NATO

Stoltenberg pricestoval do Rumunska na inšpekciu budúceho veliteľstva NATO

Bukurešť 2. júla (SITA) – Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg sa dnes počas návštevy Rumunska stretol s najvyššími predstaviteľmi tejto krajiny. Následne má vykonať inšpekciu lokality, na ktorej NATO postaví zariadenie v reakcii na krízu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AP.

Stoltenberg navštívi v sprievode rumunského prezidenta Klausa Iohannisa lokalitu, kde má vyrásť jedno z regionálnych veliteľstiev Jednotiek pre integráciu síl NATO (NFIU), podobné tým, ktoré vzniknú i v Poľsku, Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve. V stredu sa stretol s ministrom obrany Mirceom Dusom.

Podľa aliancie bude šesť menších regionálnych veliteľstiev NFIU hotových koncom roka, pričom každé z nich bude mať 40-členný štáb. Ich úlohou bude zúčastňovať sa na cvičeniach a zabezpečovať v prípade potreby rýchle vyslanie síl do danej oblasti. O prítomnosť vojenských plánovačov z NATO požiadalo aj Slovensko.

2 20 tth rsc

čítať viac

Británia rozšíri príspevok k uisťovaniu členov NATO vo východnej Európe

Londýn 21. júna (SITA) – Británia rozšíri príspevok k snahám NATO o uistenie členov aliancie vo východnej Európe vo svetle ukrajinskej krízy, keď predĺži pôsobenie svojich vojakov a lietadiel zúčastnených na týchto aktivitách. Oznámil to dnes britský minister obrany Michael Fallon.

Severotlantická aliancia posilňuje obranu v regióne od vlaňajšej intervencie Ruska na Ukrajine, ktorá vyvolala v Poľsku a pobaltských štátoch – Litve, Lotyšsku a Estónsku – obavy, že by mohli nasledovať.

“Musíme pokračovať v posilňovaní NATO,” povedal Fallon v programe BBC s tým, že ruský prezident Vladimir Putin “rinčí zbraňami”.

“Je veľmi dôležité, aby sme naďalej vysielali Putinovi túto správu – že sme odhodlaní v našom záväzku kolektívnej obrany NATO,” citovala Fallona agentúra Reuters.

K plánom NATO patria nové sily rýchlej reakcie, ktoré by mohli byť vyslané na potrebné miesto do len dvoch dní.

Fallon povedal, že Británia rozšíri svoj príspevok k týmto silám. Okrem poskytnutia 1000 vojakov v budúcom roku a 3000 vojakov v roku 2017 bude k silám rýchlej reakcie odteraz prispievať približne 1000-člennou jednotkou každý rok až do roku 2021.

Minister tiež uviedol, že štyri britské stíhačky Typhoon budú pokračovať v hliadkach nad pobaltskými štátmi aj v budúcom roku.

Britská vláda je opakovane pod tlakom poslancov z radov vlastných konzervatívcov i opozičných labouristov na to, aby sa zaviazala udržiavať vojenské výdavky na úrovni dvoch percent HDP, čo je požiadavka NATO.

Fallon to odmietol prisľúbiť na budúce rozpočtové roky s argumentom, že výška vojenských výdavkov závisí na výsledku ich prebiehajúcej revízie.

1 gon

Šéf NATO upokojuje: Rusko teraz nepredstavuje okamžitú hrozbu

OSLO 4. júna (SITA/Reuters) – Rusko nepredstavuje okamžitú hrozbu pre krajiny Severoatlantickej aliancie, ktorá stále dúfa, že vzájomné vzťahy sa napravia. Pre nórsky verejnoprávny rozhlas NRK to vo štvrtok povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Zároveň poukázal na fakt, že Rusko v minulosti neváhalo použiť silu na rozšírenie svojich hraníc, pričom ako príklad uviedol Gruzínsko, Krym a východnú Ukrajinu. “Vidíme viac nepredvídateľných, nebezpečných a nepokojných situácií. Napriek tomu si myslíme, že z východu neexistuje žiadna okamžitá hrozba pre niektorú z krajín NATO,” povedal Stoltenberg počas návštevy svojej vlasti. Šéf aliancie však zdôraznil, že zlepšenie bilaterálnych vzťahov a ďalšia spolupráca sú v záujme Ruska aj NATO.

Aliancia opakovane kritizovala Rusko za jeho angažovanie sa v ukrajinskom konflikte, v ktorom podporuje proruských povstalcov bojujúcich proti tamojšej vláde. Moskva však popiera, že by separatistom poskytovala zbrane a vysielala na východ Ukrajiny svojich vojakov. Boje na Ukrajine sa v posledných dňoch opäť rozhoreli, a to ja napriek prímeriu uzavretému vo februári v Minsku. Stoltenberg v tejto súvislosti vyzval všetky strany konfliktu, aby minské mierové dohody plne dodržiavali. Zopakoval, že podľa informácií aliancie sú ruské jednotky prítomné na východe Ukrajiny. “Moskva okrem toho dodala separatistom veľké množstvá ťažkých a moderných zbraní vrátane delostreleckých a protilietadlových zbraní pre vyše 1000 vojakov,” povedal novinárom v Osle. Rusko preto podľa Stoltenberga nesie zodpovednosť za situáciu a je v jeho moci konflikt ukončiť.

NATO a Kyjev znepokojujú reči o jadrových zbraniach na Kryme

ANTALYA 13. mája (SITA/Reuters) – NATO a Ukrajina vyjadrili v stredu znepokojenie z ruských vyjadrení o možnom umiestnení jadrových zbraní na Kryme, ktorý Moskva jednostranne anektovala. “Sme hlboko znepokojení z vyjadrení ruského vedenia týkajúcich sa možného budúceho umiestnenia jadrových zbraní a ich transportných systémov na Kryme, čo by bolo destabilizujúce,” uviedli ministri zahraničia NATO a Ukrajiny v spoločnom stanovisku po stretnutí v Turecku.

Predstaviteľ ruského ministerstva zahraničia v marci uviedol, že Moskva má právo umiestniť na Kryme jadrové zbrane. Dodal však, že o takýchto plánoch zatiaľ nevie. Stanovisko aliancie tiež vyzýva Rusko, aby zastavilo “pokračujúcu a úmyselnú destabilizáciu východnej Ukrajiny”. Rusko stále popiera, že by poskytovalo vojakov alebo zbrane na podporu povstania na východe Ukrajiny, z čoho ho obviňuje Kyjev aj Západ.

Ministri zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie, ktorých zamestnáva viac než rok predovšetkým konflikt na Ukrajine, sa v utorok stretli v tureckej Antalyi, aby prediskutovali viaceré témy siahajúce od Islamského štátu v Iraku a Sýrii až po konflikt v Líbyi. Stretnutím v Turecku, ktoré zdieľa s Irakom a Sýriou 1200-kilometrovú hranicu, chce NATO ukázať, že neprehliada ani znepokojenie svojich južných členov, podobne ako v prípade Ukrajiny zvýšila aliancia svoju prítomnosť u svojich východných spojencov obávajúcich sa konania Ruska.