Most-Híd

Opatrovatelia zdravotne postihnutých na istoty Smeru čakajú

BRATISLAVA 4. júla (SITA) – Otvorený list rodičov ťažko zdravotne postihnutých detí a opatrovateľov hendikepovaných osôb adresovaný prezidentovi, predsedovi vlády, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny a všetkým poslancom Národnej rady SR je podľa poslanca za Most-Híd Pétera Vörösa dôkazom toho, že sociálne cítenie vládnej strany zlyháva pri ľuďoch, pre ktorých je podpora zo strany štátu priam

„Sami v liste uvádzajú, že prichádzajú o sociálne istoty a sú na okraji záujmu. Keď takto popisujú svoju situáciu, tak mi z toho vychádza, že istoty, ktoré Smer ľuďom sľubuje, im dopriate nie sú. Stále na nich čakajú, a to napriek tomu, že toto čakanie je pre nich obrovským luxusom,“ reagoval na list Vörös. Poslanec za Most-Híd sa na hodine otázok pýtal ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, či sa plánuje požiadavkami uvedenými v liste zaoberať. „Ak neberiem do úvahy jediné stretnutie zainteresovaných, ktoré sa uskutočnilo na schôdzi výboru NR SR pre sociálne veci, tak sa zatiaľ pre týchto ľudí vlastne nič neurobilo. Aj keď minister prisľúbil nápravu, nemôžem sa zbaviť pocitu, že vládna strana si dáva v súvislosti s reálnou systematickou podporou týchto ľudí poriadny nadčas,“ poznamenal Vörös.

Opozičný poslanec pripomenul, že osoby, ktoré sa prakticky nonstop venujú svojim deťom a blízkym, ktorých opatrujú, nežiadajú až tak veľa. „Chcú zavedenie osobnej zodpovednosti posudkových lekárov za ich posudky. Požadujú, aby sa im nekrátili dôchodky len preto, že opatrujú chorého člena rodiny. A túžia len po tom, aby ich štát nechal žiť, veď ho odbremeňujú: suplujú vlastne ústavnú starostlivosť, ktorú štát týmto hendikepovaným ľuďom tým pádom zabezpečovať nemusí,“ vysvetlil. Vörös zdôraznil, že jediný spôsob, ako situáciu dotknutej skupiny ľudí zlepšiť, sú zmeny v príslušnej legislatíve.

čítať viac

Smer stratil výhovorku pri schránkach, tvrdí Žitňanská

BRATISLAVA 2. júla (SITA) – Obmedzenia pre schránkové firmy by sa mali podľa podpredsedníčky strany Most-Híd Lucie Žitňanskej rozšíriť. Zaviesť by sa mali aj sankcie v prípade uvedenia nepravdivých informácií. Žitňanská preto predložila pozmeňujúci návrh k zákonu o verejnom obstarávaní.

Spúšťačom tvorby tohto zákona bola známa kauza CT, v ktorej pozadí sa objavili schránkové firmy. Parlament následne prijal uznesenie, v ktorom sa zaviazal prijať komplexný zákon, ktorý by obmedzil schránkovým firmám pôsobenie pri všetkých oblastiach nakladania s verejnými financiami tým, že zavedie pre nich povinnosť zverejniť konečného užívateľa výhod. Podľa Lucie Žitňanskej si doteraz Robert Fico aj poslanci za Smer v súvislosti s týmto zákonom iba protirečia. „Predložili do parlamentu zákon, ktorý nespĺňa uznesenie NR SR, za ktoré aj sami hlasovali s výhovorkou, že sa čaká na smernicu EÚ. Smernica je však už na svete a je z nej zrejmé, že súčasná podoba zákona je nedostačujúca, keďže smernica ide v rozsahu registra konečných užívateľov výhod ďalej ako predložený zákon,“ uviedla Žitňanská. Podľa nej tak Smer stráca ďalšiu výhovorku, prečo neprijať zákon, ktorý by naozaj obmedzil pôsobenie schránkových firiem s nejasným pozadím vo verejnom sektore.

Podľa Žitňanskej premiér Fico s obľubou na tlačovkách hovorí, že opozícia nemá žiadne riešenia. „Aby túto vetu v prípade schránkových firiem nemohol vysloviť, predkladám pozmeňujúci návrh k zákonu o verejnom obstarávaní, ktorý napĺňa uznesenia parlamentu, za ktoré hlasovala aj drvivá väčšina poslancov vládnej strany Smer,“ vyhlásila podpredsedníčka Mosta-Híd Lucia Žitňanská. Pozmeňujúci návrh urobí tento zákon účinnejší a rozšíri jeho pôsobnosť na všetky schránkové firmy, ktoré chcú čerpať verejne zdroje pre všetky oblasti používania verejných financií a na všetky subjekty verejnej správy. Taktiež zavádza finančné sankcie v prípade, že schránková firma do registra konečných užívateľov výhod uvedie nepravdivé informácie.

