Nové Mesto nad Váhom Piešťany Regióny Top Trenčín

To najkrajšie zo slovenskej histórie. V Podolí nájdete zmenšeniny mnohých hradov i zámkov

Park miniatúr ponúka návštevníkom zmenšeniny nielen tých slovenských hradov a zámkov, ktoré poznajú z osobných prehliadok, ale i originály takých, z ktorých dnes stoja už iba zrúcaniny. Autorom väčšiny z nich je Rudolf Kucmen. Zdroj: Glob.sk/juh

PODOLIE – To najkrajšie zo slovenskej architektúry. Park miniatúrnych stavieb našich najkrajších hradov a zámkov, ktoré chodia návštevníci obdivovať po celom Slovensku, nájdete na jednom mieste. V obci Podolie, medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom, ich majú doslova ako na dlani.

Modely, ktorých sa v parku nachádza viac ako osemdesiat, sú presnými kópiami originálov a sú zachytené v časoch najväčšej slávy a sily. Hrady sú teda stavané v podobách, aké mali pred 300-500 rokmi. Väčšina modelov je výtvorom veľmi šikovných rúk majstra Rudolfa Kucmena. Celý areál parku miniatúr, ktoré sú oproti originálom v mierke 1:50 a 1:30, je ideálnym miestom nielen na trávenie voľného času pre rodiny s deťmi, ale určený je aj pre tých, ktorým sa za dávnymi historickými pamiatkami nechce cestovať po celom Slovensku.

Hrad Branč

Ranogotický hrad Branč pochádzajúci z 13. storočia bol prvým, ktorý v parku miniatúr vznikol. Model predstavuje jeho podobu z roku 1700. Na hrade sa vystriedalo dohromady asi 40 majiteľov. Medzi najznámejších z nich patria Matúš Čák Trenčiansky, uhorský kráľ Karol Róbert, Matej Korvín, český kráľ Ján Luxemburský, Žigmund Luxemburský či Stibor zo Stiboríc.

Brančská legenda hovorí, že na malej skale nad Podbrančom sídlili v minulosti keltskí druidi, ktorí vládli mocnými čarami a dožívali sa vysokého veku. Hrad podľa legendy vznikol iba s ich podporou. Zdroj. Glob.sk/juh

 

Zrúcaniny hradu Branč sa nachádzajú v Myjavskej pahorkatine. Ako pohraničný hrad strážiaci cesty cez Malé Karpaty na Moravu. Zdroj: Archív

Bratislavský hrad

V našom hlavnom meste bol postavený na mieste, kde bolo slovanské hradisko. Hradný komplex vznikal postupne od 12. storočia. O jeho rozvoj sa významne zaslúžil Žigmund Luxemburský. Najlepšie obdobie však zažil hrad za vlády Márie Terézie. V roku 1811 vyhorel. Obnova sa začala v roku 1956 a dokončená bola v roku 1968. „Stavali sme ho 2 roky a dva mesiace, je na ňom 1069 okien. Najťažšie bolo vymyslieť technológiu, ako ho postaviť. Sošky sú robené na 3D tlačiarni a vyhrali sme sa s mnohými detailami. Samotná vstupná brána je ručná práca, rovnako ako reliéfy. Jedno z okien, ktoré je zachovalé, sme robili zubnou vŕtačkou tri dni. Naozaj sme sa snažili, aby hrad vyzeral čo najhodnovernejšie, a aj sa návštevníkom páčil,“ prezradil majster Rudolf Kucmen o svojom zatiaľ poslednom diele v parku.

Aj Bratislavský hrad, rovnako ako ostatné, je postavený v mierke 1:50. Zdroj: Glob.sk/juh

Holíčsky zámok

Hoci v Holíči stál od nepamäti nedobytný hrad, postupne strácal na význame a Habsburgovci ho začali prestavovať na svoje honosné sídlo. Stredoveká stavba má korene v 11. storočí. Podľa legendy spleť podzemných chodieb na zámku navrhoval cisárovnej v okolitých lesoch známy zbojník Janko. Za svoju prácu bol nielen omilostený, ale aj bohato odmenený.

