Politika Zahraničné

Ursulu von der Leyenovú zvolili za novú šéfku Európskej komisie

Ursula von der Leyenová počas prejavu v europarlamente. Zdroj: SITA/AP

 ŠTRASBURG (TASR) – Európsky parlament (EP)  dnes  rozhodol, že sa Ursula von der Leyenová stane novou predsedníčkou Európskej komisie (EK). 

 

Za hlasovalo 383 zo 747 poslancov. Je to o deväť viac, ako potrebovala. Bývalá nemecká ministerka obrany bude prvou ženou v čele Európskej komisie,  ktorá vystrieda 1. novembra Jeana-Clauda Junckera. Von der Leyenová v stredu končí vo funkcii nemeckej ministerky obrany.

Von der Leyenová musela až do konca bojovať o hlasy. Dopoludnia mala prejav, v ktorom sa vyslovila za klimaticky neutrálnu Európu. Tento cieľ chce dosiahnuť do roku 2050.

“Ďakujem za dôveru v zjednotenú Európu, ktorá je pripravená sa zasadiť o svoju budúcnosť,” povedala po zverejnení výsledkov hlasovania.

Von der Leyenová žiarila v tvári a prijímala gratulácie od mnohých europoslancov.

Gratulácie politikov

Predseda Európskej rady Donald Tusk zablahoželal v utorok Ursule von der Leyenovej k zvoleniu za predsedníčku Európskej komisie (EK).

Tusk na svojom twitterovom účte napísal: “Blahoželám Ursule, blahoželám Európe.”

Tusk ešte pred voľbou na Twitteri napísal: “Som fanatik jednoty EÚ. Ursulu von der Leyenovú poznám mnoho rokov. Keď hovorí, že bude zanietenou bojovníčkou za jednotu a silu Európy, tak to myslí vážne. A bude v tom najlepšia.”
Nemecká kancelárka Angela Merkelová zablahoželala v utorok svojej odchádzajúcej ministerke obrany Ursule von der Leyenovej k zvoleniu za predsedníčku Európskej komisie (EK). Informovala o tom agentúra AFP.

Merkelová svoju dlhoročnú politickú spojenkyňu označila za “oddanú a presvedčivú Európanku”, ktorá sa “s nesmiernou energiou popasuje s výzvami, ktorým ako Európska únia čelíme”.

Ursula von der Leyenová počas diskusie v europarlamente. Zdroj: SITA/AP

Von der Leyenová v prejave hovorila aj o klíme a migrácii

Nemecká kandidátka na predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok počas svojho posledného prejavu v Európskom parlamente (EP) pred tým, než sa bude hlasovať o tom, či získa dôveru poslancov, prisľúbila, že EÚ sa bude vo zvýšenej miere venovať otázkam klimatickej zmeny. Zároveň uviedla, že chce dosiahnuť rovnomerné zastúpenie žien v EK či zlepšenie životnej situácie utečencov. Informovala o tom agentúra DPA.

“Našou najnaliehavejšou výzvou je udržať našu planétu zdravú,” povedala von der Leyenová pred poslancami v EP v Štrasburgu. Dodala, že ak bude zvolená, počas svojich prvých 100 dní v úrade navrhne legislatívu, ktorá z Európy spraví “do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent”.

Von der Leyenová vo svojom príhovore nevylúčila ďalší odklad brexitu. Uviedla, že predĺženie lehoty na vystúpenie Británie z EÚ by bolo možné, ak by sa na to našli dobré dôvody.

Šéf Strany brexitu Nigel Farage počas diskusie v europarlamente. Zdroj: SITA/AP

Kandidátka na post šéfky EK prisľúbila, že vymenuje rodovo vyváženú radu eurokomisárov a podnikne kroky proti násiliu páchanému na ženách. Pripomenula, že odkedy v roku 1958 vznikla EK, len 35 zo 183 komisárov boli ženy. “Predstavujeme polovicu našej populácie. Chceme spravodlivý podiel,” vyhlásila.

Von der Leyenová chce navrhnúť i novú zmluvu o migrácii a reformovať európsky azylový systém.

Stredozemné more sa stalo “jednou z najsmrteľnejších hraníc na svete,” uviedla a zdôraznila povinnosť zachraňovať životy migrantov na mori.

“Európska únia potrebuje ľudské hranice,” vyhlásila a naznačila, že EÚ musí nájsť nové spôsoby prerozdeľovania žiadateľov o azyl.

Za kľúčové tiež považuje posilnenie bezpečnosti na hraniciach EÚ, ako i zvýšenie počtu členov pobrežnej stráže, ktorý by mal podľa jej slov dosiahnuť 10.000, a to najneskôr do roku 2024, nie až v roku 2027, ako je to naplánované.

Porážka by bola nebezpečná

Ak by europarlament von der Leyenovú nezvolil, bolo by to jasným znamením rozpoltenosti Únie. V časoch agresívneho správania sa Ruska, obchodnej vojny medzi USA a Čínou a silnejúcich protieurópskych prúdov v rámci EÚ by “nie” od poslancov znamenalo veľký úder pre Úniu. Stoja pred ňou totiž dôležité rozhodnutia napríklad v otázkach klímy a migrácie.

Čo by sa dialo, keby prehrala?

Ak by von der Leyenová v hlasovaní neuspela, musela by Rada EÚ do mesiaca vybrať iného kandidáta. O ňom by znova hlasoval europarlament. O koho by šlo, nie je známe.

Do 31. októbra je vo funkcii stále Jean-Claude Juncker. Takže v prípade porážky by bolo dosť času hľadať nového kandidáta. EÚ by bola stále schopná konať, ale poškodenie jej obrazu by bolo veľké.

Galéria
Ursula von der Leyenová počas diskusie v europarlamente. Sin-ťiang
Predseda Európskeho parlamentu David-Maria Sassoli počúva vystúpenie kandidátky na šéfku Európskej komisie (EK) a nemeckú ministerku obrany Ursulu von der Leyenovú počas rozpravy plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu 16. júla 2019. Zdroj: TASR/AP
Europoslanci tlieskajú po prejave Ursule von der Leyenovej. Zdroj: SITA/AP
Ursula von der Leyenová počas prejavu v europarlamente. Zdroj: SITA/AP
Ursula von der Leyenová počas prejavu v europarlamente. Zdroj: SITA/AP
Ursula von der Leyenová počas prejavu v europarlamente. Zdroj: SITA/AP
Šéf Strany brexitu Nigel Farage počas diskusie v europarlamente. Zdroj: SITA/AP
Yannick Jadot z francúzksej Strany zelených počas diskusie v europarlamente. Zdroj: SITA/AP
navigate_before
navigate_next