Domáce Politika Top

Ústavný súd zostal bez predsedníčky a sudcov. Jeho fungovanie nie je ohrozené prvýkrát

Teraz už bývala predsedníčka ÚS Macejková. Zdroj: TASR / Martin Baumann

BRATISLAVA – Ústavný súd v Košiciach oddnes funguje v provizórnom režime. Nevymenovanie sudcov spôsobilo jeho nefunkčnosť. Plénum súdu si uvedomuje vážnosť situácie a pripravilo niekoľko riešení. Nepriaznivá situácia dokonca zatienila dôležité rozhodnutia doterajšieho fungovania súdu. Na Ústavnom súde končí aj jeho predsedníčka Ivetta Macejková.

 

Na Ústavnom súde dnešným dňom uplynulo 12 ročné funkčné obdobie deviatim z 13 sudcov. Na rozhodnutia sa bude tak musieť o čosi dlhšie čakať. Chod súdu so štyrmi sudcami bude náročný a problematický. Debaty o záložných plánoch zrejme prebiehali už dávno pred touto krízou. Plénum súdu schválilo dodatok k rozvrhu práce, ktorý určuje, ako bude súd od nedele pracovať. Reagujú tým na ,,kritickúsituáciu, ku ktorej došlo nevymenovaním nových sudcov. Aktuálny rozvrh práce aj s dodatkom bude platný až do prijatia nového rozvrhu práce plénom kreovaným na základe vymenovania a ujatia sa funkcie nových sudcov.

Ostali štyria

Oddnes na súde pôsobia už len štyria sudcovia Jana Baricová, Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš.

Funkčné obdobie sa skončilo predsedníčke a sudkyni Ivette Macejkovej, podpredsedovi Milanovi Ľalíkovi, Petrovi Brňákovi, predsedníčke senátu Ľudmile Gajdošíkovej, Sergejovi Kohutovi, predsedovi senátu Lajosovi Mészárosovi, predsedníčke senátu Marianne Mochnáčovej, Ladislavovi Oroszovi a predsedovi senátu Rudolfovi Tkáčikovi.

,,Vyjadrujem poďakovanie všetkým sudcom, ktorí boli súčasťou pléna Ústavného súdu v jeho treťom funkčnom období, za ich zodpovedný prístup k plneniu povinností vyplývajúcich z ich funkcie sudcu, za množstvo kvalitných rozhodnutí i za to, že pri výkone ich funkcie na prvom mieste vždy stála ochrana základných ľudských práv a slobôd občanov tejto krajiny. Bolo mi cťou ako sudkyni a predsedníčke Ústavného súdu Slovenskej republiky podieľať sa na rozhodovacej a ďalšej činnosti Ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti,” napísala v správe teraz už bývalá predsedníčka súdu Ivetta Macejková.

Na Ústavnom súde sa skončilo deviatim sudcom funkčné obdobie. Zdroj: TASR / Františšek Iván

Jeden zo štyroch?

Naposledy plénum súdu zasadlo 13.februára. V tlačovej správe neuviedli, či na stretnutí rozhodovali aj o akútnej situácii súdu. Ale po zverejnení dodatku je zrejmé, že slová padli aj na túto tému. Keďže sa rozvrhom práce nebude dať na súde riadiť. Pritom rozvrh určuje zloženie senátov či rozhoduje o tom, kto zo sudcov pripravuje návrh rozhodnutia.

Veľkú väčšinu práce rozhodovania Ústavného súdu tvoria problémy, ktoré trápia občanov. O nich rozhodujú sudcovia v senátoch. Súd má štyri senáty, ktoré fungujú s tromi členmi. Keďže na súde zostanú štyria sudcovia, s takýmto počtom vytvoria jeden senát. ,,Počas prechodného obdobia vykonáva Ústavný súd svoju právomoc a pôsobnosť rozhodovaním v senátnych veciach,” píše sa v dodatku zverejnenom dnes. Predsedníčkou senátu bude Jana Baricová, členmi Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka.

Jadrom pôsobnosti Ústavného súdu je rozhodovanie o tom, či sú zákony v súlade s ústavou. Rozhoduje tiež o ústavnosti a zákonnosti volieb. Ak boli zmanipulované napríklad parlamentné, komunálne či prezidentské voľby, Ústavný súd môže voľby zrušiť a následne sa musia konať nové. Takéto dôležité rozhodnutia sa prijímajú v pléne súdu. Plénum tvorí všetkých 13 sudcov, prítomných musí byť minimálne sedem. Keďže Ústavný súd od dnešného dňa nemá plný počet sudcov, o takýchto sťažnostiach nebude až do zvolenia nových sudcov rozhodovať.

 

V rokovacej miestnosti pléna sudcovia rozhodujú o dôležitých sporoch. Zdroj: ustavnysud.sk

Problémy so zvolením

Súčasná situácia okolo voľby kandidátov na ústavných sudcov nie je jediná. Už v roku 2007 bol Ústavný súd ochromený. Mal tiež iba štyroch sudcov. Parlament vtedy nenavrhol kandidátov. Sudcami vtedy boli Ján Auxt, Ľubomír Dobrík, Juraj Horváth a Ján Luby. Vedením súdu bol poverený vekovo najstarší sudca Juraj Horváth. Senát vtedy rozhodoval iba o najdôležitejších veciach. ,,Plenárne veci, medzi ktoré patria napríklad konania o súlade zákonov, vydanie súhlasu trestným stíhaním alebo väzbou sudcov, či disciplinárne konanie voči sudcom, ale aj volebné sťažnosti, bude môcť Ústavný súd riešiť až v novom zložení,” uviedol vtedy v tlačovej správe Ústavný súd.

