BRATISLAVA – Približne pred rokom šéf Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker veľkolepo oznámil zámer zrušiť striedanie zimného a letného času. Načasovanie sa zdalo priaznivé. Medzitým sa však tento zámer akoby zasekol na mieste. Má vôbec ešte šancu na úspech?
Čísla prieskumu, ktorý sa kvôli zrušeniu striedania času uskutočnil, pôsobia jednoznačne. Zo 4,6 milióna ľudí z celej Európskej únie (EU), ktorí sa hlasovania zúčastnili, sa za jeho ukončenie vyslovilo 84 percent ľudí.
Keď EK 31. augusta 2018 oznámila výsledky svojho najúspešnejšieho prieskumu, bol šéf úradu Jean-Claude Juncker plný elánu. “Ľudia to chcú, my to urobíme,” povedal. Eurokomisia bleskovo prezentovala príslušný návrh zákona, podľa ktorého sa malo polročné striedanie času čo najskôr zrušiť. Rok nato je však jeho implementácia stále vo hviezdach. Najmä jeden bod predstavuje problémy.
Väčšina štátov EÚ stále neoznámila svoju pozíciu, znie z diplomatických kruhov. Sú obavy, že neboli dostatočne preskúmané a analyzované dôsledky zmien.
Pritom celá vec sa spočiatku zdala jednoduchá. “Milióny ľudí odpovedali a majú názor, že v budúcnosti by mal letný čas zostať po celú dobu,” povedal Juncker pri predstavovaní výsledkov prieskumu. Lenže 4,6 milióna účastníkov prieskumu predstavuje menej ako jedno percento obyvateľov EÚ a z nich tri milióny hlasov pochádzalo z Nemecka. Europarlament odhlasoval veľkou väčšinou, že k zrušeniu striedania času by malo dôjsť v roku 2021.
EK pritom v skutočnosti nenavrhla, aby zostal letný čas. V jej návrhu sa len predpokladá, že sa zruší polročné striedanie času. Štáty by si mali určiť, pri ktorom čase zostanú. A to je ten najväčší problém.
V súčasnosti existuje v strednej Európe veľké časové pásmo od Poľska po Španielsko, ktoré zahŕňa aj Nemecko a ďalších 16 členských štátov EÚ. Niektoré krajiny – napríklad Grécko – sú o hodinu popredu a iné – napríklad Portugalsko – jednu hodinu pozadu. Preto je úlohou jednotlivých štátov, aby zabránili vzniku časovej “mozaiky”. Z toho dôvodu sa musia navzájom koordinovať a na to je potrebný čas.
Štáty musia riešiť aj iné problémy
K tomu všetkému treba spomenúť, že jednotlivé štáty musia riešiť aj iné problémy. Napríklad vo Veľkej Británii sa práve teraz zvádza boj o podobu brexitu. Okrem toho aj reforma azylového pravá EÚ zastala na mieste a hrozí ďalším štiepením Únie. Aby toho nebolo málo, 1. novembra zasadne do kresla šéfky eurokomisie Ursula von der Leyenová. A ona by mohla teoreticky celý návrh stiahnuť.
Junckerova pomsta?
Za zatvorenými dverami sa v Bruseli šepká, že Junckerov návrh na zrušenie striedania času je skrytou formou odplaty. Z jeho pohľadu museli jeho úrady často poslúžiť ako obetný baránok pre zdanlivé zlyhania EÚ v posledných rokoch. Pritom to boli jednotlivé štáty, ktoré sa nedokázali zhodnúť v niektorých otázkach. Ako odpoveď na zvyšujúce požiadavky štátov volajúcich po väčšej národnej suverenite im Juncker hodil na plecia úlohu, ktorú nemá žiadny štát šancu osamote vyriešiť. To sú však len domnienky.
Eurokomisia komentovala záležitosť úplne vecne. “Komisia otázku letného času nastolila na základe mnohých žiadostí občanov a štátov, uznesenia europarlamentu, množstva štúdií a verejného hlasovania o politickej agende,” uviedol hovorca eurokomisie. Teraz je na štátoch EÚ, aby našli spoločné riešenie.
Ďalšia možnosť v decembri
Efektívne vyriešiť striedanie zimného a letného času je tvrdým orieškom. Pre Fínsko, ktoré do konca roka predsedá krajinám EÚ, je to nevďačná úloha. Fíni si počas svojho predsedníctva určili iné prioritné témy, ako je napríklad ochrana klímy.
Ďalšou oficiálnou príležitosťou pre členské štáty Únie na vyriešenie tejto témy je decembrové zasadnutie európskych ministrov dopravy. Ak sa im to nepodarí, môže sa stať, že sa problém prenesie na plecia prezidentov a šéfov vlád jednotlivých krajín. O tejto možnosti sa ale podľa Bruselu zatiaľ nehovorí.
Viac o téme sa dočítate aj v článku “Europarlament schválil zrušenie striedania času. Bude to koniec dlhých letných večerov?”
