Domáce Spoločnosť Politika

Úlohou Istanbulského dohovoru nie je rozvrat tradičnej rodiny, ale ochrana obetí násilných trestných činov, tvrdí SNSĽP

Zdroj: TASR / Erika Ďurčová

BRATISLAVA – Istanbulský dohovor nemá za úlohu traumatizovať spoločnosť. Hlavným dôvodom, prečo je potrebné ho prijať, je potreba zvýšenia ochrany obetí násilných trestných činov tak na verejnosti, ako aj v domácnosti. Upozorňuje na to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP). Takisto konštatuje, že úlohou Istanbulského dohovoru nie je rozvrat tradičnej rodiny ani indoktrinácia „akousi LGBTI lobby”. Agentúru SITA o tom informoval mediálny tím SNSĽP.

 

„Pozrime sa na Istanbulský dohovor očami obetí a za horizont predvolebného súperenia. Ak platí, že každá piata žena sa stretla s nejakou formou domáceho násilia, je takmer isté, že niektorú z nich poznáme. Skúsme sa zoznámiť s týmto dokumentom a potom si odpovedzme na otázku, či a prečo by Slovensko malo Istanbulský dohovor ratifikovať. Odmietanie prijatia dohovoru má reálne obete, ktoré štát nedokázal ochrániť,” vyhlásil Tomáš Földes, dočasne poverený výkonom funkcie Výkonného riaditeľa SNSĽP. Ako dodal, stredisko preto vyzýva na slušný a odborný diskurz o rodovo podmienenom násilí na ženách a nešírení dezinformácií o Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Ochrana ohrozených skupín pred násilím by podľa neho mala byť samozrejmou súčasťou každej demokratickej spoločnosti.

Istanbulský dohovor má podľa SNSĽP napomôcť vytvoreniu takej spoločnosti, kde sa ženy a dievčatá nebudú cítiť ohrozené násilím. „Postavený je na štyroch pilieroch: prevencia, ochrana, stíhanie, jednotný prístup. Od štátov vyžaduje, aby dôsledne sankcionovali rôzne formy násilia: fyzické, psychické a sexuálne násilie, nebezpečné prenasledovanie, sexuálne obťažovanie, manželstvá z donútenia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené prerušenie tehotenstva a násilnú sterilizáciu,” vysvetľuje stredisko. Podľa neho, plnenie úloh, ktoré by Slovenskej republike vyplynuli z ratifikácie Istanbulského dohovoru, by určite prispeli k tolerancii a solidarite s obeťami trestných činov.

Aj napriek tomu, že slovenský právny poriadok reflektuje potrebu doplnkovej ochrany práv žien, stredisko odporúčalo ratifikáciu Istanbulského dohovoru ešte vo svojej Správe o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovného zaobchádzania v SR za rok 2018. Stredisko takisto odporúčalo Ministerstvu spravodlivosti SR viesť dialóg o Istanbulskom dohovore a bojovať tak proti dezinformačným kampaniam, ktoré sprevádzajú jeho ratifikáciu.