Vladimir Putin

Putin odkázal Obamovi: Želám si dialóg so vzájomnou úctou

Moskva 4. júla (SITA) – Ruský prezident Vladimir Putin vyzval dnes na dialóg so Spojenými štátmi, založený na rovnoprávnom prístupe a vzájomnej úcte. Výzvu zahrnul do gratulačného posolstva zaslaného prezidentovi Barackovi Obamovi pri príležitosti dnešného amerického štátneho sviatku Deň

Putin uviedol, že americko-ruské vzťahy sú stále dôležité pre vyriešenie celosvetových kríz. Obe krajiny majú pritom spory týkajúce sa konfliktu na Ukrajine, záležitostí obrany či demokracie, napísala tlačová agentúra Reuters.

“V tomto gratulačnom posolstve ruský prezident poznamenal, že napriek názorových rozdielom medzi oboma krajinami zostávajú rusko-americké vzťahy stále najdôležitejším prvkom medzinárodnej stability a bezpečnosti,” informoval Kremeľ vo vyhlásení.

Putin vyjadril presvedčenie, že Rusko a Spojené štáty môžu nájsť riešenie väčšiny zložitých medzinárodných záležitostí a spoločne čeliť globálnym hrozbám i problémom, ak postavia svoj vzťah na zásadách rovnosti a úcty k záujmom toho druhého, dodal Kremeľ.

Kremeľ neposkytol ďalšie podrobnosti. Nezmienil sa ani o západných sankciách uvalených na Rusko za jeho úlohu v ukrajinskej kríze a za anektovanie ukrajinského Krymského polostrova Moskvou v roku 2014.

Znenie Putinovho posolstva bolo podobné ako vlaňajší gratulačný odkaz Obamovi.

čítať viac

Putin prediskutoval ukrajinskú krízu a Islamský štát s Obamom

Washington 26. júna (SITA) – Ruský prezident Vladimír Putin dnes v telefonickom rozhovore so svojím americkým náprotivkom Barackom Obamom prediskutoval pokračujúce napätie na východnej Ukrajine a boj proti Islamskému štátu na Blízkom východe. Informovala o tom dnes agentúra AP.

Podľa tlačového vyhlásenia Bieleho domu sa obaja lídri zaoberali neutíchajúcim krviprelievaním v Sýrii a zhodli sa na potrebe jednotného postupu medzi šiestimi svetovými mocnosťami v otázke obmedzenia iránskeho atómového programu na mierové účely.

V prípade Ukrajiny, Obama povedal Putinovi, že Rusko musí splniť svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazalo v minskej dohode o prímerí z 12. februára, vrátane stiahnutia svojich jednotiek a vojenskej techniky z ukrajinského územia.

K telefonickému rozhovoru prišlo v rovnaký deň, keď najvyšší veliteľ NATO v Európe, americký generál Philip Breedlove, poukázal na nepretržité dodávky munície a vojenskej výzbroje cez rusko-ukrajinskú hranicu do Ukrajiny.

čítať viac

Putin sa zaviazal, že bude ďalej posilňovať ruskú armádu

Moskva 25. júna (SITA) – Prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že Rusko potrebuje silnú armádu, aby odvrátilo hrozby pri svojich hraniciach. Putinovo vyjadrenie odráža napätie, ktoré vládne medzi Západom a Moskvou pre krízu na Ukrajine.

Putin v Kremli na stretnutí absolventov ruských vojenských akadémií povedal, že “silná armáda vybavená modernými zbraňami je zárukou zvrchovanosti a územnej celistvosti Ruska”.

Ruský líder sa podľa tlačovej agentúry AP zaviazal, že bude pokračovať v snahe o rozsiahlu modernizáciu armády, ktorá počíta s dodávkami obrovského množstva moderných zbraní.

Putin dodal, že Ruska nemá útočné úmysly a zameriava sa na “urovnanie sporov výlučne politickými prostriedkami pri rešpektovaní medzinárodného práva a záujmov ostatných národov”.

Vzťahy Rusko-Západ sa zhoršili a v súčasnosti sú na úrovni z obdobia studenej vojny. Spôsobila to anexia ukrajinského Krymského polostrova Moskvou a jej podpora proruského povstania na východe Ukrajiny.