 

Situácia na Ústavnom súde sa opakuje. Zdroj: ustavnysud.sk

Vlna kritiky

V roku 2014 mali byť vymenovaní vtedajším prezidentom Ivanom Gašparovičom traja noví ústavní sudcovia. Jeho volebné obdobie sa však končilo skôr, než mali sudcovia obliecť svoj talár.

Vlna kritiky na Gašparoviča sa spustila zo strany vtedajšieho nezaradeného poslanca Daniela Lipšica. Podľa neho prezident nemal menovať do funkcie kandidátov, ktorí nastúpia po konci jeho funkčného obdobia. ,,Súhlasím, aby prezident Gašparovič naplno vykonával svoje kompetencie do 15. júna. Ale rozhodovať o menovaní sudcov, ktorí nastúpia do funkcií až 4. júla, to nepovažujem len za nelegitímne, ale za protiústavné,” vyhlásil vtedy počas rozpravy k voľbe kandidátov Lipšic.

Kiskove praktiky

Potom, čo sa stal Andrej Kiska novozvoleným prezidentom, exprezidentovi Gašparovičovi napísal, že vymenovať sudcov by mal on, pretože on s nimi bude spolupracovať. Gašparovič tak sudcov už nemenoval a túto úlohu nechal na Kisku. Ten sa však rozhodol vymenovať za ústavnú sudkyňu iba Janu Baricovú. Podľa jeho slov vtedy u ostatných nezistil trvalý záujem o ústavné súdnictvo. Dve kreslá na Ústavnom súde tak zostali neobsadené. ,,Nie sú mi známe ani výsledky sústavnej práce, ktoré by dokazovali ich ozajstný záujem stať sa najvyššími sudcami tejto krajiny,” povedal Kiska. Medzičasom sa v Košiciach uvoľnilo ďalšie miesto, na ktoré parlament opäť vybral dvojnásobok, čiže dvoch kandidátov, no Kiska s menovaním opäť vyčkával.

Kvôli rozhodnutiu prezidenta o nevymenovaní kandidátov na ústavných sudcov, sa niektorí zo samotných kandidátov rozhodli obrátiť na Ústavný súd. Po troch rokoch senát súdu skonštatoval porušenie základného ústavného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré majú zvolení kandidáti na sudcov. Kiska tak musel konať a zo zvolených kandidátov vybrať troch ústavných sudcov. Následne v decembri 2017 vymenoval prezident nových sudcov: Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku a Miroslava Duriša. ,,Je pravda, že na moje rozhodnutie o vymenovaní ste čakali trochu dlhšie. Chcem preto dnes vyjadriť nádej, že toto čakanie sa napokon našej krajine vyplatí,” skonštatoval vtedy Kiska. Do tohto rozhodnutia sa zase obul predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý poslal prezidentovi list. Podľa neho nemal vymenovať Laššákovú a Mamojku naraz. Boli totiž zvolení ako kandidáti na jeden uvoľnený post.

 

Verejné pojednávanie vo veci nevymenovania sudcov Ústavného súdu prezidentom na Ústavnom súde. Sťažovatelia, zároveň vtedajší kandidáti Eva Fulcová, Tibor Sásfai, Miroslav Durišš a Ján Mazák. Zdroj: TASR / Františšek Iván

Významné rozhodnutia

Ústavný súd počas pôsobenia predsedníčky Ivetty Macejkovej rozhodoval o mnohých kauzách. Iniciatíva za dobrú voľbu na svojej stránke spomína Mečiarove amnestie, ktorých zrušenie Ústavný súd odobril. Skoro 20 rokov chránili páchateľov únosu Michala Kováča mladšieho. Ústavný súd rozhodol aj o tom, že vykonávanie interupcií do 12.týždňa tehotenstva, a to iba na základe žiadosti ženy a bez udania dôvodu, nie je v rozpore s Ústavou. Iniciatíva uvádza aj povinné očkovanie detí, o ktorom Ústavný súd rozhodol, že je v súlade s Ústavou. Medzi ďalšími rozhodnutiami je aj zrušenie obmedzenia zdravotných poisťovní nakladať so svojimi ziskami. Súd tiež zrušil aj rozhodnutie exprezidenta Ivana Gašparoviča nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podľa sudcov došlo vtedy k porušeniu jeho základných práv na prístup k voleným a iným verejným funkciám.

 

Galéria
Ústavný súd zrušil mečiarove amnestie. Zdroj: SITA / Diana Černáková
Na Ústavnom súde končí predsedníčka Ivetta Macejková. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Na Ústavnom súde zostávaju štyria sudcovia. Medzi nimi je aj Jana Baricová. Zdroj: TASR / Michal Svítok
Na Ústavnom súde zostávaju štyria sudcovia. Medzi nimi je aj Miroslav Durišš. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Na Ústavnom súde zostávaju štyria sudcovia. Medzi nimi je aj Jana Laššáková. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Na Ústavnom súde zostávaju štyria sudcovia. Medzi nimi je aj Mojmír Mamojka. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Smer-SD tvrdí, že kiska by nemal vymenovať nových ústavných sudcov. Zdroj: TASR / Jakub Kotian
Parlament tento týždeň opäť nezvolil kandidátov na ústavných sudcov. Zdroj: Glob.sk I David Duducz
navigate_before
navigate_next