Rusko

Moskva sa bráni, skritizovala správu USA o ľudských právach

Moskva 27. júna (SITA) – Ruské ministerstvo zahraničných vecí skritizovalo v piatok výročnú správu americkej diplomacie o stave ľudských práv vo svete ako politicky motivovanú a ignorujúcu porušovanie týchto medzinárodných záväzkov zo strany Ukrajiny. Informovala o tom v ten istý deň agentúra Reuters.

“Podobne ako predtým, predmetná správa oplýva spolitizovanými hodnoteniami a hrubými ideologickými šablónami. Jej metodológia je odtrhnutá od reality a zakladá sa na svojvoľnom zoraďovaní úrovne demokracie v jednotlivých štátoch bez možnosti odvolať sa,” uviedol hovorca ruskej diplomacie Alexandr Lukaševič.

Daný dokument je podľa neho “ukážkou amerického mentorovania v oblasti ľudských práv, vychádzajúceho z pomýlenej logiky americkej nepoškvrnenosti a zároveň problematickosti ostatných krajín”. Správa uvádza, že politický systém v Rusku je “čím ďalej diktátorskejší” a Moskva prijíma nové opatrenia na potlačenie disentu.

Podľa uvedeného hovorcu USA vo svojej správe “cynicky ignorujú rozsiahle a hrubé porušovanie ľudských práv ukrajinskými vojakmi” na východe krajiny. Kremeľ tvrdí, že americké hlásanie o slobode slova je v rozpore so zamlčovaním diskriminácie ruskej žurnalistiky v rade štátov Severnej Ameriky i

1 12 tth

čítať viac

Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu tovarov zo Západu

MOSKVA 24. júna (SITA, Reuters) – Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu západných tovarov o cukrárske výrobky, konzervované produkty z rýb a kvety. Ide o odpoveď Moskvy na západné sankcie voči Rusku. Povedal to v stredu ruský minister poľnohospodárstva Alexander Tkačev. Pôvodný zákaz dovozu západných potravín po skončení jeho platnosti v auguste chce Rusko predĺžiť o šesť mesiacov. Ide o reakciu na to, že svoje sankcie predlžuje Európska únia.

“Naozaj uvažujeme o ďalších návrhoch na zozname sankcií,” povedal Tkačev pre televíznu stanicu Rossija 24. Dodal, že ruské odvetvia cukrárenstva a produkcie kvetov sú dobre rozvinuté a na dobrú úroveň sa dostáva aj rybný priemysel. Ešte v úvode tohto týždňa ruský vládny predstaviteľ uviedol, že zoznam tovarov, ktorých dovoz je zakázaný, “zostáva v podstate nezmenený.”

Zákaz dovozu potravín z USA, EÚ, Austrálie, Kanady a Nórska Rusko prijalo s platnosťou na jeden rok v reakcii na západné sankcie. Opatrenia voči Moskve Západ zaviedol pre ruskú anexiu Krymu a pre to, že Rusko podľa západných krajín podporuje separatistov na východe Ukrajiny. Na doterajšom ruskom zozname zakázaného importu je ovocie, zelenina, mäso, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky.

Ruská diplomacia vyjadrila hlboké sklamanie z predĺženia sankcií EÚ

Moskva 22. júna (SITA) – Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo dnes hlboké sklamanie nad tým, že “v EÚ sa znova presadil názor rusofóbnej loby”.

Ruský rezort diplomacie takto komentoval rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť o ďalšieho pol roka sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vývojom na Ukrajine. Ruské ministerstvo pripomenulo, že “kľúč na urovnanie vnútroukrajinskej krízy bol a zostáva v rukách Kyjeva”.

K rozhodnutiu Bruselu sa dnes vyjadril aj šéf kancelárie ruského prezidenta Sergej Ivanov, ktorého neprekvapuje, že k predĺženiu sankcií “došlo práve dnes – v Deň pamiatky a smútku” za obeťami Veľkej vlasteneckej vojny, ktorý si v Rusku pripomínajú v deň výročia vpádu nemeckých vojsk na územie Sovietskeho zväzu z 22. júna 1941.

Na otázku novinárov, či oznámenie o predĺžení sankcií v tento deň nepovažuje za prejav cynizmu, Ivanov odpovedal: “Vás to prekvapuje? Mňa, bohužiaľ, už dávno nie”.

Predseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Alexej Puškov sa domnieva, že predĺženie sankcií EÚ voči Rusku povedie k zmrazeniu súčasného politického konfliktu medzi Moskvou a Bruselom. Upozornil, že EÚ nevyvíja na Kyjev tlak, aby plnil mierové dohody podpísané v Minsku. “Tu vzniká slepá ulička pri urovnaní konfliktu, lebo Kyjev neprestáva s ostreľovaním, v dôsledku ktorého zomiera civilné obyvateľstvo,” vysvetlil Puškov.