čítať viac

Rusko predĺžilo zákaz dovozu potravín zo Západu o rok

MOSKVA 24. júna (SITA, Reuters) – Ruský zákaz dovozu potravín zo Západu prezident Vladimir Putin predĺžil o jeden rok, čiže na dlhšie obdobie, ako sa očakávalo. Predpokladalo sa, že Rusko zákaz dovozu západných potravín predĺži o šesť mesiacov od začiatku augusta po tom, ako Európska únia tento týždeň predĺžila platnosť svojich sankcií voči Moskve.

“Predlžujeme naše odvetné opatrenia o jeden rok so začiatkom od dnes,” povedal Putin v stredu na stretnutí členov vlády v Moskve. K tovarom, ktoré Rusko nepovoľuje zo Západu dovážať, patrí ovocie, zelenina, mäso, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky. Ruské ministerstvo poľnohospodárstva však v stredu uviedlo, že uvažuje zoznam tovarov, ktorých dovoz je zakázaný, rozšíriť o cukrárske výrobky, konzervované produkty z rýb a kvety. Nie je známe, či Putin schválil takto rozšírený zoznam tovarov.

Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu tovarov zo Západu

MOSKVA 24. júna (SITA, Reuters) – Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu západných tovarov o cukrárske výrobky, konzervované produkty z rýb a kvety. Ide o odpoveď Moskvy na západné sankcie voči Rusku. Povedal to v stredu ruský minister poľnohospodárstva Alexander Tkačev. Pôvodný zákaz dovozu západných potravín po skončení jeho platnosti v auguste chce Rusko predĺžiť o šesť mesiacov. Ide o reakciu na to, že svoje sankcie predlžuje Európska únia.

“Naozaj uvažujeme o ďalších návrhoch na zozname sankcií,” povedal Tkačev pre televíznu stanicu Rossija 24. Dodal, že ruské odvetvia cukrárenstva a produkcie kvetov sú dobre rozvinuté a na dobrú úroveň sa dostáva aj rybný priemysel. Ešte v úvode tohto týždňa ruský vládny predstaviteľ uviedol, že zoznam tovarov, ktorých dovoz je zakázaný, “zostáva v podstate nezmenený.”

Zákaz dovozu potravín z USA, EÚ, Austrálie, Kanady a Nórska Rusko prijalo s platnosťou na jeden rok v reakcii na západné sankcie. Opatrenia voči Moskve Západ zaviedol pre ruskú anexiu Krymu a pre to, že Rusko podľa západných krajín podporuje separatistov na východe Ukrajiny. Na doterajšom ruskom zozname zakázaného importu je ovocie, zelenina, mäso, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky.

USA privítali predĺženie sankcií EÚ voči Rusku a jej jednotný postoj

Washington 23. júna (SITA) – Spojené štáty privítali pondelňajšie predĺženie sankcií Európskej únie voči Rusku pre jeho akcie na Ukrajine a zdôraznili, že medzinárodné spoločenstvo zostáva voči agresii Moskvy jednotné.

Tento krok EÚ je “známkou rozhodnosti medzinárodného spoločenstva zaistiť, aby prezident (Vladimir) Putin rešpektoval základné medzinárodné normy,” citovala agentúra DPA hovorcu Bieleho domu Josha Earnesta.

Ministerstvo zahraničných vecí USA zdôraznilo, že sankcie sú spojené s uplatnením mierového plánu z Minska.

“Dúfame, že všetky krajiny odsúdia agresívne akcie Ruska na Ukrajine a pripoja sa k medzinárodnému spoločenstvu uvalením sankcií,” povedal hovorca John Kirby.

3 žab dem

Podľa Putinovho veľkého kritika chýba Rusku dekomunizácia

BRATISLAVA 21. júna (SITA) – V Rusku po rozpade Sovietskeho zväzu nikdy nedošlo k ideologickej dekomunizácii, čo prezident Vladimír Putin využíva na mobilizáciu obyvateľstva na podporu svojej politiky. Novinárom to dnes na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2015 povedal profesor histórie a kritik súčasného ruského prezidenta Andrej Zubov. Obyvatelia Ruska podľa neho nemajú veľa skúseností s demokraciou, otvorenými hranicami alebo slobodnými médiami, preto im súčasné smerovanie štátu neprekáža.

