WASHINGTON – V najťažších mesiacoch koronakrízy nebolo o Joeovi Bidenovi takmer nič počuť. Designovaný prezidentský kandidát demokratov sa stiahol do svojho domu a k politike Donalda Trumpa sa takmer nevyjadroval. V dôsledku násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda sa však situácia radikálne zmenila.
Kým agresívne vystupujúci Trump sa počas protestov proti policajnému násiliu dostal pod paľbu kritiky, Biden pôsobil ako protipól – ako ten, čo vie načúvať a zmierovať. Naposledy to bolo v pondelok. Odcestoval do Houstonu, stretol sa s Floydovou rodinou a rozprával sa s jeho šesťročnou dcérou Giannou. A to celú hodinu a bez prítomnosti kamier.
“Je dosť ťažké smútiť, ale oveľa ťažšie je to robiť pred verejnosťou. Je to omnoho ťažšie, keď sa tomu prizerá celý svet,” povedal Biden po stretnutí.
Bývalý prezident sa však napokon nezúčastnil pohrebu v Pearlande neďaleko Houstonu.
V posledných dňoch 77-ročný demokrat, ktorý si už prakticky zabezpečil kandidatúru svojej strany do novembrových prezidentských volieb, opakovane vyzýval obyvateľov k jednote a obvinil Trumpa z rozdeľovania krajiny i jej premieňania na “bojisko”.
Bývalý námestník prvého prezidenta USA čiernej pleti – Baracka Obamu sľúbil, že s odhodlaním vyrieši problém hlboko zakoreneného rasizmu v krajine. Ešte pred prípadom Floyda však Biden urobil empatiu ústredným pilierom svojej politiky.
Po Floydovej šokujúcej smrti je to pre ľudí ešte viac dôležité. A je to tiež jasné vymedzenie sa proti Trumpovi, o ktorom je známe, že empatické slová sa mu tlačia z úst len ťažko.
Prezidentskí kandidáti môžu byť sotva rozdielnejší
V každom prípade ostré kontrasty medzi rivalmi nemohli byť zreteľnejšie ako v uplynulých dňoch.
Trump po Floydovej smrti opakovane zvyšoval napätie v krajine. Tvárou v tvár k nepokojom, ktoré vznikali popri pokojných protestoch, hrozil samozvaný “prezident zákona a poriadku” drancovateľom strelnými zbraňami.
Nechal rozpustiť pokojnú demonštráciu pred Bielym domom a dokonca hrozil nasadením armády. Pre mnohých, vrátane predstaviteľov armády, ale aj pre konzervatívne krídlo republikánov, zašiel jednoznačne priďaleko.
Čo hovoria prieskumy
Podľa nedávneho prieskumu spravodajskej stanice CNN iba 38 percent občanov schvaľuje to, ako si Trump počína vo svojom úrade.
65 percent opýtaných uviedlo, že to, ako pristupoval k protestom, prinieslo viac škody, ako úžitku. 63 respondentov kritizovalo pravicovo-populistické riešenie problémov s rasizmom.
V celoštátnych prieskumoch Trump výrazne zaostáva za Bidenom. V priemere zaostáva súčasný prezident za svojím rivalom o osem percentuálnych bodov. Bývalý Obamov viceprezident je u černochov veľmi obľúbený, podľa prieskumu CNN u nich vedie pred Trumpom až o 14 bodov. Prezident stratil podporu aj u hlavných podporovateľov, akými sú evanjelickí kresťania.
Päť mesiacov do volieb
Prieskumy verejnej mienky päť mesiacov pred voľbami však majú len obmedzený význam. Trump prežil niekoľko škandálov a vyšetrovacích konaní, z ktorých vyšiel relatívne nepoškodený. Dokonca aj svoj prístup ku koronakríze, ktorá viedla k najvyššiemu počtu obetí na svete (110 000), prezentuje prezident ako úspech.
Voliči tiež považujú Trumpa za ekonomicky kompetentnejšieho ako Bidena, ktorý svojím vekom a príklonom k rôznym sľubom nepôsobí práve dynamicky. Trumpovi hrá do karát aj prekvapivý pokles miery nezamestnanosti z minulého týždňa.
Profesor politiky Daniel Gillion preto nepovažuje Trumpove znovuzvolenie za nemožné. Keď sa prezident začne seriózne venovať problematike rasizmu a bude koronakrízu naďalej zľahčovať, dokázal by opäť naplniť svoju povesť “teflónového muža”, na ktorom sa nič neudrží.
Politická vedkyňa Nadia Brownová tiež poukazuje na úžasnú húževnatosť Trumpa. “Mačka má deväť životov,” hovorí a zároveň dodáva: “Trump ich má dvanásť.”