V slepej uličke sú podľa Puškova aj vzťahy Ruska a EÚ, lebo Brusel “nerozširuje sankcie, ale ich ani nezmäkčuje, ani ich postupne neruší”. Upozornil, že keby EÚ začala postupne prehodnocovať sankcie, vyvolalo by to pozitívnu dynamiku, lebo by nasledovali odvetné opatrenia Moskvy, “čo by v perspektívne prinieslo istú normalizáciu vzťahov”. Puškov okrem toho vyslovil podozrenie, že na rozhodovanie EÚ mali vplyv USA.

V reakcii na rozhodnutie EÚ predĺžiť platnosť sankcií uvalených na Rusko prijme Moskva recipročné opatrenia, uviedol dnes hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Pripomenul, že pokiaľ ide o sankcie, základom prístupu Ruska je princíp vzájomnosti. Pred novinármi, ktorí ho žiadali o komentár k rozhodnutiu Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť platnosť sankcií voči Rusku do 31. januára 2016, Peskov znova uviedol, že Rusko považuje tieto opatrenia za ničím nepodložené a protiprávne. Dodal, že Moskva nikdy nebola iniciátorkou sankčných opatrení.

Agentúra TASS informovala, že predseda ruskej vlády Dmitrij Medvedev dnes nariadil vicepremiérovi Sergejovi Prichoďkovi pripraviť pre prezidenta Vladimira Putina návrh na predĺženie odvetných opatrení prijatých Ruskom v reakcii na sankcie EÚ. Platnosť ruských sankcií sa bude predlžovať recipročne – o šesť

Rusko vlani zakázalo dovoz potravín západoeurópskej výroby v reakcii sa sankcie EÚ uvalené na fyzické a právnické subjekty z Ruska a východu Ukrajiny.

1 12 20 pel dem

Patrušev: Nemá zmysel zasahovať do občianskeho konfliktu na Ukrajine

Moskva 22. júna (SITA) – Tajomník ruskej Rady bezpečnosti Nikolaj Patrušev dnes v rozhovore pre denník Kommersant uviedol, že “Rusko nebude zasahovať do konfliktu na juhovýchode Ukrajiny, nevyzýva svojich občanov, aby išli do Donbasu bojovať, a nemá v pláne ani zatvárať hranicu s Ukrajinou”.

Podľa Patruševa je Moskva pripravená poskytnúť podporu a pomoc utečencom z Ukrajiny. Poukázal na to, že ukrajinských utečencov neprijíma ani EÚ, ani USA.

Zdôraznil však, že nemá zmysel zasahovať do “občianskeho konfliktu” na Ukrajine. Dodal, že Rusko nevyzýva svojich občanov, aby tam išli bojovať, ale “reálne tomu (aby na Ukrajinu odišli) nemôže zabrániť”. Vysvetlil, že ruskí občania reagujú na rozprávanie svojich príbuzných-utečencov z Ukrajiny, ktorí podávajú svedectvá o “zverstvách, ku ktorým tam dochádza”. “A potom zapracujú emócie: ľudia tam (na Ukrajinu) odchádzajú a zapájajú sa (do bojov),” vyhlásil Patrušev.

Spresnil, že v snahe zabrániť odchodu dobrovoľníkov Rusko nemôže uzavrieť svoje hranice s Ukrajinou. Upozornil, že Rusko “už aj tak kŕmi” obyvateľstvo Donbasu, ktoré má “mimoriadne zložité životné podmienky”. Pripomenul, že normalizácia sociálno-ekonomickej situácie v Donbase je zakotvená aj v mierových protokoloch z Minska a “je to starosť Ukrajincov”, ktorí to však podľa Patruševa nerobia.

Vplyvný ruský politik v rozhovore pre denník Kommersant vyhlásil, že “na území Doneckej a Luhanskej oblasti nie sú žiadne teroristické zoskupenia”. “Všetko sa dá vyriešiť bez občianskej vojny, ak sa budú plniť minské protokoly. Ale nedeje sa tak,” upozornil. Dodal, že mnohé ukrajinské rodiny sú rozhádané pre názory na konflikt a ich členovia zaujímajú diametrálne odlišné postoje. Tento stav označil za “občiansky konflikt”.

Podľa jeho presvedčenia Moskva urobila pre realizáciu minských protokolov všetko – sabotuje ich však Kyjev, pretože nechce rokovať s predstaviteľmi “povstalcov z Donecka a Luhanska”.

Na pretrvávaní krízy má záujem Washington, ktorý je iniciátorom udalostí na Ukrajine, vyhlásil Patrušev. Vysvetlil, že demokraticky zvolený prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč Spojeným štátom nevyhovoval. USA sa rozhodli zosadiť ho násilným spôsobom, aj keď sa blížil koniec jeho funkčného obdobia a bolo jasné, že voliči by Janukovyča znova nezvolili.

“To bola ich politická chyba. Keby boli počkali, mohli doviesť ľudí, akých tam potrebovali, a to zákonným spôsobom. Ale oni (USA) iniciovali štátny prevrat. Keby nebol prevrat, neboli by ani udalosti na Kryme a východe Ukrajiny,” uviedol Patrušev.

Poukázal na to, že sociálno-ekonomická situácia na Ukrajine má tendenciu zhoršovať sa, preto USA “musia vymyslieť, prečo k tomu dochádza”. “Podľa ich logiky za všetko môže Rusko. Ich vôbec nezaujíma, čo sa bude diať na Ukrajine. Oni jednoducho potrebujú vyvíjať tlak na Rusko, tak to aj robia,” uviedol Patrušev.

12 pel gon

Ruská Duma dala v prvom čítaní zelenú predčasným parlamentným voľbám

Moskva 19. júna (SITA) – Poslanci dolnej komory ruského parlamentu schválili dnes v prvom čítaní návrh zákona, ktorý presúva budúcoročné parlamentné voľby o tri mesiace skôr. Kritici túto taktiku považujú za pokus oslabiť opozíciu, informovala tlačová agentúra AP.

Poslanci Štátnej dumy hlasovali za návrh pomerom hlasov 339-101 (jeden poslanec sa zdržal) v prvom z troch čítaní. Návrh musí potom ešte schváliť horná komora parlamentu a podpísať prezident Vladimir Putin.

Zákon predpokladá, že by sa parlamentné voľby namiesto decembra uskutočnili v septembri 2016. Pravdepodobne to prinesie menší záujem verejnosti o predvolebnú kampaň, keďže mnohí voliči budú počas leta dovolenkovať a tým pádom venovať menej pozornosti politike.

Vo štvrtok navrhol vplyvný ruský ekonóm a bývalý minister financií (2000-2011) Alexej Kudrin, že by ruský prezident mohol vypísať predčasné prezidentské voľby, aby získal mandát pre veľmi potrebné hospodárske reformy. Povedal to v Petrohrade na investičnom ekonomickom fóre. Putinovi končí prezidentský mandát v roku 2018.

2 žab dod

Sankcie proti Rusku pretrvajú minimálne do januára 2016

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 17. júna (SITA, Reuters) – Veľvyslanci členských štátov Európskej únie sa v stredu dohodli na predĺžení protiruských sankcií o šesť mesiacov do konca januára 2016. Informovala o tom agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na diplomatické zdroje. Ministri zahraničných vecí európskej dvadsaťosmičky sa stretávajú v pondelok v Luxemburgu. Po dohode, ktorá vzišla zo stretnutia veľvyslancov v Bruseli, možno očakávať, že predĺženie sankcií schvália jednomyseľne, uviedli zdroje.

Ekonomické sankcie zaviedla EÚ vlani v júli ako odpoveď na ovládnutie ukrajinského Krymu Ruskom. Brusel tiež Moskvu obviňuje z podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Terčom sankcií sú ruská energetika, zbrojársky priemysel a finančný sektor. Ich prípadné zrušenie EÚ podmieňuje dôsledným uplatňovaním aprílovej dohody z Minska o zastavení bojov na východe Ukrajiny.

Rusko: Jadrovú dohodu s Iránom je možné dosiahnuť načas

Moskva 15. júna (SITA) – Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov si je istý, že dohodu medzi svetovými veľmocami a Iránom o teheránskom jadrovom programe je možné dosiahnuť do 30. júna, teda do stanoveného konečného termínu. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá.

“Chcem vyvrátiť akékoľvek fámy o predĺžení konečného termínu. Dosiahnutie dohody do stanoveného termínu, do 30. júna, je možné,” citovala námestníkove slová agentúra TASS. Tá minulý piatok priniesla výroky diplomata, podľa ktorého bude zrejme potrebné predĺžiť konečný termín na dosiahnutie jadrovej dohody s Iránom.

Irán a šesť mocností – Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko, Británia a Nemecko – dospeli v apríli k rámcovej dohode o iránskom jadrovom programe a v súčasnosti rokujú o podmienkach komplexnej dohody. Na jej základe by mala islamská republika výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií obmedziť svoje jadrové ambície.

