BRATISLAVA 8. júla (SITA) – Primátor hlavného mesta Bratislava Ivo Nesrovnal oceňuje rozhodnutie vlády o schválení pôžičky 7,5 milióna eur pre Bratislavu. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. „Bratislava tieto financie potrebuje,” povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal a dodal, že financie použijú na rozvoj a podporu plnenia funkcií Bratislavy ako hlavného mesta, na infraštruktúru a zabezpečenie dopravných prostriedkov tak, aby to pocítili hlavne Bratislavčania.
Finančné prostriedky sú určené na rozvoj a podporu funkcií hlavného mesta Bratislavy, na financovanie významných infraštruktúrnych investícii, dopravné projekty či spolufinancovanie projektov z eurofondov. Peniaze môže mesto použiť na nákup trolejbusov a električiek a na realizáciu dopravných projektov. Peniaze budú hlavnému mestu vyplatené najneskôr do konca tohto mesiaca. Požičané financie môže Bratislava použiť len na projekty uskutočnené v tomto roku, minúť ich samospráva musí najneskôr do konca marca 2016. Vláda požičala Bratislave aj minulý rok. V marci 2014 hlavnému mestu štát požičal 2,5 milióna eur. Peniaze boli určené hlavne na rozvojové dopravné projekty hradené z eurofondov či na nákup trolejbusov a električiek. Pôžičku malo mesto splatiť v dvoch splátkach, prvú v októbri tohto roku a ďalšiu o rok neskôr. Bratislava však požiadala o predĺženie splatnosti do konca roka 2018.
BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Financovanie Bratislavy by mohlo zlepšiť prijatie nového zákona o hlavnom meste, podľa ktorého by Bratislava získala postavenie kraja, podobne ako Viedeň, Praha, Budapešť či Paríž. Ako jeden z návrhov na zlepšenie financovania Bratislavy to dnes na tlačovej konferencii predstavil bratislavský primátor Ivo Nesrovnal. Primátor už v súčasnosti pripravuje znenie Bratislavskej deklarácie, ktorá by sa mala stať východiskom pre nový zákon o hlavnom meste.
Problémom pri financovaní Bratislavy je podľa primátora nižší podiel dane z príjmov fyzických osôb, ako by malo hlavné mesto dostávať. Bratislava má približne 450-tisíc obyvateľov, čiže by mala podľa Nesrovnala dostávať 4,5 percenta z celoštátne vybranej dane z príjmov fyzických osôb. No v skutočnosti mesto dostáva len 2,35 percenta. Podľa primátora tak Bratislava hospodári len s takmer polovičným rozpočtom, ako by mala. Ďalším problémom podľa primátora je, že hlavnému mestu ostáva málo peňazí na rozvoj. Z 230 miliónov eur, ktoré má Bratislava k dispozícii, ide podľa primátora 85 percent na školy, cesty, sociálne veci a ďalšie povinné výdavky. Zo zvyšku musí Bratislava zaplatiť aj výdavky za zimnú či letnú údržbu a ďalšie zmluvné záväzky. „Mestu tak ostáva iba sedem percent vlastných príjmov na rozvoj mesta, čo nie je únosné,“ hovorí primátor. Problémom je podľa primátora aj to, že ľudia, ktorí žijú v Bratislave bez trvalého pobytu, platia miestne dane niekde inde.
Na zlepšenie financovania Bratislavy je preto podľa Nesrovnala potrebné vrátiť podiel dane z príjmu fyzických osôb pre samosprávu na 70 percent. Primátor tiež navrhuje, aby sa zaviedol miestny poplatok za rozvoj pre investorov. Spravodlivé by podľa neho bolo, aby sa príspevok na obyvateľa z dane z príjmov fyzických osôb začal rozdeľovať podľa registra obyvateľov a nie podľa Štatistického úradu SR. Hlavné mesto by tiež podľa primátora malo získať postavenie kraja, podobne ako iné európske mestá. Z týchto návrhov vychádza Bratislavská deklarácia, ktorú primátor pripravuje a mala by sa stať základom pre nové znenie zákona o Bratislave. Na jeseň by chcel primátor tento dokument predložiť poslancom mestského zastupiteľstva. „Mojím hlavným cieľom je to, aby naše hlavné mesto fungovalo a rozvíjalo sa. Na to je však nevyhnutná zmena systému, v ktorom mesto funguje, čo znamená zmeny vo financovaní a legislatíve,“ vysvetlil primátor svoje kroky s tým, že mesto nemôže dobre fungovať, ak nie sú dostatočné zdroje na jeho rozvoj.
BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Hlavné mesto spolu s bratislavskými mestskými časťami oddnes spúšťa petíciu za zákaz hazardu na celom území Bratislavy. Docieliť ňou chcú aj to, aby si obec sama mohla obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi na svojom území. Na to, aby bola petícia úspešná, potrebujú jej iniciátori vyzbierať minimálne 120-tisíc podpisov od obyvateľov hlavného mesta. Petícia bude dostupná napríklad na podujatiach, ktoré organizujú bratislavské mestské časti. O spustení petície dnes informoval bratislavský primátor Ivo Nesrovnal spolu so starostami mestských častí.
Podstatou spisovanej petície je žiadosť Bratislavčanov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa zakážu hazardné hry na území Bratislavy. Smeruje tiež k tomu, aby sa otvorili rokovania o zmene zákona tak, aby obec sama mohla všeobecne záväzným nariadením obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi. V súčasnosti je to totiž tak, že hlavné mesto udelí individuálnu licenciu tomu žiadateľovi, ktorý predloží úplnú žiadosť o jej udelenie a preukáže, že splnil podmienky stanovené zákonom. Licencie sú vydávané na jeden rok. Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal dnes pripomenul, že chce pripraviť podmienky, za ktorých bude možné udeliť licenciu. Herne by tak nemohli vznikať napríklad v blízkosti škôl či iných podobných zariadení. Kým sa podarí vyzbierať dostatočný počet podpisov pod petíciu, plánuje mesto a mestské časti aspoň dočasne regulovať herne obmedzením ich otváracích hodín. Tie by napríklad mohli mestské časti vo svojich nariadeniach povoliť len počas denných hodín, tak ako to nedávno spravili v bratislavskej Dúbravke.
Iniciatíva smerujúca k zákazu hazardných hier v Bratislave sa však nepozdáva prevádzkovateľom herní. „Aktivita v Bratislave je jednoznačne namierená proti nášmu legitímnemu odvetviu, ktoré na slovenskom trhu pôsobí viac ako 20 rokov. Nikto pritom nedokáže preukázať, že by naše podnikanie prinášalo väčšie problémy, ako mnohé iné odvetvia,“ hovorí za Asociáciu hier a zábavy a Asociáciu prevádzkovateľov videohier ich hovorca Juraj Danielis. Prevádzkovatelia herní hovoria, že si uvedomujú, že ich typ podnikania prináša aj neduhy v podobe patologického hráčstva, no prízvukujú, že spolupracujú s odborníkmi pri riešení tejto problematiky. Podľa Danielisa už dávno pred vznikom petície pripravili herne Memorandum o porozumení, v ktorom za zaviazali, že ďalšie prevádzky sa už otvárať nebudú. “Len v tomto roku prešli herne množstvom úprav vzhľadu, dohodli sa na stiahnutí reklám a nezvyšovaní počtu prevádzok,” tvrdí za prevádzkovateľov herní Danielis.
Prevádzkovatelia herní zároveň upozorňujú, že plošným zákazom herného priemyslu by Bratislava mohla prísť o vyše 4,5 milióna eur, ktoré získava ročne na odvodoch a správnych poplatkoch z hracích automatov a herní. “Je to suma, ktorá zhruba zodpovedá ročným nákladom mesta na kultúru a výrazne prevyšuje napríklad rozpočet na šport,” pripomína za prevádzkovateľov herní Danielis s tým, že strata by sa pri takomto zákaze zvýšila ešte o ďalšie milióny eur výpadkom príjmov z kasín, ktorých by sa prípadné nariadenie tiež dotklo. No bratislavská radnica tvrdí, že nie na všetko sa dá pozerať len cez optiku peňazí. “Závislosť na hazardných hrách je podľa primátora vážny sociálny problém, ktorý spôsobuje rozvrat rodín, psychické problémy ľudí, čo môže prerásť do zložitej sociálnej situácie, ktorú musí následne riešiť mesto alebo samotný štát. Navyše, prevádzky sú častokrát umiestňované v lokalitách, kde naozaj nepatria – pri školách, nemocniciach, liečebniach a pod.,” reagovala nedávno hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová.