Správy z EÚ: Slováci euru veria, no ešte stále ho prepočítavame na koruny
BRATISLAVA – Dôvera Európanov v spoločnú menu euro stúpa. 61% respondentov sa domnieva, že euro je pre ich krajinu prospešné. Je to historicky najvyššia úroveň…
Regionálne veliteľstvá NATO by mohli vzniknúť aj v SR a Maďarsku
BRUSEL – Regionálne veliteľstvá Severoatlantickej aliancie (NATO) by čoskoro mohli vzniknúť aj v Slovenskej republike a Maďarsku. O týchto plánoch NATO sa definitívne rozhodne…
Nálada v ekonomike Slovenska sa stále zhoršuje
BRATISLAVA – Nálada v slovenskej ekonomike sa naďalej zhoršuje. Trojmesačný kĺzavý priemer indikátora ekonomického sentimentu (IES) totiž v júli oproti júnu klesol o 2 body…
Slovensko v prípade homosexuálov porušuje dohovor o ľudských právach
BRATISLAVA – Odmietaním právneho uznania párov rovnakého pohlavia Slovensko porušuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tlačovom vyhlásení to konštatuje Platforma…
Výročná správa USA o ľudských právach kritizuje SR za súdnictvo a Rómov
Washington 26. júna (SITA) – Výročná správa amerického Ministerstva zahraničných vecí o ľudských právach vo svete v roku 2014 v kapitole venovanej Slovensku upozorňuje na “zneužívanie moci predstaviteľmi súdnictva, chýbajúce kontroly v rámci justičného systému, nízku dôveru verejnosti v súdnictvo a sociálnu diskrimináciu Rómov i násilie voči nim”.
Za ďalší problém Slovenska v oblasti ľudských práv správa označuje občiansko-právne žaloby členov politickej a justičnej elity na tlač za očierňovanie svojej osoby.
Celý text správy zverejnilo ministerstvo na svojej webovej stránke. Link na časť venovanú Slovensku: http://www.state.gov/j/drl/rls/hrrpt/humanrightsreport/index.htm#
Správa spomína, že vláda vyšetrovala údajné zneužívanie moci príslušníkmi bezpečnostných síl a ďalších vládnych inštitúcií, a podotýka, že niektorí pozorovatelia spochybnili dôkladnosť týchto vyšetrovaní. Konštatuje tiež korupciu niektorých štátnych úradníkov, ktorá zostala nepotrestaná.
V pasáži venovanej súdnictvu správa uvádza, že zákon zakotvuje jeho nezávislosť, ktorú však podrývajú problémy s korupciou a zastrašovanie sudcov, napríklad disciplinárnym konaním. Spomína, že požiadavku, aby mali sudcovia bezpečnostnú previerku, je možné zneužiť na politické ciele.
Disciplinárne konanie proti sudcom za zdĺhavé procesy označuje správa za veľmi inkonzistentné. “V niektorých prípadoch úrady jasne využili disciplinárne konanie na zastrašenie sudcov, aby títo rozhodli v prospech strany preferovanej svojimi nadriadenými… Táto prax viedla k atmosfére všeobecnej nedôvery v súdnictvo”. Menovite spomína bývalého sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina a sudcu Miroslava Gavalca.
Správa vyzdvihuje zákonnú možnosť vyjednávať o vine, ktorá zredukovala počet nevybavených prípadov na súdoch. Konštatuje, že v roku 2013 táto možnosť vyriešila 9913 súdnych prípadov.
V časti venovanej antisemitizmu správa uvádza, že ho šíria organizované neonacistické skupiny, ktoré majú podľa odhadov 500 aktívnych členov a niekoľko tisíc sympatizantov. V tejto súvislosti spomína vyjadrenia podpory pre vojnový Slovenský štát.
Americká diplomacia venuje vo výročnej správe veľký priestor prístupu Slovenska k rómskej menšine. Konštatuje, že sociálna diskriminácia Rómov a jednotlivcov neeurópskeho pôvodu je v krajine bežná. Uvádza, že rómske etnikum je druhá najväčšia etnická menšina – počet Rómov na čítať viac
Priepasť medzi vojnou a mierom sa stále zväčšuje: Slovensko v rebríčku kleslo
Londýn 17. júna (SITA) – Zatiaľ čo v západných krajinách mierové spolužitie zapúšťa čoraz hlbšie korene, výrazne sa zhoršuje situácia v oblastiach vojnových konfliktov, a to najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike. Vyplýva to z dnes zverejneného Globálneho indexu mieru (GPI), ktorý od roku 2007 publikuje austrálsky Ústav pre ekonomiku a mier (IEP).
GPI je pokusom zostaviť na základe relatívneho porovnania viacerých ukazovateľov rebríček mierumilovnosti štátov a regiónov. V najnovšom indexe je vyhodnotených 162 krajín. Blízky východ a severná Afrika v ňom skončili najhoršie od roku 2008.