Termín na jej dosiahnutie, ktorí si stanovili účastníci rokovaní, vyprší 30. júna. Podľa niektorých diplomatických zdrojov rokovania uviazli v posledných dňoch v podstate na mŕtvom bode a uzavretie finálnej dohody bude pravdepodobne opäť nutné preložiť na neskorší termín, napísala cez víkend agentúra

Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňuju z útkovov na diplomatické zastupiteľstvá

Moskva 13. júna (SITA) – Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí dnes oznámilo, že požaduje od Ruska kompenzácie za poškodenie budovy svojho veľvyslanectva v Moskve a generálneho konzulátu v Rostove na Done. Stalo sa tak deň po tom, čo Rusko vznieslo podobný protest voči Ukrajine za štvrtkové poškodenie ruského konzulátu v Charkove.

“Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny dôrazne protestuje proti bezočivým útokom na diplomatické misie Ukrajiny v Moskve a Rostove na Done, ku ktorým došlo 12. júna 2015. Takéto akcie považujeme za úmyselnú provokáciu proti Ukrajine, jej diplomatickým zástupcom a hrubé porušenie Viedenského dohovoru z roku 1963 o konzulárnych stykoch,” citovala z vyhlásenia ukrajinského rezortu diplomacie agentúra Interfax.

Kyjev tiež od Ruska žiada okamžité vyšetrenie incidentov, prísne potrestanie vinníkov a náhradu spôsobenej škody.

Ruské médiá informovali, že asi 100 ľudí hádzalo v noci nadnes vajíčka na ukrajinské veľvyslanectvo v Moskve; na konzuláte v Rostove na Done útočníci rozbili okná tehlami a bejzbalovými pálkami a poškodili interiér.

Ukrajinský konzul v Rostove pre ruskú agentúru RIA Novosti povedal, že konzulát bude musieť byť zrejme niekoľko dní zatvorený, aby sa mohli vymeniť rozbité okná a poškodené kancelárske vybavenie.

Útoky na diplomatické misie sú ďalším prejavom napätia medzi oboma krajinami, ktorého zdrojom je konflikt na východe Ukrajiny, kde napriek prímeriu dohodnutému pred štyrmi mesiacmi vládne sily stále bojujú s proruskými povstalcami.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo v piatok protestnú nótu požadujúcu vyšetrenie poškodenie ruského konzulátu v Charkove, na ktoré vandali deň predtým hádzali vajíčka a posprejovali ho.

Piatok bol v Rusku štátny sviatok, keď si krajina pripomenula Deň Ruska. Podľa ruských médií sa iba v Moskve zúčastnilo na verejných podujatiach 450.000 ľudí, v celom Rusku ich boli asi štyri milióny.

Pre účasť Slovákov v bojoch na Ukrajine zmenia legislatívu

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Keďže existuje viac výkladov zákona o tom, či účasť Slovákov v bojoch na Ukrajine na strane separatistov je trestná, pripravuje sa zmena legislatívy. Po rokovaní vlády to potvrdili ministri zahraničných vecí a vnútra Miroslav Lajčák a Robert Kaliňák. Legislatíva vzniká pod gesciou ministerstva spravodlivosti.

Lajčák poukázal na to, že Slováci na Ukrajine nebojujú v cudzích vojenských jednotkách, ale v neregulárnych bojových zoskupeniach. Je teraz na legislatívcoch, aby ponúkli riešenie, zdôraznil. Na margo účasti Slovákov v bojoch na Ukrajine Lajčák povedal, že “je to nezodpovedné a robia nám hanbu“. Minister Kaliňák si myslí, že spresnenie legislatívy by nezaškodilo, keďže je viacero výkladov ustanovenia o službe v cudzom vojsku. Kaliňák potvrdil, že prebieha identifikácia Slovákov, ktorí bojujú na Ukrajine. „Myslím, že máme o nich dobrú vedomosť,“ keď budú dostupní našej justícii, určite sa začne príslušné konanie, zdôraznil.

