť päť rokov. EP je po májových voľbách rozdrobenejší než doposiaľ, pripomenula tlačová agentúra AP.

Poslanci zo Strany brexitu urobili hanbu hrdému britskému ľudu

Je to hanba pre Britániu. Týmito slovami označil v utorok britský labouristický poslanec David Lammy správanie poslancov zo Strany brexitu počas ceremoniálu slávnostného otvorenia prvého plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v zložení, ktoré odzrkadľuje májové eurovoľby.

Strana brexitu má v EP 29 poslancov, najviac zo všetkých britských politických strán, ktoré sa zúčastnili na eurovoľbách. Jej hlavným cieľom je donútiť zvyšok EÚ rešpektovať výsledok referenda o brexite z júna 2016, aj keď by to malo znamenať tvrdý brexit, čiže vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bez politickej dohody. Dátum brexitu bol stanovený na 31. októbra 2019, čo znamená, že 1. novembra všetci britskí europoslanci opustia EP a zákonodarný zbor bude mať namiesto terajších 751 iba 705 členov.

“Poslanci zo Strany brexitu sa obrátili chrbtom Európe, pretože robia všetko pre to, aby izolovali Spojené kráľovstvo od sveta. Toto je úzkoprsé, malicherné malé Anglicko v tom najhoršom svetle. Títo hlupáci škodia hrdej a otvorene zmýšľajúcej krajine. Hanba im!” uviedol Lammy na svojom účte na Twitteri krátko po otvorení plenárneho zasadnutia EP.

Rekordný počet žien a nových poslancov

Poslanci v poradí deviateho zloženia Európskeho parlamentu (EP) – od prvých priamych volieb v roku 1979 – sa v utorok ujali svojich povinností. V zákonodarnom zbore EÚ sa ocitli poslanci zo 190 politických strán v 28 členských štátoch EÚ.

Podľa štatistických údajov informačného centra EP sa do radov do 751-členného europarlamentu dostalo až 61 percent nových poslancov, z toho 60 percent mužov a 40 percent žien. Slovensko tento priemer prekračuje, pretože do EP sa dostalo až 11 nových slovenských europoslancov (84,6 percenta), avšak iba jedna žena.

Z predošlej slovenskej zostavy si svoje mandáty udržali Monika Beňová (Smer-SD) a Ivan Štefanec (KDH). V 705-člennom EP po brexite bude mať Slovensko 14 poslancov, keď sa k slovenskej delegácii pripojí aj Miriam Lexmann (KDH).

Na eurovoľbách, ktoré sa konali vo všetkých 28 členských štátoch EÚ v závere mája (23. – 26. 5.), sa zúčastnilo 51 percent voličov. Vysoký prílev novozvolených poslancov (61 percent) je vyšší ako kedykoľvek predtým a zaznamenaný bol aj vyšší počet žien v europarlamente – 40 percent oproti 37 percentám v eurovoľbách z roku 2014.

Najmladším členom zákonodarného zboru EÚ je dánska europoslankyňa Kira Marie Peterová-Hansenová (21 rokov) a najstarším je bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi (82).

V novom zložení EP je zatiaľ sedem politických skupín – o jednu menej ako predchádzajúcom období. Tí poslanci europarlamentu, ktorí sa nepripojili k niektorej z politických skupín, sú evidovaní ako Nezaradení. Môžu sa však kedykoľvek pripojiť k nejakej z frakcií. Podľa rokovacieho poriadku EP z roku 2009 sa politická skupina skladá najmenej z 25 poslancov zvolených v najmenej siedmich členských štátoch EÚ.