Európa zostáva najpokojnejšou časťou zemegule, hoci terorizmus v Dánsku (útoky v Kodani) a najmä vo Francúzsku (útok na satirický časopis Charlie Hebdo) zo začiatku tohto roka zhoršili hodnotenie týchto krajín. Aj tri najmierumilovnejšie krajiny – Island, Dánsko a Rakúsko – sú z Európy.
V prvej dvadsiatke rebríčka je 15 európskych krajín. Dostala sa tam aj Česká republika (posun z 12. na 10. miesto); Slovensko kleslo z 21. na 23. miesto.
Napriek hospodárskym ťažkostiam urobilo Grécko najväčší skok vpred v regióne juhovýchodnej Európy a dostalo sa na 61. miesto rebríčka. Krajine, ktorej hrozí bankrot, pomohol predovšetkým pokles prípadov násilnej trestnej činnosti.
Na konci rebríčka je tak ako vlani občianskou vojnou zmietaná Sýria, ktorá sa ocitla za Irakom a Afganistanom. Blízky východ a severná Afrika sa stali opäť regiónmi najviac postihnutými vojnovými konfliktami a násilím. Najväčšie zhoršenie zaznamenala Líbya, kde proti sebe bojujú islamistické a nacionalistické skupiny.
Výrazné zhoršenie postavenia zaznamenala Ukrajina, ktorá je v GPI zaradená do regiónu Rusko a Eurázia. Dôvodmi sú anexia Krymského polostrova Ruskom a vojna v Donbase. “Stupňujúce súťaženie medzi Ruskom a Západom zvyšuje pravdepodobnosť ďalších konfliktov v regióne v najbližších rokoch,” píšu autori indexu.
Pokles v indexe sa týka i Azerbajdžanu a Arménska, kde došlo vlani v konflikte o oblasť Náhorného Karabachu k viacnásobnému porušeniu prímeria.
Mierumilovnosť 81 krajín sa za vlaňajšok oproti roku 2013 zlepšila, v 78 zhoršila a tri štáty zostali na rovnakej rebríčkovej pozícii.
V roku 2014 sa obeťami terorizmu stalo podľa IEP vyše 20.000 ľudí, čo je o deväť percent viac ako vlani. Najviac postihnutými boli Irak, Afganistan, Pakistan, Nigéria a Sýria. Krízové ohniská v Iraku, Jemene a Sýrii prispeli tiež k zvýšeniu počtu ľudí, ktorí boli zabití v dôsledku ozbrojeného konfliktu: vlani ich bolo 180.000 (49.000 v roku 2010), pritom len v Sýrii 71.000.
Aj dianie v Sýrii prispelo k tomu, že viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete muselo v minulom roku zo strachu z násilných konfliktov buď opustiť svoju krajinu, alebo sa stali utečencami v rodnej krajine. Je to najvyššia úroveň od konca druhej svetovej vojny.
Násilie stálo globálnu ekonomiku v minulom roku 14,3 bilióna amerických dolárov, čiže 13,4 percenta svetového HDP, čo zodpovedá ekonomikám Brazílie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Španielska a Veľkej Británie.
Index svetového mieru meria mierumilovnosť krajín na základe 23 ukazovateľov (pôvodne ich bolo 24), ako sú vojenské výdavky, výdavky na mierové misie OSN, teroristické útoky, počet vrážd alebo sociálne zabezpečenie. Ukazovatele sa priraďujú ako známky v škole, teda od jedna do päť.
Ďalšie informácie: http://www.visionofhumanity.org
3 12 hy dem
Slováci sú jednoznačne proti: Utečencov tu nechceme
BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Slovensko by nemalo prijať utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky, ako to navrhuje Európska únia. Vyplýva to z telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia pre agentúru SITA, ktorý robila od 8. do 14. júna na vzorke 1 469 respondentov starších ako 18 rokov na území celého Slovenska. Respondenti odpovedali na otázku: “Ste za to, aby Slovensko prijalo utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky na základe kvót, ktoré navrhuje Európska únia?”. “Nie” povedalo 70,1 percenta opýtaných, z nich 33,8 percenta uviedlo “rozhodne nie” a 36,3 percenta “skôr nie, ako áno”. O výsledkoch prieskumu informoval Ján Baránek.
S prijatím utečencov súhlasí 23,5 percenta opýtaných. “Rozhodne áno” povedalo 4,2 percenta respondentov a “skôr áno, ako nie” uviedlo 19,3 percenta. Na otázku nevedelo odpovedať 6,4 percenta respondentov.
Na otázku: “Myslíte si, že títo utečenci predstavujú hrozbu pre bezpečnosť SR a jej obyvateľov?” odpovedalo 63,4 percenta respondentov “áno”. Z nich 20,6 percenta uviedlo “rozhodne áno” a 42,8 percenta si myslí, že “skôr áno, ako nie”. Za bezpečnostnú hrozbu utečencov nepovažuje 24,4 percenta opýtaných. “Skôr nie, ako áno” povedalo 20,9 percenta a “rozhodne nie” uviedlo 3,5 percenta opýtaných. Na otázku nevedelo odpovedať 12,2 percenta respondentov.
Agentúra SITA vydá k správe aj tabuľku s názvom tab.: Slovensko by nemalo prijať utečencov