Aj nezaradený poslanec NR SR Martin Fedor (Sieť) pripravuje novelu Trestného zákona, ktorá má spresniť definíciu trestného činu služby v cudzom vojsku. „O potrebe takejto legislatívnej zmeny ma definitívne presvedčili medializované informácie o tom, že na separatistických územiach na Ukrajine vzniká niečo ako „česko-slovenská jednotka“. Títo ľudia, občania Slovenskej republiky prispievajú k destabilizácii v oblasti a poškodzujú záujmy Slovenskej republiky v zahraničí. Ešte nebezpečnejšie je, že po návrate do vlasti sú bezpečnostným rizikom,“ povedal Fedor pre agentúru SITA. Podľa neho dnešná definícia služby v cudzom vojsku nie je v zákone jednoznačne upravená. Nevyplýva z neho, či ide iba o službu v regulárnej armáde cudzieho, medzinárodne uznaného štátu, alebo aj službu v akejkoľvek ozbrojenej organizácii alebo skupine na území cudzieho štátu. „Je paradoxné, že služba bez povolenia v armáde medzinárodne uznaného štátu v mnohých prípadoch aj spojeneckého je trestným činom, zatiaľ čo služba v povstaleckých skupinách, ktoré proti takýmto štátom bojujú, už trestná jednoznačne nie je,“ povedal poslanec NR SR.

Vzťahy s Ruskom nie sú dobré, tvrdia slovenskí europoslanci

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Momentálne nie sme s Ruskom hodnotovo kompatibilní, Rusko vníma realitu okolo seba inými dioptriami. Uviedol to slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS) po tom, čo Európsky parlament dnes schválil Správu o stave vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Postup Európskej únie voči Rusku musí byť jednotný, bez prednosti krátkodobým výhodám. V tomto kontexte je podľa Kukana napríklad konanie slovenského premiéra Roberta Fica, najmä pri pokusoch o dohadovanie zmlúv v obrannom priemysle. Agentúru SITA o tom informoval tlačový atašé Ján Jakubov.

Európska únia musí kriticky prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré sú výrazne poškodené v dôsledku zámerného porušovania demokratických zásad, základných hodnôt a medzinárodného práva zo strany Ruska, uvádza sa v správe. EÚ musí teraz podľa poslancov vypracovať núdzový plán založený na uplatňovaní tzv. mäkkej moci. Ako sa vyjadril europoslanec Pál Csáky (SMK), “Európska únia musí mať rozhodné stanovisko, no mali by sme sa vyvarovať ostrého konfliktu”.

Europarlament nelegislatívnym uznesením vyzýva Európsku komisiu, aby bezodkladne vyčlenila peniaze na projekty zamerané na boj proti ruskej propagande a nepravdivým informáciám v EÚ a mimo nej a poskytla ambicióznejšiu finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť. Poslanci zároveň vyjadrili znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Rusku. „Samozrejme, situácia v oblastiach ako dodržiavanie ľudských práv, sloboda médií či podpora menšín v Rusku naozaj nie je ružová a je potrebné na to pravidelne upozorňovať. Stále však platí, že konštruktívny a predvídateľný vzťah medzi EÚ a Ruskom je nevyhnutný pre vzájomný prospech oboch strán,“ konštatovala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD). Dodala, že “ekonomické záujmy EÚ a jej členských krajín musia byť prioritou”.

Europoslancov znepokojuje, že Rusko podporuje a financuje radikálne a extrémistické strany v členských štátoch Únie. Komisia by tiež podľa poslancov mala vypracovať návrh legislatívy, ktorá by zaručila transparentnosť financovania politických strán zahraničnými subjektmi. “Existuje podozrenie, že Rusko finančne podporuje niektoré radikálne európske politické strany. Preto vítam, že súčasťou uznesenia je aj výzva Komisii pripraviť legislatívu, ktorá sprehľadní financovanie politických strán v EÚ. Takáto úprava by mohla zvýšiť transparentnosť fungovania politických strán v členských štátoch,” uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).

Ako informoval Jakubov, uznesenie parlamentu takisto odsudzuje ruskú čiernu listinu, zakazujúcu 89 politikom a úradníkom EÚ vstup na územie Ruska. Podľa poslanca Ivana Štefanca (kandidoval za SDKÚ-DS) je zoznam jasným dôkazom, že “ruské vedenie si nepraje zlepšenie vzťahov s Európskou úniou”. Parlament takisto vyzval členské štáty, aby sa vyhli dvojstranným vzťahom a dohodám, ktoré by mohli narušiť jednotu EÚ v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu. “Situácia po anexii Krymu si vyžaduje jednotný postup v reakcii štátov EÚ. Ekonomické sankcie nie sú dokonalou, ale súčasne sú jedinou odpoveďou, ktorú dnes Únia má. Zároveň je však potrebné viesť s Ruskou federáciou dialóg a usilovať sa, aby sa dodržiavali Minské dohody smerujúce k riešeniu konfliktu na Ukrajine,” uviedol europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO).

Za uznesenie hlasovalo 494 europoslancov, 135 bolo proti a 69 sa zdržalo hlasovanie. Podľa internetovej stránky www.votewatch.eu za uznesenie hlasovali všetci slovenskí europoslanci okrem Moniky Flašíkovej Beňovej a Branislava Škripeka, ktorí sa hlasovania zdržali.