V tejto chvíli sa podľa Žitňanskej už naozaj nie je na čo vyhovoriť a ide len o vôľu poslancov čítať viac

Žitňanská: Alternatívou k súčasnej vláde sú Most-Híd, KDH a Sieť

BRATISLAVA 29. júna (SITA) – Most-Híd vidí podľa podpredsedníčky strany Lucie Žitňanskej alternatívu k súčasnej vláde v spolupráci troch strán – Most-Híd, KDH a Sieť. Ako povedala Žitňanská pre agentúru SITA, Most-Híd vidí alternatívu v tom, ak tieto tri strany dokážu vo voľbách získať viac hlasov ako Smer. Sú to podľa nej tri strany, ktoré sú si programovo blízke. „Netreba naletieť na Ficovu tézu o zjednotení pravice. Základ musia tvoriť tieto tri strany, ktoré prečíslia Smer. Tézy o zjednotení všetkých na stredopravicovom priestore sú falošné. Po tom, čo sa deje v niektorých stranách, prečo by sme mali súhlasiť s tézou, že sa máme zjednocovať s Pavlom Frešom alebo SDKÚ-DS, keď on nadbieha Smeru. Teda parlamentné voľby môžu byť aj o vyčistení scény,“ vyhlásila Žitňanská.

Podľa podpredsedníčky Most-Híd má pravica pár mesiacov na to, aby jasne ukázala, že iná vláda by stála na iných hodnotách. „Nie na populizme. Slovensko to potrebuje,“ konštatovala. Podľa nej trojica spomínaných strán sa vie v základných otázkach programovo zhodnúť. „V ich programoch sa nachádzajú prieniky. To predstavuje základ pre stabilnú spoluprácu. Ak dokážu prečísliť Smer, môžu sa stať základom budúcej vlády,“ zdôraznila.

Žitňanská pripomenula stanovisko Most-Híd, že Igor Matovič môže byť prekážkou vzniku vlády bez Smeru. „Vládu bez Smeru musia tvoriť strany, ktoré sa dokážu zhodnúť na tom, čo vláda bude robiť. Hovorím o programovo blízkych stranách, ktoré sa dokážu zhodnúť na tom, čo treba urobiť najbližšie štyri roky. Pri OĽaNO narazíme na problém. Nemá totiž žiaden konzistentný program a spôsoby jeho lídra sú mi cudzie. Keď je na jednej kandidátke Mikuláš Huba a na druhej strane Štefan Kuffa, ktorí sa len na máločom zhodnú, potom sa ťažko hľadá programová zhoda,“ vyhlásila s tým, že nebude špekulovať, čo bude po voľbách. „Uvidíme, kto bude v parlamente. Voliči rozhodia karty,“ dodala.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

čítať viac

Most-Híd posilní bývalý poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Do strany Most-Híd vstupuje bývalý poslanec NR SR za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý. Galbavý bol poslancom NR SR od roku 2002 do roku 2012. Ako povedal dnes pre agentúru SITA, do politiky sa vracia preto, lebo vidí, ako Slovensko dnes stagnuje. „Vláda Roberta Fica si svojimi populistickými krokmi síce kupuje voličov, avšak pre strednú vrstvu nič podstatné nerobí. Nevidím žiadne systémové opatrenia, zmeny, ktoré budú prinášať pozitívne výsledky nielen dnes, zajtra, v tomto volebnom období, ale aj o päť či desať rokov. Som presvedčený, že Slovensko potrebuje vládu, ktorá bude mať odvahu a schopnosť prijímať systémové opatrenia,“ vyhlásil Galbavý, ktorý kandidoval v posledných regionálnych voľbách na post nitrianskeho župana. „Kandidatúra na župana v Nitrianskom samosprávnom kraji ukázala aj mne, že mám stále čo ponúknuť. Takmer 40-tisíc hlasov v druhom kole je pre mňa aj záväzkom voči tým ľuďom, ktorí mi dali svoj hlas,“ zdôraznil.