“Ruská spoločnosť žije v poststalinistickom systéme,” povedal s tým, že v každom meste je možné nájsť sochy komunistických predstaviteľov alebo po nich pomenované ulice. Obyvateľstvo si podľa neho tiež želá, aby bolo Rusko veľmocou podobnou Sovietskemu zväzu, preto im vyhovuje Putinov militarizmus. V prípade, že by mali Rusi viac skúseností s fungujúcou demokraciou, ich názory by sa podľa Zubova zmenili a postupná izolácia Ruska by im prekážala viac.

Súčasné vedenie Ruska podľa Zubova zastáva názor, že jednotlivec by mal byť podriadený štátu. To je podľa neho tiež dôvod, prečo je prezident Putin populárny medzi pravicovými aj ľavicovými radikálmi v Európe. Ako Zubov dodal, ak sa Rusko chce vrátiť do európskej civilizácie, musí plne zaviesť všetky atribúty demokracie a rešpektovať ľudské práva.

Andrej Zubov pôsobil ako profesor histórie na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Po verejnej kritike ruskej anexie Krymu, ktorú prirovnal k Hitlerovej anexii Československého pohraničia v roku 1938, musel z inštitútu odísť.

Musíme zastaviť Putina, tvrdí senátor McCain

BRATISLAVA 20. júna (SITA) – Rusko vydiera Európu cez dodávky energií a západ musí pomáhať Ukrajincom, ktorí bojujú zbraňami 20. storočia proti Rusku bojujúcemu zbraňami 21. storočia. Na dnešnom brífingu na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2015 to vyhlásil americký senátor a bývalý kandidát na prezidenta za republikánsku stranu John McCain. Ako dodal, Putin predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale pre celú Európu.

Podľa McCaina v americkom Senáte pracujú spoločne demokrati aj republikáni na tom, aby zastavili Putina. Ten podľa McCaina využíva dodávky energie ako zbraň. „Vydiera tým Ukrajinu, ale aj našich partnerov v Severoatlantickej aliancii,“ povedal senátor za štát Arizona. McCain si myslí, že ak Európa nie je v otázke sankcií proti Rusku jednotná, je to dôkaz toho, ako sú niektoré jej členské krajiny od Ruska energeticky závislé.

Senátor za štát Arizona Tom Cotton uviedol, že je kľúčové, aby boli Európa „slobodná a bezpečná“. Americkí politici si myslia, že Putin vie dobre využívať propagandu a dezinformácie na svoje vlastné záujmy. „Musíme ho zastaviť,“ zhodujú sa senátori.

Podľa McCaina sa NATO momentálne snaží chrániť a podporiť štáty, „ktoré sú v prvej línii na hraniciach s Ruskom“. V pobaltských krajinách USA posilňujú vojenské jednotky. Má ísť približne o päťtisíc vojakov. Pokiaľ však ide o Slovensko, McCain nevie o žiadnych rokovaniach. „Neviem o žiadnych špeciálnych rokovaniach, na ktorých by sa hovorilo o tom, že by sme jednotky poslali aj na Slovensko,“ uviedol.

Americkí politici v Snemovni reprezentantov schválili rezolúciu, v ktorej vyzývajú amerického prezidenta Baracka Obamu, aby vyzbrojovanie Ukrajincov podporil. Podľa McCaina má ísť o vybavenie, ktorým by sa mohli brániť, napríklad nepriestrelné vesty či prístroje na nočné videnie. Delegácia senátorov, ktorú McCain na GLOBSEC-u viedol, dnes navštívila aj

McCain je predsedom Výboru Senátu pre ozbrojené služby. Senátor je veterán vojny vo Vietname. Tam jeho lietadlo zostrelili a jeho zajali. V zajatí, kde ho mučili, strávil päť rokov, z toho dva na samotke. Za svoju službu dostal viaceré vojenské vyznamenania. McCain je kritik súčasnej ruskej politiky prezidenta Vladimíra Putina.