Západ je pripravený, schyľuje sa k ďalším sankciám pre Rusko

Vyšlo aj v EKO

WASHINGTON 10. júna (SITA/Reuters) – USA a zoskupenie G7 sú pripravené uplatniť voči Moskve ďalšie sankcie, ak to bude potrebné. Vyhlásil to predstaviteľ amerického ministerstva financií s tým, že minister financií Jack Lew to povedal ukrajinským lídrom. „USA sú spolu so spojencami v rámci G7 pripravené uplatňovať významné dodatočné sankcie voči Rusku v prípade, že budú potrebné ako odpoveď na agresiu na východe Ukrajiny,“ povedal predstaviteľ s tým, že citoval ministra Lewa.

Jack Lew sa v utorok vo Washingtone stretol s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom a ministerkou financií Natalijou Jareskovou. Privítal snahu Kyjeva o dosiahnutie dohody týkajúcej sa reštrukturalizácie dlhu. „Lew poznamenal, že program Medzinárodného menového fondu vyžaduje, aby straty zdieľali všetci držitelia cenných papierov, aby sa zabezpečilo oživenie ekonomiky, ktorá je v záujme všetkých strán,“ povedal predstaviteľ amerického rezortu financií.

Obama s Merkelovou neustúpia, potvrdili prísny postoj voči Rusku

KRÜN 7. júna (SITA/Reuters) – Americký prezident Barack Obama v nedeľu pred summitom skupiny G7 vyhlásil, že nadchádzajúce stretnutie lídrov najvyspelejších krajín sveta sa bude zaoberať postojom voči Ruskej agresii na Ukrajine, ale aj hrozbami extrémizmu či klimatickými zmenami. Obama spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zdôraznili dôležitosť americko-nemeckých vzťahov, ktoré v posledných rokoch utrpeli v súvislosti s rozsiahlou kauzou americkej špionáže, do ktorej spadalo aj odpočúvanie Merkelovej mobilného telefónu. “Moje posolstvo pre nemecký ľud je prosté: ďakujeme za vaše priateľstvo, za vaše vedenie… Stojíme pri sebe ako neoddeliteľní spojenci v Európe aj na celom svete,” povedal Obama davu, ktorý ho v nedeľu privítal v bavorských Alpách. Merkelová v reakcii na jeho slová zmienila rozdiely oboch národov, Spojené štáty však popísala ako priateľa Nemecka aj zásadného partnera. Obaja lídri zároveň vyjadrili názor, že sankcie voči Rusku musia pretrvať, pokým sa neskončia boje na východe Ukrajiny.

Lídrov skupiny G7 v nedeľu doobeda k alpskému hotelu Schloss Elmau priviezli vrtuľníky, keďže desiatky odporcov summitu zablokovali hlavnú príjazdovú cestu. Stretnutiu predchádzala aj sobotňajšia demonštrácia niekoľkých tisícov ľudí v nemeckom horskom letovisku Garmisch-Partenkirchen a tiež štvrtková 30-tisícová protestná akcia v bavorskej metropole Mníchov. Pri týchto protestoch došlo len k drobným potýčkam s miestnou políciou, pri ktorých bolo v dôsledku drobných zranení prevezených do nemocnice pár účastníkov demonštrácií. Úroveň násilností, ktoré takéto stretnutia tradične sprevádzajú, je však v porovnaní s predošlými summitmi G7 oveľa nižšia.

Nemecko do oblasti v okolí miesta konania summitu rozmiestnilo približne 17-tisíc príslušníkov polície a rakúska strana informovala, že vzhľadom na polohu Schloss Elmau v blízkosti hranice bude pripravených zasiahnuť aj ďalších asi 2 100 rakúskych policajtov. Lídri Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojených štátov a Európskej únie sa v nadchádzajúcich dňoch budú zaoberať dôležitými otázkami globálneho charakteru, akými sú klimatické zmeny, otázky zdravia či hrozby, ktoré predstavujú militantné organizácie ako napríklad Islamský štát či Boko Haram.

Putin: Západ nemá dôvod báť sa Ruska

MOSKVA 6. júna (SITA) – Rusko nie je hrozbou pre Severoatlantickú alianciu, uviedol v sobotu v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera ruský prezident Vladimir Putin. “Iba chorý človek, a aj to len vo sne si môže myslieť, že by Rusko znenazdajky zaútočilo na NATO,” uviedol Putin. Reagoval tak na vzrastajúce obavy východoeurópskych štátov z agresie Ruska, ktoré v súvislosti s nimi v uplynulých mesiacoch posilnili prítomnosť vojenských jednotiek NATO na svojom území. Severoatlantická aliancia Rusko dlhodobo obviňuje z podpory proruských povstalcov na východe Ukrajiny, Moskva však tieto tvrdenia popiera. Práve pre udalosti na Ukrajine Rusko vylúčili aj zo skupiny najvyspelejších krajín sveta G7.