Stranu Most-Híd si vybral Galbavý, pretože reprezentuje hodnoty, ktoré v minulosti reprezentovala SDKÚ-DS. „Program strany Most-Híd Občianska vízia ponúka odvážne, reformné kroky, ktoré môžu reálne prispieť k zlepšeniu situácie ľudí na Slovensku. Je to veľmi komplexný a kvalitný program pre mnohé oblasti spoločenského života. Vidím, že v strane a jej vedení je veľký záujem tieto systémové kroky presadzovať, čo sa stretáva s veľmi pozitívnou odozvou ľudí,“ konštatoval. Podľa neho tiež Most-Híd má jasno v orientácii našej zahraničnej politiky smerom na Západ, čo sa dnes na Slovensku pomaly vytráca. „V neposlednom rade je to aj predseda strany Béla Bugár, ktorého poznám veľmi dobre. Vždy patril medzi najserióznejších politikov na našej politickej scéne. Občiansky princíp, na ktorom dnes stojí Most-Híd, považujem za možnosť, ako prilákať ďalších voličov naprieč celým Slovenskom,“ vyhlásil Galbavý.

Bugár v rozhovore pre agentúru SITA pripomenul, že prvá skúsenosť spolupráce medzi Tomášom Galbavým a jeho stranou je z regionálnych volieb 2013, keď ho Most-Híd podporil ako spoločného kandidáta na župana. „Túto skúsenosť môžem označiť za veľmi dobrú a preto očakávam, že jeho vstup do strany bude prínosom pre všetkých,“ uviedol Bugár, podľa ktorého práve výsledky z regionálnych volieb, v ktorých dokázal získať takmer 40-tisíc hlasov a skoro poraziť dlhoročného župana Milana Belicu, ukázali, že dokáže osloviť voličov. „Naším záujmom je posilňovať stranu personálne a programovo, aby sme dokázali v budúcoročných parlamentných voľbách osloviť čo najviac voličov,“ vyhlásil. Bugár má záujem, aby Galbavý bol aj na budúci rok na kandidačnej listine do parlamentných volieb. „O kandidátke bude rozhodovať Republiková rada na jeseň tohto roku. Je samozrejme aj mojím záujmom, aby Tomáš Galbavý na kandidátke bol, keďže svojimi schopnosťami už dokázal, že vie osloviť voličov,“ dodal Bugár.

Most: O zákone o financovaní menšín diskutovali s Rusínmi a Rómami

BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Pracovný návrh zákona, ktorým chce strana Most-Híd zmeniť spôsob financovania kultúry menšín na Slovensku, predstavili dnes v Prešove zástupcom tamojšej rusínskej a rómskej menšiny podpredseda strany Most-Híd László Solymos, prešovský krajský predseda strany Štefan Szidor a prešovský okresný predseda strany Peter Krajňák.

„Dôvod, prečo sme si so zástupcami menšín sadli za jeden rokovací stôl bol ten, aby sme im nielen priblížili naše predstavy v oblasti, ktorá sa ich bytostne týka, ale vypočuli si aj ich názory a pripomienky k nášmu návrhu,“ vysvetlil Solymos, ktorý stretnutie v Prešove označil za užitočné. „Je pre nás vždy kľúčové, aby sme pri tvorbe každého legislatívneho návrhu dobre poznali názor tých, ktorých sa týka. Rovnako to bolo aj v tomto prípade,“ uviedol podpredseda Mosta-Híd, ktorý je spolutvorcom návrhu. „Zástupcovia menšín sú pripravení spolupodieľať sa na vypracovaní finálnej podoby naozaj kvalitného zákona,“ uzavrel Solymos.

MOST bude presadzovať zakotvenie daňovej stability v ústave

BRATISLAVA 18. mája (SITA) – Strana Most-Híd bude presadzovať, aby sa do ústavy zakotvila daňová stabilita. Dnes to pred novinármi oznámil predseda strany Béla Bugár. Upozornil pri tom na zvýšenie rovnej dane pre firmy súčasnou vládou. Most-Híd dnes predstavila svoju hospodársku víziu Slovenska. Podľa Bugára jej naplnenie môže trvať jedno, dve i tri volebné obdobia. „Nie je to program na štyri roky,“ konštatoval. Hospodárska vízia je súčasťou programového dokumentu Občianska vízia. Podľa Bugára ponúka systémové riešenia v ekonomickej, hospodárskej, ale aj sociálnej oblasti.