Rusko nezavedie voči EÚ odvetné sankcie, ale môže predĺžiť potravinové embargo

Moskva 18. júna (SITA) – Ruský minister hospodárstva Alexej Uľukajev dnes vyhlásil, že Moskva sotva prijme nové protiopatrenia, ak sa EÚ rozhodne ponechať v platnosti existujúce sankcie uvalené na Rusko za jeho angažovanie sa v kríze na Ukrajine.

Uľukajev však súčasne považuje za pravdepodobné ponechať v platnosti embargo na dovoz potravín ako odvetnej reakcie na zachovanie sankčného režimu zo strany EÚ.

“My jednoducho zachováme status quo pre potravinové embargo (prijaté) v reakcii na režim sankcií z minulého roku… Ak sankcie trvajú, embargo na potraviny (sa zachová) tiež – ide o symetrické opatrenie a môže byť s istými nuansami predĺžené”, – povedal minister pre agentúru RIA Novosti.

Súčasne vyjadril pochybnosti o zavedení ruských sankcií v iných oblastiach ako reakcie na najnovší postup EÚ. “Myslím si, že je to nepravdepodobné,” – povedal Uľukajev.

Výnos o zákaze dovozu potravín z viacerých krajín západnej Európy, ktoré uplatňujú sankcie voči Moskve, podpísal ruský prezident Vladimir Putin vlani 6. augusta. Výnos má ročnú platnosť. V zozname je hovädzie a bravčové mäso, ovocie, hydina, syry a mliečne výrobky, orechy a iné produkty.

Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v stredu v Bruseli dohodli na predĺžení sankcií uvalených na Rusko o ďalších šesť mesiacov, do konca januára 2016.

Sankcie znamenajú zákaz udeľovania víz a zmrazenie účtov na území EÚ zodpovedným ruským alebo ukrajinským prorusky orientovaným činiteľom, ktorí sú spájaní s udalosťami na východe Ukrajiny. Znamenajú tiež reštriktívne opatrenia proti viacerým ruským spoločnostiam z oblasti vojenského a ropného priemyslu a bankovníctva.

Sankcie uvalené na Rusko po jeho anexii Krymu a rozpútaní ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny vypršia koncom júla. Dovtedy musí EÚ prijať rozhodnutie o ich zrušení alebo predĺžení.

1 12 20 pel dem

Putin podpísal zákon o kapitálovej amnestii

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu podpísal zákon, ktorý umožňuje obyvateľom priznať utajované príjmy a iné majetky v zahraničí. Amnestia sa vzťahuje na aktíva, ktoré majitelia vyviezli do zahraničia pred 1. januárom 2015. Informácie dodatočne poskytnuté daňovým úradom budú dôverné a nebude možné ich využiť na účely kriminálneho, správneho alebo daňového vyšetrovania.

Na priznanie majetku budú mať dotknuté osoby čas od 1. júla do 31. decembra 2015. Informoval o tom spravodajský portál Russia Today. Zákon o kapitálovej amnestii z dielne ruského ministerstva financií odobril prezident Putin v marci. Vicepremiér Igor Šuvalov v tom čase uviedol, že jeho hlavným cieľom je umožniť ľudom napraviť chyby z minulosti a stať sa bezúhonnými občanmi.

Daňová amnestia by mohla podporiť ruskú ekonomiku, ktorá čelí negatívnym dopadom prepadu cien ropy, západných sankcií a prudkého oslabenia kurzu rubľa. Problémy v hospodárstve prehlbuje aj odlev kapitálu, ktorý by podľa vládnych odhadov mohol tento rok dosiahnuť 60 až 80 mld. USD. Vlani čistý odlev kapitálu z Ruska dosiahol rekordných 151,5 mld. USD.