Model zámku znázorňuje jeho podobu v roku 1770 z čias vládnutia Márie Terézie. Zdroj: Glob.sk/juh

 

Takto poznajú Holíčsky zámok jeho návštevníci v súčasnosti. Zdroj: Archív

Čachtický hrad

Výstavba Čachtického hradu začala v 1. polovici 13. storočia na podnet panovníka Bela IV. Hrad bol vybudovaný Kazimírom z rodu Hunt-Poznan v 13. storočí. Kráľovský hrad sa postupne rôznym spôsobom – darom, kúpou, či násilným ovládnutím dostával do rúk viacerých rodov. Na konci 13. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1392 daroval hrad kráľ Žigmund Stiborovi zo Stiboríc za jeho verné služby. Po Stiborovej smrti hrad Čachtice vlastnil jeho rovnomenný syn a to až do roku 1434. Pravdepodobne vtedy prikročili k prestavbe jestvujúceho pôvodného hradu a rozšíreniu o veľké nádvorie s gotickou kaplnkou, obkolesenie hradu parkánovými múrmi s ochodzou a cimburím, hospodárskymi budovami, dielňami a tunelovitým vchodom.

Model hradu krvilačnej grófky Alžbety Báthoryovej má podobu toho, aký bol okolo roku 1700. Zdroj: Glob.sk/juh

 

V súčasnosti má Čachtický hrad takúto podobu, napriek tomu k nemu zavíta veľa návštevníkov. Zdroj: Archív

Hrad Šomoška

Jeden z najmalebnejších hradov Slovenska sa nachádza na juhu Slovenska neďaleko Lučenca v pohorí Cerovskej vrchoviny na hraniciach s Maďarskom. Stojí na čadičovom brale. Vybudovali ho z netradičných šesťbokých čadičových stĺpov a z tohto pohľadu je unikátom medzi slovenskými hradmi. Vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia po tatárskom vpáde. Po potlačení Rákócziho povstania viacero hradov v okolí na cisárov príkaz zbúrali, ale Šomošku sa pred demoláciou podarilo zachrániť. Stavba však postupne chátrala, pričom posledná veža zhorela v roku 1826 po zásahu bleskom. Hrad zachránila rozsiahla konzervácia a čiastočná rekonštrukcia, ktorá sa začala v roku 1972.

Aj hrad Šomoška patril do impéria Matúša Čáka Trenčianskeho, a zohral veľkú úlohu i počas tureckých vojen. Zničený bol počas Rákocziho povstania v roku 1703. Model predstavuje podobu hradu približne v roku 1650. Zdroj: Glob.sk/juh

 

Návštevníci v súčasnosti uvidia hrad Šomoška v takejto podobe. Zdroj: Archív

Hrad Tematín

Hrad Tematín sa po prvýkrát spomína v písomnostiach v roku 1347 keď ho kráľ Ľudovít I. daroval predkovi rodu Ujlaki – Vavrincovi Tótovi z Raholcu, nitrianskemu, valašskému a šopronskému županovi. V roku 1524 hrad získal rod Thurzovcov z Betlanoviec – miestodržiteľ Alexius (Alexej) Thurzo panovníckou donáciou kráľa Ľudovíta II. Jagellonského. Po potlačení Rákocziho povstania a stíhaní Mikuláša Berčéniho bol hrad poškodený cisárskymi vojskami v roku 1710. Napriek tomu niektoré jeho časti slúžili naďalej, o čom svedčia písomnosti z roku 1716. V roku 1721 je posledná písomná správa – súpis majetku hradu, kde sa píše, že na ňom už dohromady nič nie je a už nie je ani strážený posádkou.

Model miniatúry predstavuje hrad v období okolo roku 1700, teda krátko predtým, ako ho opustila aj vojenská posádka. Zdroj: Glob,sk/juh

 

Z hradu zostala už iba táto zrúcanina. Zdroj: Archív

Hrad Hričov

Nachádza sa na hradnom kopci v nadmorskej výške 564 metrov. Je akoby zakliesnený medzi dve skaly a ponúka krásny výhľad na šíre okolie. Na západnej a severnej strane je možné vidieť dolinu Váhu, na východnej Žilinu a Malú Fatru. Prvýkrát sa spomína už v roku 1208, vtedy známy ako Castrum Hrichou. Jeho história je pomerne rozsiahla. Vlastnil ho i Matúš Čák, ktorý ho získal násilím od rodu Balašovcov. Tí ho naspäť získali až po jeho smrti a to v roku 1321. V polovici 15. storočia sa hradu zmocnili Husiti, vo všeobecnosti však Hričovský hrad striedal majiteľov každú chvíľu už od svojho vzniku. Jeho posledným vlastníkom bol rod Turzovcov, ktorí sa v časoch ohrozenia stiahli do priestrannejšieho Lietavského hradu. Tak začal v 17. storočí koniec pradávneho a kedysi slávneho hradu Hričov.