Prvoradým cieľom strany Most-Híd v hospodárskej politike je podľa Bugára vytvorenie podmienok pre dlhodobý ekonomický rast, rast zamestnanosti a rast životnej úrovne, a postupné znižovanie regionálnych rozdielov. Za kľúčový nástroj dosiahnutia tohto cieľa považuje Most-Híd podporu podnikania, zamestnávania, konkurencie a trhového prostredia. „Chceme, aby na Slovensku vznikali nové pracovné miesta, predovšetkým v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou, akými sú napríklad informačné technológie, výskum a vývoj, letecký a farmaceutický priemysel,“ uviedol Bugár. Zároveň vidí veľký priestor pre rozvoj ekonomiky služieb, predovšetkým v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej sféry. „Sme presvedčení, že pri dobrej hospodárskej politike sa môžeme pomerne rýchlym tempom približovať k priemerným platom v Európskej únii,“ vyhlásil Bugár.

Podľa podpredsedu strany Most-Híd Ivana Švejnu bude Most-Híd presadzovať zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce a podnikania. Most-Híd bude chcieť zaviesť čo najjednoduchší daňový systém a s tým spojenú daňovú administratívu. „Budeme presadzovať zjednodušenie daňového systému: kde pri dani z príjmu fyzických osôb by mala existovať jedna sadzba dane, jedna odpočítateľná položka na daňovníka, a progresívny daňový bonus na deti, ktorý sa postupne bude zvyšovať v závislosti od počtu detí,“ uviedol Švejna. Takisto odpočítateľná položka by mala platiť na podpriemerné mzdy, čo by výrazne zlepšilo situáciu približne 40 % všetkých zamestnaných.

Slovenská ekonomika podľa jedného z tvorcov Hospodárskej vízie Zsolta Gála potrebuje flexibilnejšie zamestnávanie. „Budeme podporovať flexibilné formy zamestnávania ako práca na čiastočný úväzok, pružný pracovný čas a práca z domu,“ povedal Gál. Podobne chce Most-Híd posilniť programy na regionálnej úrovni. „Okrem celoštátnych nástrojov otázku zamestnanosti treba riešiť aj na regionálnej úrovni, v rámci miestnych rozvojových programov,“ dodal Gál. Most-Híd preto navrhuje silnejšiu podporu vidieckeho turizmu a iniciatív ako branding jednotlivých mikroregiónov, výroba tzv. slowfoodu, vybudovanie bezprostredných predajných systémov v poľnohospodárstve ako aj väčšiu podporu vytvárania združení malých, rodinných fariem a samostatných roľníkov.

Do poslaneckého klubu strany Most vstupuje Edit Pfundtner

BRATISLAVA 5. mája (SITA) – Nezaradená poslankyňa NR SR Edit Pfundtner vstúpila do poslaneckého klubu Most-Híd. Dnes to oznámila na tlačovej besede. Pfundtner je v parlamente od minulého roku, keď nastúpila v júni ako náhradníčka za poslanca a martinského primátora Andreja Hrnčiara, ktorý sa vzdal funkcie poslanca. Pfundtner kandidovala v roku 2012 za stranu Most-Híd, rovnako ako Hrnčiar. Do parlamentu sa však nedostala. Zo strany v roku 2012 odišla. Hrnčiar z parlamentu odišiel, aby sa spolu s Radoslavom Procházkom spoločne mohli venovať získavaniu podpory pre novovzniknutú stranu Sieť a budovaniu regionálnych štruktúr strany.

Poslanecký klub Most-Híd bude mať s Pfundtner 14 členov. To je o jedného viac ako po voľbách v roku 2012. Do klubu vstúpila minulý rok aj Lucia Žitňanská, ktorá sa do NR SR dostala na kandidátke SDKÚ-DS. Dnes už je podpredsedníčkou Mosta-Híd. Najsilnejší klub má v parlamente vládny Smer-SD, ktorý disponuje 83 poslancami. Najsilnejším opozičným poslaneckým klubom je klub KDH, ktorý má v súčasnosti 17 členov. Most-Híd bude mať oddnes 14 členov a najmenším poslaneckým klubom je klub OĽaNO, v ktorom je združených 13 zákonodarcov. Od začiatku volebného obdobia zanikli poslanecké kluby SDKÚ-DS a SaS. Strana SaS síce opäť chcela založiť vlastný klub, pretože sa k nemu hlási osem poslancov, Smer-SD však vznik takéhoto klubu odmietol podporiť.

Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do parlamentu. Ak sa počas volebného obdobia rozdelia volebné koalície alebo zlúčia politické strany či hnutia, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky zákona. Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Kancelária Národnej rady SR vyčleňuje prostriedky na úhradu výdavkov poslaneckých klubov. Ich výšku určuje predseda parlamentu.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.