(1 EUR = 1,1152 USD)

Putin: Západ nemá dôvod báť sa Ruska

MOSKVA 6. júna (SITA) – Rusko nie je hrozbou pre Severoatlantickú alianciu, uviedol v sobotu v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera ruský prezident Vladimir Putin. “Iba chorý človek, a aj to len vo sne si môže myslieť, že by Rusko znenazdajky zaútočilo na NATO,” uviedol Putin. Reagoval tak na vzrastajúce obavy východoeurópskych štátov z agresie Ruska, ktoré v súvislosti s nimi v uplynulých mesiacoch posilnili prítomnosť vojenských jednotiek NATO na svojom území. Severoatlantická aliancia Rusko dlhodobo obviňuje z podpory proruských povstalcov na východe Ukrajiny, Moskva však tieto tvrdenia popiera. Práve pre udalosti na Ukrajine Rusko vylúčili aj zo skupiny najvyspelejších krajín sveta G7.

Tri pobaltské krajiny plánujú podľa informácií spravodajskej stanice BBC požiadať NATO o stálu prítomnosť vojakov aliancie na svojej pôde, aby tak voči Rusku pôsobili odstrašujúco. V rozhovore pre taliansky denník Putin ďalej uviedol, že niektoré krajiny jednoducho len využívajú obavy, ktoré sa ľuďom spájajú s Ruskom. Jednajú tak podľa jeho mienky iba pre to, aby získali nejakú doplnkovú “vojenskú, ekonomickú, finančnú či inú pomoc”. “Nie je potrebné báť sa Ruska,” vyslovil Putin. “Svet sa zmenil tak veľmi, že ľudia s aspoň trochou zdravého rozumu si dnes nevedia ani len predstaviť taký rozsiahly vojenský konflikt. Máme iné veci na premýšľanie, uisťujem Vás,” odkázal Putin západným

Rusko prijme odvetné opatrenia pri ďalších sankciách

MOSKVA 2. júna (SITA) – Ruská federácia prijme odvetné opatrenia v prípade, ak Európska únia sprísni, alebo predĺži sankcie. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na stretnutí s premiérom SR Robertom Ficom. “Keď nie, tak budeme zachovávať naše dobré vzťahy s partnermi v Európskej únii, pretože v nej máme aj takých, ktorí sú proti sankciám,” povedal.

Ako poznamenal premiér Fico, sankcie neboli prioritnou témou diskusie predsedov vlád oboch krajín. Premiéri hovorili najmä o obchodnej a hospodárskej spolupráci. “Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a veľmi nám záleží na jednotnom postoji, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine. Sme za jednotný prístup, ale súčasne si vyhradzujeme právo, ako suveréna krajina, povedať svoj názor, presadzovať svoje vlastné záujmy, ale pri plnom rešpektovaní potreby zachovať jednotný postoj Európskej únie,” povedal na margo sankcií Fico.

Slovensku podľa premiérových slov záleží na stabilnej a životaschopnej Ukrajine. “Nechceme, aby Ukrajina dopadla ako Irak alebo Líbya, pretože je to náš bezprostredný sused,” doplnil Fico. Sankcie podľa neho slovenská vláda nikdy nepovažovala, ani nebude považovať za obsah politiky, ale len za jeden z nástrojov.

“Pokiaľ ide o zasadnutie Európskej rady, ktoré bude v júni, pre nás je rozhodujúca implementácia dohôd, ktoré boli dosiahnuté v hlavnom meste Bieloruska, Minsku. Hovorím o implementácii z oboch strán tohto konfliktu,” vyjadril svoj postoj premiér. V prípade úspešnej implementácie spomínaných dohôd bude Slovensko patriť ku krajinám, ktoré podporia zmierňovanie sankcií.

Premiéri hovorili aj o energetike, konkrétne o dodávkach plynu. “Slovenská republika nevie ovplyvniť vzájomné obchodné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Rovnako nemôžeme zostať so založenými rukami a nechať narastať riziko, že dôjde k úplnému vyradeniu Ukrajiny z tranzitu bez akejkoľvek alternatívy pre Slovensko,” povedal Fico. Slovensko podľa neho berie na vedomie, že počnúc 1. januárom 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy. Pokiaľ by Slovensko nebolo tranzitnou krajinou v oblasti plynu, tak by sme podľa premiéra utrpeli obrovské a nevyčísliteľné hospodárske škody.