Tri pobaltské krajiny plánujú podľa informácií spravodajskej stanice BBC požiadať NATO o stálu prítomnosť vojakov aliancie na svojej pôde, aby tak voči Rusku pôsobili odstrašujúco. V rozhovore pre taliansky denník Putin ďalej uviedol, že niektoré krajiny jednoducho len využívajú obavy, ktoré sa ľuďom spájajú s Ruskom. Jednajú tak podľa jeho mienky iba pre to, aby získali nejakú doplnkovú “vojenskú, ekonomickú, finančnú či inú pomoc”. “Nie je potrebné báť sa Ruska,” vyslovil Putin. “Svet sa zmenil tak veľmi, že ľudia s aspoň trochou zdravého rozumu si dnes nevedia ani len predstaviť taký rozsiahly vojenský konflikt. Máme iné veci na premýšľanie, uisťujem Vás,” odkázal Putin západným

Šéf NATO upokojuje: Rusko teraz nepredstavuje okamžitú hrozbu

OSLO 4. júna (SITA/Reuters) – Rusko nepredstavuje okamžitú hrozbu pre krajiny Severoatlantickej aliancie, ktorá stále dúfa, že vzájomné vzťahy sa napravia. Pre nórsky verejnoprávny rozhlas NRK to vo štvrtok povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Zároveň poukázal na fakt, že Rusko v minulosti neváhalo použiť silu na rozšírenie svojich hraníc, pričom ako príklad uviedol Gruzínsko, Krym a východnú Ukrajinu. “Vidíme viac nepredvídateľných, nebezpečných a nepokojných situácií. Napriek tomu si myslíme, že z východu neexistuje žiadna okamžitá hrozba pre niektorú z krajín NATO,” povedal Stoltenberg počas návštevy svojej vlasti. Šéf aliancie však zdôraznil, že zlepšenie bilaterálnych vzťahov a ďalšia spolupráca sú v záujme Ruska aj NATO.

Aliancia opakovane kritizovala Rusko za jeho angažovanie sa v ukrajinskom konflikte, v ktorom podporuje proruských povstalcov bojujúcich proti tamojšej vláde. Moskva však popiera, že by separatistom poskytovala zbrane a vysielala na východ Ukrajiny svojich vojakov. Boje na Ukrajine sa v posledných dňoch opäť rozhoreli, a to ja napriek prímeriu uzavretému vo februári v Minsku. Stoltenberg v tejto súvislosti vyzval všetky strany konfliktu, aby minské mierové dohody plne dodržiavali. Zopakoval, že podľa informácií aliancie sú ruské jednotky prítomné na východe Ukrajiny. “Moskva okrem toho dodala separatistom veľké množstvá ťažkých a moderných zbraní vrátane delostreleckých a protilietadlových zbraní pre vyše 1000 vojakov,” povedal novinárom v Osle. Rusko preto podľa Stoltenberga nesie zodpovednosť za situáciu a je v jeho moci konflikt ukončiť.

Ruskí poslanci a diplomati majú obmedzený prístup do EP

BRUSEL 3. júna (SITA/Reuters) – Európsky parlament (EP) obmedzil prístup ruských diplomatov a poslancov do svojich priestorov. Predseda EP Martin Schulz tak reagoval na nedávne zverejnenie ruského zoznamu neželaných osôb, na ktorom figuruje 89 európskych politikov a predstaviteľov. Ruskí diplomati a poslanci budú odteraz musieť mať špeciálne povolenie na vstup do budov parlamentu. Obmedzenie sa týka aj ruského veľvyslanca pri EÚ Vladimira Čižova. Schulz tiež pozastavil činnosť komisie tvorenej ruskými a európskymi poslancami, ktorá sa schádza niekoľkokrát do roka s cieľom upevniť vzťahy medzi Ruskom a EÚ.

Ruský zoznam neželaných osôb je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že na zoznam zaradili osoby, ktoré “podporovali prevrat na Ukrajine”, čím mal na mysli zvrhnutie exprezidenta Viktora Janukovyča po masových demonštráciách.