Takto vyzeral Hričovský hrad okolo roku 1700. Zdroj: Glob.sk/juh

 

Z kedysi slávneho hradu Hričov zostala dnes už iba takáto zrúcanina. Zdroj: Archív

Šarišský hrad

Jeho zrúcaniny sa rozkladajú na vrcholovej plošine výraznej vyvýšeniny týčiacej sa nad mestečkom Veľký Šariš, severozápadne od Prešova. História hradu siaha do 12. storočia. Bol postavený na ochranu dôležitej obchodnej cesty známej ako Toryská cesta. Vpádu Mongolov sa zrejme ubránil a neskôr sa stal sídlom župy. Vymenilo sa na ňom veľa majiteľov a podobu pevnosti nadobudol na začiatku 17. storočia. Do roku 1687, keď ho náhle rozmetala explózia pušného prachu v prachárni a vyhorel, bol jedným z najväčších hradov na Slovensku. Odvtedy však hrad chátra.

Zrejme takto nejako mohol vyzerať v období okolo roku 1600, teda pár desiatok rokov pred ničivou explóziou. Zdroj: Glob.sk

 

Zrúcanina hradu je v súčasnosti vyhľadávaným miestom, ku ktorému vedie spevnená asfaltová cesta a je možné sa tam dostať aj bicyklom. Mohutnosť hradu dokumentujú rozľahlé ruiny. Zdroj: Archív

Liptovský hrad

Je najvyššie položeným hradom na Slovensku, ktorý leží vo výške 993 m v Chočských vrchoch na severe Slovenska. V minulosti patril Liptovský hrad viacerým majiteľom, ktorí ho najprv získali od kráľa a ďalší zase zdedili. Pôvodne slúžil na ochranu hraníc a blízkej obchodnej cesty, Matej Korvín ho dal zrovnať so zemou ešte v 15. storočí. Traduje sa, že jeden z hradných pánov o osude hradu napokon rozhodol tak, že dal naslepo vystreliť delovú guľu a tam, kde dopadla, mali nájsť budúceho majiteľa. Delová guľa spadla v obci Sielnica a od tých čias sa Liptovský hrad zároveň nazýva aj Sielnickým hradom.

Liptovský hrad nemal dlhé trvanie. Postavili ho v prvej polovici 13. storočia a vojská Mateja Korvína ho zničili po potlačení protikráľovského sprisahania v roku 1471. Miniatúra hradu je práve z 15. storočia, teda krátko pred jeho zánikom. Zdroj: Glob.sk/juh

 

Z Liptovského hradu sa zachovali už iba takéto skalné zrúcaniny. Zdroj: Archív

Hrad Beckov

Hrad stojí na skalnatom brale na okraji Považského Inovca. Archeologické nálezy dokumentujú významné veľkomoravské hradisko z druhej polovice 9. storočia, ktoré možno stotožniť s hradom “Blundus” v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13. storočia. Na najvyššom výbežku brala nad zrázom smerom k obci postavili dva paláce a na nádvorí vysekali do skaly rozmernú cisternu. V takejto podobe zotrval kráľovský hrad zhruba do konca 13. storočia. V 14. storočí sa hrad spolu s panstvom stal nakrátko majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa hrad vrátil do kráľovských rúk, ale v roku 1388 prešiel do súkromného vlastníctva vojvodu Stibora zo Stiboríc.

História hradu láka najmä viacerými povesťami, ktoré sa o ňom šíria. Podľa jednej z nich dal hrad údajne postaviť Stibor pre svojho šaša Becka, no napokon sa Stiborovi hrad tak zapáčil, že zaň dal šašovi toľko zlata, koľko sám váži. Šašo súhlasil, ale s podmienkou, že hrad bude niesť jeho meno. Tak dostal hrad názov Beckov. Miniatúra znázorňuje hrad okolo roku 1600. Zdroj: Glob.sk/juh

 

Z hradu Beckov je dnes už iba zrúcanina, návštevníci ju však napriek tomu chodia hojne navštevovať. Zdroj: Archív

Hrad Rákoš

Staval ho rod Ákošovcov a bol dokončený na začiatku 14. storočia. Postavený bol po tatárskom vpáde a mal chrániť krajinu pred ďalšími vpádmi a nájazdmi kočovných barbarov. Po rozhodnutí kráľa Mateja v roku 1471 ho neskôr zbúrali. Nachádzal sa neďaleko Jelšavy.