“Preto sme opätovne predstavili ruskej strane projekt Eastringu, ktorý má byť spoločným projektom Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska, určite aj v spolupráci s Európskou úniou,” poznamenal predseda vlády SR. Spomínaný projekt by mal nadviazať na rusko-turecký tok plynu, ktorý sa má začať realizovať v roku 2016. Ako ďalej vyhlásil Fico, každá vláda na Slovensku má zabezpečiť, aby tranzitná rúra nezostala prázdna.

Podnikatelia a zástupcovia štátnych inštitúcií podpísali viaceré memorandá, dohody o spolupráci v oblasti dopravy, turizmu, pôdohospodárstva, či školstva. Premiér sa počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve stretol okrem iného s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Rokoval tiež s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, či prezidentom Vladimírom Putinom.

Grécky minister energetiky bol v Moskve, rokoval o plyne

ATÉNY 30. mája (SITA/Reuters) – Grécke ministerstvo energetiky v sobotu potvrdilo, že šéf rezortu Panagiótis Lafazánis v piatok v Rusku rokoval s tamojšími predstaviteľmi o okolnostiach realizácie projektu plynovodu, ktorý bude pri dodávkach plynu do Európy obchádzať územie Ukrajiny. Projekt s pracovným názvom Turecký prúd, ktorý má nahradiť minulý rok zrušený Južný prúd, má viesť cez Turecko aj Grécko. Funkčný by mal byť do piatich rokov. Atény potvrdili, že Rusi plánujú zaplatiť vopred v rámci preddavkov na budúce zisky plynúce z prepravy plynu. Lafazánis podľa informácií vlády taktiež vyjadril záujem sa podieľať na novej rozvojovej banke združenia BRICS, teda Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Banka by mala zaťať fungovať v najbližších týždňoch.

Vzťahy medzi Gréckom, členskou krajinou NATO, a Ruskom sa začali zlepšovať po januárovom prevzatí moci ľavicovou vládou premiéra Aléxisa Tsíprasa. Ten odvtedy navštívil Moskvu dva razy a to napriek najhoršej úrovni vzťahov medzi Západom a Ruskom. Nespokojnosť s vývojom vyjadrila aj EÚ, ktorá stále čaká na grécky zoznam nových reforiem ako podmienke pre uvoľnenie ďalšej časti medzinárodnej finančnej pomoci. Práve desiatky miliárd eur od medzinárodných veriteľov pred piatimi rokmi zachránili Grékov pred bankrotom. Atény aj Moskva však popreli možný grécky záujem o ruskú finančnú pomoc.

Putin nebude nadšený: Slovensko žiada od Ruska peniaze

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Ruská federácia by mala na Cyklotrónové centrum SR poskytnúť namiesto tovarov financie, a to v rámci vysporiadania záväzkov z deblokácie ruského dlhu. Takýto postup schválila vláda na svojom stredajšom zasadaní. SR v súčasnosti už nemôže vynakladať ďalšie peniaze na odďaľovanie konečného riešenia projektu cyklotrónového centra. Výsledkom by totiž bolo znehodnocovanie technologických zariadení centra, ako aj rozostavanej budovy pavilónu J v areáli metrologického ústavu v Bratislave.

Do konca júna tak budú pokračovať rokovania s ruskou stranou o možnosti ponechať všetky doposiaľ skonštruované technologické súčasti centra i s príslušenstvom na pôde ruského Spojeného ústavu jadrových výskumov (SÚJV) Dubna pre ich ďalšie využitie v podmienkach SÚJV Dubna. Projekt by mali tak zavŕšiť do konca tohto roku.

Projekt cyklotrónového centra sa začal v roku 1996, kedy patril medzi východiská, ako deblokovať staré ruské dlhy. Cez tento kanál sa na projekt vynaložilo 122,5 milióna amerických dolárov. Potom prišiel aj príspevok Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v sume 2,5 milióna eur a napokon zo štátneho rozpočtu išlo 29 miliónov eur. Výsledkom je napoly rozostavaná budova centra v Karlovej Vsi v Bratislave a technológia zložená v Rusku.

