Politika Zahraničné

Turecko tvrdí, že ak EÚ nezaplatí za bezpečnostnú zónu, pošle do Európy utečencov

Zdroj: TASR/AP Photo/Lefteris Pitarakis

ANKARA – Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu vo štvrtok spojil Tureckom plánované vytvorenie bezpečnostnej zóny na kurdskom území v Sýrii, na ktoré momentálne útočí, s dohodou s Európskou úniou (EÚ), na základe ktorej sa Turecko snaží zadržiavať sýrskych utečencov na svojom území a nepúšťať ich do Európy. Hoci o tom, že by za vytvorenie takejto zóny mala platiť práve EÚ, doteraz nebolo ani reči, Čavušoglu sa vo štvrtok únii vyhrážal, že ak nezaplatí, Turecko otvorí svoje hranice a zaplaví Európu utečencami.

“V takomto prípade môžeme radšej krajiny EÚ nechať, nech si tých utečencov vezmú,” povedal šéf tureckej diplomacie. “Väčšina z nich – ak ich pustíme dnes – je pripravená odísť do európskych destinácií,” vyhrážal sa minister Európe, ktorá sa desí ďalšieho náporu utečencov. “Ak EÚ a európske krajiny nechcú spolupracovať s Tureckom, potom to bude ich problém,” dodal Čavušoglu.

V podobnom duchu sa ešte pred šéfom tureckej diplomacie vyjadril aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý povedal, že Turecko by mohlo “otvoriť brány” prílivu sýrskych migrantov do Európy. V tejto súvislosti apeloval na európske krajiny, aby si nedovoľovali turecké útoky na Kurdov v Sýrii nazývať “inváziou”.

Európske peniaze a plánovanú bezpečnostnú zónu na sýrskych územiach, ktoré momentálne obývajú Kurdi a Turecko na ne útočí, ako prvý v stredu spojil predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, ale v negatívnom zmysle. Juncker ostro kritizoval tureckú inváziu do Sýrie a v tejto súvislosti vyhlásil, že EÚ sa v žiadnom prípade nebude podieľať na financovaní prevádzky bezpečnostnej zóny, ktorú chce Erdogan vytvoriť pozdĺž hraníc s Tureckom.

“Ak súčasťou plánu Turecka je vytvorenie takzvanej bezpečnostnej zóny, nerátajte s tým, že Európska únia za to bude platiť,” povedal Juncker. Turecko v stredu spustilo dlhšie avizované pozemné aj letecké útoky na Kurdov na severovýchode Sýrie, ktorých označuje za teroristov. Spusteniu ofenzívy predchádzalo pondelňajšie vyhlásenie amerického prezidenta Trumpa, ktorý po telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom oznámil, že Spojené štáty stiahnu svojich vojakov z území, na ktoré Turecko plánuje zaútočiť.

Kurdi a mnohé svetové médiá to vzápätí označili za zradu, keďže USA Kurdom donedávna sľubovali, že ich za odmenu za to, že výrazne prispeli k porážke Daeš, ochránia pred prípadnou tureckou agresiou. Ankara vo štvrtok informovala, že turecká armáda pri útokoch zabila 109 údajných “teroristov”, viaceré svetové médiá však s odvolaním sa na situáciu na mieste tento údaj spochybnili s tým, že obetí bolo výrazne menej a Turecko chce pravdepodobne len ukázať, ako vo svojich útokoch “napreduje”.

Niekoľko obetí odvetnej streľby zo strany kurdských bojovníkov hlásila aj turecká strana. Erdoganov režim Kurdov dlhé roky paušálne – a v drvivej väčšine prípadov bez dôkazov – označuje za teroristov, bojuje proti nim a zatvára ich do väzenia.

Erdogan dal pred niekoľkými rokmi pozatvárať dokonca aj väčšinu popredných politikov tureckej Ľudovej demokratickej strany (HDP), združujúcej Turkov aj Kurdov. Ide pritom o tretiu najsilnejšiu politickú stranu v krajine a o terorizme nemôže byť v jej prípade ani reči, keďže jej hlavnými motívmi sú nenásilie a mierové spolužitie všetkých častí tureckej spoločnosti.