Slovenské elektrárne

Parlament po dvoch dňoch ukončil rokovanie o predaji Slovenských elektrární

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci Národnej rady SR (NR SR) ukončili po takmer dvoch dňoch rokovanie o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Ako sa dalo očakávať, väčšina opozičných poslancov v rozprave ako aj počas faktických poznámok predaj Slovenských elektrární obhajovala a všetky podozrenia vládnej strany odmietli. Naopak, poslanci Smeru-SD sú presvedčení, že vďaka privatizácii Slovenských elektrární prišlo Slovensko o niekoľko stoviek miliónov eur. Poslanci nakoniec správu vzali na vedomie.

Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi uviedol, že prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo zhruba 24 miliárd slovenských korún. Podľa neho už v júli minulého roka bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. “Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico. Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Nezaradený poslanec Mikuláš Dzurinda, počas ktorého vládnutia sa predaj elektrární uskutočnil, vyjadrenia súčasného premiéra týkajúce sa predaja slovenského dominantného výrobcu elektriny považuje za špinavosti a megalož. “Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda. Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ ako druhý záujemca sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády

ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Opýtal sa premiéra Fica, že ak sa jeho vládam zdalo, že taliansky Enel zaplatil za elektrárne menej ako mal, tak prečo nepožadoval od nich doplatenie sumy, keďže privatizácia ešte nie je definitívne uzavretá ani v súčasnosti. V rámci tzv. closingu pritom jeho minister hospodárstva počas prvej vlády navrhol takzvaný nulový variant, čiže aby štát nevracal Enelu zo zaplatenej sumy za elektrárne, a ani štát nežiadal doplatenie sumy.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päťtisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Ficove obvinenia týkajúce sa elektrární sú podľa Dzurindu špinavosti

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci vo štvrtok už druhý deň rokujú o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární (SE), ktorú si plénum vyžiadalo od vlády SR. Predseda vlády Robert Fico ešte v stredu obvinil druhú vládu Mikuláša Dzurindu, počas ktorej sa majoritný podiel slovenského dominantného výrobcu elektriny predal talianskej spoločnosti Enel, že vďaka predaju elektrární prišlo Slovensko o zhruba 800 miliónov eur. Nezradený poslanec Dzurinda jeho vyjadrenia týkajúce sa predaja elektrární považuje za špinavosti a megalož.

“Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda.

Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ, ako druhý záujemca, sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Bývalý premiér a v súčasnosti nezradený poslanec Mikuláš Dzurinda sa opýtal, prečo informácia o sume 800 miliónov eur nie je uvedená aj v predloženej správe. “Buď sa bál alebo sa hanbil, alebo ten, čo to písal má trošku zdravého rozumu a zodpovednosti,“ dodal Dzurinda.

Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi uviedol, že prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo zhruba 24 miliárd slovenských korún. Podľa neho už v júli minulého roka bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. “Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico.

Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale že bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Podľa predloženej správy privatizácia Slovenských elektrární druhou vládou Mikuláša Dzurindu bola v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR. V správe o privatizácii elektrární, ktorú si vyžiadal od vlády parlament na návrh poslanca Mikuláša Dzurindu, vyčíta súčasná vláda vtedajšiemu kabinetu najmä zmenu postoja v celom procese privatizácie. Pôvodne sa totiž mal predávať len 49-percentný podiel Slovenských elektrární. Neskôr bol však tento podiel za „zvláštnych okolností“ navýšený na 66 %. “Zmeniť názor je niečo nesmierne normálne. Je niečo nenormálne, keď vo vláde sme sa zjednotili, že je rozumnejšie predať 66 % preto, lebo získame viac peňazí, napríklad na oddlženie vecí, ktoré sme zdedili od Vladimíra Mečiara? To sú tie zvláštne okolnosti?“ reagoval na túto výčitku Dzurinda.

Správa sa taktiež venuje zmluve o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorej získali sprivatizované Slovenské elektrárne túto vodnú elektráreň do 30-ročného prenájmu. “V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Všetky výhody boli na strane firmy, ktorú vláda Mikuláša Dzurindu pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi. Dzurindova vláda tak paradoxne porušila vlastné uznesenie z roku 2004, ktoré zaväzovalo uzavrieť zmluvy súvisiace s privatizáciou spoločnosti Slovenské elektrárne na báze obojstrannej výhodnosti,” uvádza sa v správe. Medzičasom vláda Roberta Fica vypovedala zmluvu o prenájme gabčíkovskej elektrárne. V súčasnosti ju už tak prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

Mikuláš Dzurinda nevidí problém v tom, že Vodnú elektráreň Gabčíkovo dali do prenájmu Slovenských elektrární, ovládaných talianskym Enelom. “Elektrinu by mal predávať ten, kto sa tomu najlepšie rozumie. Ak by totiž Vodná elektráreň Gabčíkovo fungovala v starom režime, pod prevádzkou Slovenských elektrární, príjmy štátu za prvý mesiac (od kedy prevádzkuje vodnú elektráreň Vodohospodárska výstavba – pozn. red.) by boli 5,53 miliónov eur. V skutočnosti boli tieto tržby 5,16 miliónov eur, teda o 370 tisíc eur menej. Je to príšerná skúsenosť. Keby nebolo Fica a jeho megalománie, tak by sme boli utŕžili viac,“ konštatoval Dzurinda.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päťtisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

sKOK
Strane SKOK sa nepáči myšlienka kupovať SE z bankového fondu

BRATISLAVA 5. mája (SITA) – Slovenská občianska koalícia (SKOK) vyzýva vládu, aby prestala hazardovať s ochranou vkladov Slovákov. Premiér Robert Fico totiž cez víkend pre Slovenský rozhlas uviedol, že vláda zvažuje použiť peniaze z bankového odvodu nielen na nákup pohľadávok voči Váhostavu, ale aj na ovládnutie Slovenských elektrární (SE). Ako na utorkovom brífingu povedal predseda strany Juraj Miškov, peniaze z bankového odvodu sú rezervou v prípade, že sa banka dostane do problémov. Strana SKOK sa preto chce obrátiť na Európsku centrálnu banku (ECB).

Aktuálne je vo fonde z bankového odvodu pol miliardy eur, ktoré sa mali využiť na záchranu bánk, keby prišla ďalšia vlna krízy. Strana Smer zákon zmenila tak, že peniaze z fondu môže použiť aj na iné než bankové účely. “Sme prekvapení, že vláda ide kupovať zadlžené Slovenské elektrárne s nedostavaným tretím a štvrtým blokom z týchto peňazí,” povedal Miškov. Upozornil, že kríza z roku 2008 otriasla viacerými svetovými bankami a niektoré dokonca skrachovali.

Podľa poslanca strany SKOK Jozefa Kollára by sa fond mal používať na výplatu chránených vkladov občanov. V súčasnosti podľa neho predstavujú chránené vklady na Slovensku zhruba 28 mld. eur, pričom vo fonde z bankového odvodu sa nachádza 500 mil. eur. “Ak sa ale peniaze z tohto účtu míňajú na záchranu Váhostavu alebo na získanie kontroly nad Slovenskými elektrárňami alebo v budúcnosti možno na fungovanie národného štadióna, aký bláznivý nápad bude nasledovať,” spýtal sa Kollár. Strana sa preto plánuje obrátiť listom na šéfa ECB Maria Draghiho, aby kroky slovenskej vlády zastavil. “Stanovisko ECB má síce odporúčací charakter, ale len bláznivá vláda dokáže takéto stanoviská ignorovať,” dodal Kollár.