(1 EUR = 1,0926 USD)

Putin rokoval s Merkelovou, diskutovali o Ukrajine

MOSKVA 10. mája (SITA/Reuters) – Ruský prezident Vladimir Putin po nedeľnom rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou vyjadril presvedčenie, že mierový proces na východe Ukrajiny napriek viacerým ťažkostiam pokračuje. Merkelová mierovému procesu opätovne vyjadrila svoju podporu, pričom Putina opakovane vyzvala k využitiu svojho vplyvu na rokovania s proruskými povstalcami v oblasti, čo by podľa nej mohlo viesť k ukončeniu konfliktu, ktorý si od apríla 2014 vyžiadal už viac ako 6 000 životov.

“Máme všetky dôvody na to aby sme verili, že (mierový) proces naštartovaný v Minsku sa hýbe vpred aj napriek problémom,” uviedol Putin na spoločnej tlačovej konferencii s Merkelovou, pričom odkazoval na mierovú dohodu, podpísanú v bieloruskej metropole vo februári tohto roku. Ruský líder dodal, že v procese bol podľa neho kľúčový práve priamy dialóg medzi povstalcami a kyjevskou vládou. Vzťahy Ruska s Nemeckom v poslednom období značne ochladli v dôsledku ruskej anexie Krymu ako aj údajnej podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Nemecko zároveň výrazne podporilo ekonomické sankcie, ktoré na Rusko v súvislosti s týmito udalosťami uvalili Západné krajiny. Merkelová dnes na margo ukrajinskej krízy uviedla, že “poučenie z histórie tkvie v tom, že konflikty treba za každú cenu riešiť pokojne a dialógmi a teda diplomaticky”.

Nemecká kancelárka bola v Moskve na návšteve pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Ako väčšina Západných lídrov sa však ani ona nezúčastnila na sobotňajšej vojenskej prehliadke na Červenom námestí. S ruským prezidentom ale v nedeľu, ešte pred spoločným rokovaním, položila pamätný veniec k hrobu neznámeho vojaka pri kremeľských hradbách.

Atény provokujú EÚ informáciou o telefonáte Putina s Tsíprasom

ATÉNY 7. mája (SITA/Reuters) – Grécky premiér Aléxis Tsípras sa vo štvrtok telefonicky spojil s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Potvrdil to úrad vlády v Aténach, no ďalšie detaily neponúkol. Stalo sa tak dva dni pred Tsíprasovým príchodom do Moskvy na očakávané oslavy 70. výročia porážky fašizmu. Tsípras, ktorého krajina bojuje s vážnymi hospodárskymi i finančnými problémami, pritom v Moskve bol už v apríli. Žiadne konkrétne výsledky jeho rokovaní s Putinom známe dodnes nie sú. Obe strany však popreli možný grécky záujem o ruskú finančnú pomoc. Na pokračovaní programu finančnej záchrany sa Tsíprasova vláda stále nedohodla ani s EÚ a MMF. Práve desiatky miliárd eur od medzinárodných veriteľov pred piatimi rokmi zachránili Grékov pred bankrotom.

Putin ponúkol Grécku spoluprácu pri projekte Turecký prúd

Vyšlo aj v EKO

ATÉNY 7. mája (SITA, Reuters) – Rusko je ochotné poskytnúť financovanie gréckym spoločnostiam, ktoré sa zapoja do prác na novom plynovode z Ruska do Turecka. Uviedol to podľa tlačovej služby Kremľa vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Podobný návrh mal Putin podľa Kremľa prezentovať už v apríli počas Tsiprasovej návštevy Moskvy. O telefonáte Putina s Tsiprasom predtým informoval úrad gréckeho premiéra, podrobnosti však neposkytol.

Rusko sa v decembri minulého roka vzdalo projektu Južný prúd. Plynovod mal privádzať ruský plyn popod Čierne more do Bulharska. Moskva teraz presadzuje plány na výstavbu tzv. Tureckého prúdu. Plynovod by mal prepravovať zemný plyn z Ruska cez Čierne more a odtiaľ ďalej do Grécka. Zámer je v súlade s plánmi Moskvy neexportovať plyn od roku 2019 cez Ukrajinu.