Model hradu predstavuje podobu hradu v 15. storočí, teda krátko pred tým, ako bol zničený. Zdroj: Glob.sk/juh

 

Dnes sú z hradu Rákoš iba takéto ruiny. Zdroj: Archív

Hrad Červený Kameň

Zaujímavá je už jeho samotná história jeho vzniku. Podľa niektorých historikov ho mal postaviť išpán Tibor Nagy z rodu Kartalovcov ešte pred vpádom Tatárov, iný zdroj ale uvádza, že jeho dejiny sa začali písať keď česká kráľovná – vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň. Prvá písomná zmienka je však z roku 1271, keď ho obsadil český kráľ Otakar II.

Červený Kameň bol kráľovským hradom, na ktorom sa vystriedalo veľa jeho majiteľov. Najznámejší z nich boli Pálfiovci, ktorí ho aj najviac zveľadili. Stavba bola dokončená v roku 1556 a vtedy hrad Červený kameň v podstate nadobudol podobu, akú má dnes. Zdroj: Glob.sk/juh

Hrad Korlátka

Hrad sa prvýkrát spomína v roku 1289 ako majetok Uhrina. Vznikol pravdepodobne v polovici 13. storočia. Niektorí historici však uvádzajú, že hrad mohol vzniknúť už okolo roku 1041. Ak by bola táto informácia pravdivá a aj doložená, hrad Korlátka by patril k najstarším písomne doloženým hradom na Slovensku. Mal slúžiť ako ochrana západnej hranice Uhorského štátu. Významnú úlohu zohrával v bojoch Matúša Čáka Trenčianskeho s kráľom Róbertom. Neskôr ho dedili potomkovia rôznych zámožných rodín. Bol obývaný až do 18. storočia, kedy bol opustený z dôvodu presunu panstva do kaštieľa v podhradí. Odvtedy chátral, dochoval sa len zvyšok veže, palác a časti hradieb.

Miniatúrny model hradu ukazuje jeho podobu okolo roku 1700. Zdroj: Glob.sk/juh

 

Z kedysi kráľovského hradu v Malých Karpatoch, ktorý niekoľkokrát navštívil aj panovník Žigmund Luxemburský, zostali už len ruiny. Zdroj: Archív

Hrad Krásna Hôrka

Stavba hradu pochádza z prvej polovice 13. storočia. Prešla niekoľkými úpravami a prestavbami a viackrát zmenila majiteľov. Od roku 1642 bola vo vlastníctve rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v roku 1867 začali vytvárať rodové múzeum. V roku 1906 ho sprístupnili verejnosti. Mimoriadne zaujímavý je interiér hradnej kuchyne v dolnom hrade, zbierka zbraní a výzbroje zo 16. a 17. storočia a bývalá zasadacia sien župných kongregácií Gemera v strednom hrade. Z hradného zariadenia sa zachovali aj pece, vzácna je modrá renesančná ornamentálna pec zo Spiša.

Hoci hrad pred šiestimi rokmi vyhorel, jeho obnova by mu mala prinavrátiť pôvodný vzhľad. Miniatúra, ktorá stojí v parku predstavuje hrad zo začiatku roka 2012. Zdroj: Glob.sk/juh
Galéria
V parku miniatúr je skutočne čo obdivovať a návštevníci tam nájdu naše hrady a zámky aj v takej podobe, v akej stáli pred stáročiami. Zdroj: Glob.sk/juh
Šikovné ruky majstra Rudolfa Kucmena dokončujú miniatúru mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Jeho najbližšie výtvory, na ktoré sa môžu návštevníci tešiť, by mali byť Trenčiansky hrad, po ktorom by mohol prísť na rad Bojnický zámok. Zdroj: Glob.sk/juh
Park miniatúrnych historických stavieb zo všetkých kútov Slovenska v Podolí chodia obdivovať nielen návštevníci od nás, ale aj zo zahraničia. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next