Rusko prijme odvetné opatrenia pri ďalších sankciách

vyšlo aj v EKO

MOSKVA 2. júna (SITA) – Ruská federácia prijme odvetné opatrenia v prípade, ak Európska únia sprísni, alebo predĺži sankcie. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na stretnutí s premiérom SR Robertom Ficom. “Keď nie, tak budeme zachovávať naše dobré vzťahy s partnermi v Európskej únii, pretože v nej máme aj takých, ktorí sú proti sankciám,” povedal.

Ako poznamenal premiér Fico, sankcie neboli prioritnou témou diskusie predsedov vlád oboch krajín. Premiéri hovorili najmä o obchodnej a hospodárskej spolupráci. “Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a veľmi nám záleží na jednotnom postoji, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine. Sme za jednotný prístup, ale súčasne si vyhradzujeme právo, ako suveréna krajina, povedať svoj názor, presadzovať svoje vlastné záujmy, ale pri plnom rešpektovaní potreby zachovať jednotný postoj Európskej únie,” povedal na margo sankcií Fico.

Slovensku podľa premiérových slov záleží na stabilnej a životaschopnej Ukrajine. “Nechceme, aby Ukrajina dopadla ako Irak alebo Líbya, pretože je to náš bezprostredný sused,” doplnil Fico. Sankcie podľa neho slovenská vláda nikdy nepovažovala, ani nebude považovať za obsah politiky, ale len za jeden z nástrojov.

“Pokiaľ ide o zasadnutie Európskej rady, ktoré bude v júni, pre nás je rozhodujúca implementácia dohôd, ktoré boli dosiahnuté v hlavnom meste Bieloruska, Minsku. Hovorím o implementácii z oboch strán tohto konfliktu,” vyjadril svoj postoj premiér. V prípade úspešnej implementácie spomínaných dohôd bude Slovensko patriť ku krajinám, ktoré podporia zmierňovanie sankcií.

Premiéri hovorili aj o energetike, konkrétne o dodávkach plynu. “Slovenská republika nevie ovplyvniť vzájomné obchodné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Rovnako nemôžeme zostať so založenými rukami a nechať narastať riziko, že dôjde k úplnému vyradeniu Ukrajiny z tranzitu bez akejkoľvek alternatívy pre Slovensko,” povedal Fico. Slovensko podľa neho berie na vedomie, že počnúc 1. januárom 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy. Pokiaľ by Slovensko nebolo tranzitnou krajinou v oblasti plynu, tak by sme podľa premiéra utrpeli obrovské a nevyčísliteľné hospodárske škody.

“Preto sme opätovne predstavili ruskej strane projekt Eastringu, ktorý má byť spoločným projektom Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska, určite aj v spolupráci s Európskou úniou,” poznamenal predseda vlády SR. Spomínaný projekt by mal nadviazať na rusko-turecký tok plynu, ktorý sa má začať realizovať v roku 2016. Ako ďalej vyhlásil Fico, každá vláda na Slovensku má zabezpečiť, aby tranzitná rúra nezostala prázdna.

Podnikatelia a zástupcovia štátnych inštitúcií podpísali viaceré memorandá, dohody o spolupráci v oblasti dopravy, turizmu, pôdohospodárstva, či školstva. Premiér sa počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve stretol okrem iného s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Rokoval tiež s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, či prezidentom Vladimírom Putinom.

Fico prirovnal sankcie ku kubánskemu embargu

MOSKVA 2. júna (SITA) – Slovenský premiér Robert Fico prirovnal minuloročné hospodárske sankcie západných krajín voči Rusku k obchodnému embargu USA voči Kube. Fico v pondelok v rozhovore pre agentúru TASS oba postupy označil za nesprávne a nerozumné. EÚ by preto podľa jeho slov mala sankcie zrušiť. Fico sa totiž domnieva, že podobné obmedzenia nemôžu byť súčasťou politiky. V tejto veci zároveň pre ruskú agentúru vysvetľoval svoju pozíciu v rámci EÚ. “Počas summitu som pristúpil k veci rozumným spôsobom a povedal som: Ak sankcie škodia EÚ aj Rusku, aký je ich zmysel?” vyjadril sa Fico.

“Sankcie nedosiahli očakávaný efekt. Škodia Európe aj Rusku. Neviem, kto môže byť šťastný s takýmito vzájomnými škodami. Čo sa dosiahlo sankciami voči Kube? Nezmenili kubánsky prístup k USA ani americký prístup ku Kube,” povedal pre TASS pred utorňajšou oficiálnou návštevou Ruska a stretnutím s jeho najvyššími ústavnými činiteľmi. Sankcie však podľa pondelňajších slov Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova témou rokovaní medzi šéfom Kremľa a Ficom nebudú.