Ivan Štefanec

S hnutím KDH bude spolupracovať europoslanec Štefanec

BRATISLAVA 6. júla (SITA) – Europoslanec Ivan Štefanec bude spolupracovať s KDH. Do europarlamentu kandidoval pred rokom za SDKÚ-DS. Zo strany však tento rok vystúpil. „KDH plus je pozvaním pre tých, ktorí zmýšľajú podobne ako kresťanskí demokrati. Ku kresťanským demokratom sa v EP pridáva Ivan Štefanec,“ povedal predseda KDH Ján Figeľ dnes na tlačovej besede. Figeľ verí, že Štefanec bude prínosom. KDH plus podľa neho rastie. Pripomenul, že v parlamente sa ku kresťanským demokratom cez tento projekt pridali poslanci NR SR Jozef Mikuš a Alojz Hlina.

KDH malo v Európskom parlamente dvoch poslancov. Annu Záborskú a Miroslava Mikolášika. Odteraz bude mať so Štefancom troch. Štefanec má tiež podľa Figeľa posilniť ekonomický tím hnutia. Podľa Štefanca spolupráca s KDH je pre neho prirodzená, pretože zdieľajú spoločné hodnoty. Aj doteraz bol v EP členom Európskej ľudovej strany. „S KDH nás spája presadzovanie dodržiavania pravidiel,“ konštatoval.

Politická stratégia KDH plus pozostáva z troch úrovní: TÍM plus, FÓRUM plus a PLATFORMA plus. Stratégiu odobril snem hnutia. Stratégia KDH plus je pozvanie a ponuka občanom, osobnostiam verejného života, profesijným združeniam a komorám a politickým partnerom pre vytváranie neľavicovej alternatívy voči súčasnému smerovaniu Slovenska.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

čítať viac

Štefanec podporil Junckerov investičný balík, ktorý oživí ekonomiku EÚ

Brusel 25. júna (SITA) – Európsky parlament (EP) schválil v stredu zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Toto nariadenie podporil aj slovenský europoslanec Ivan Štefanec (nezávislý/Európska ľudová strana), ktorý v Junckerovom balíku vidí šancu na oživenie európskej ekonomiky.

“Investičný balík, ktorý predstavila Európska komisia, má za cieľ opäť naštartovať európsku ekonomiku a do budúcnosti zabezpečiť našu konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta. Hospodárska kríza spôsobila, že chuť investorov vkladať kapitál do rizikovejších projektov, sa rapídne znížila,” skonštatoval slovenský europoslanec. Spresnil, že pokles investícií zasiahol najmä malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria až 99 percent všetkých podnikov v Európe a dlhodobo trpia nedostatkom kapitálu.

Štefanec upozornil, že nový fond tým, že na seba preberie riziko, otvorí priestor pre rozvoj podnikateľských aktivít a zároveň pre nárast zamestnanosti.

Podľa jeho slov je významným posunom oproti predchádzajúcim programom fakt, že vďaka multiplikačnému efektu nebude mať investičný plán veľký dopad na európske financie. Na druhej strane však riziko vidí v stave slovenského podnikateľského prostredia.

“Počet podporených projektov nie je pre jednotlivé krajiny dopredu daný. Tok financií sa bude odvíjať od množstva aktivít realizovaných cez súkromný sektor. Malé a stredné podniky sú však súčasnou vládou dlhodobo zanedbávané,” upozornil Štefanec. Tento stav spolu s viacerými prepojeniami veľkých firiem na vládnucu stranu podľa neho môže spôsobiť, že potenciál Slovenska nebude dostatočne využitý a EFSI bude mať v našej krajine podobne smutný osud ako eurofondy.

Slovensko by sa podľa Štefanca malo okrem veľkých infraštruktúrnych projektov sústrediť hlavne na energetiku, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov, a investície do vedy a výskumu.

Vzťahy s Ruskom nie sú dobré, tvrdia slovenskí europoslanci

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Momentálne nie sme s Ruskom hodnotovo kompatibilní, Rusko vníma realitu okolo seba inými dioptriami. Uviedol to slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS) po tom, čo Európsky parlament dnes schválil Správu o stave vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Postup Európskej únie voči Rusku musí byť jednotný, bez prednosti krátkodobým výhodám. V tomto kontexte je podľa Kukana napríklad konanie slovenského premiéra Roberta Fica, najmä pri pokusoch o dohadovanie zmlúv v obrannom priemysle. Agentúru SITA o tom informoval tlačový atašé Ján Jakubov.

Európska únia musí kriticky prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré sú výrazne poškodené v dôsledku zámerného porušovania demokratických zásad, základných hodnôt a medzinárodného práva zo strany Ruska, uvádza sa v správe. EÚ musí teraz podľa poslancov vypracovať núdzový plán založený na uplatňovaní tzv. mäkkej moci. Ako sa vyjadril europoslanec Pál Csáky (SMK), “Európska únia musí mať rozhodné stanovisko, no mali by sme sa vyvarovať ostrého konfliktu”.

Europarlament nelegislatívnym uznesením vyzýva Európsku komisiu, aby bezodkladne vyčlenila peniaze na projekty zamerané na boj proti ruskej propagande a nepravdivým informáciám v EÚ a mimo nej a poskytla ambicióznejšiu finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť. Poslanci zároveň vyjadrili znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Rusku. „Samozrejme, situácia v oblastiach ako dodržiavanie ľudských práv, sloboda médií či podpora menšín v Rusku naozaj nie je ružová a je potrebné na to pravidelne upozorňovať. Stále však platí, že konštruktívny a predvídateľný vzťah medzi EÚ a Ruskom je nevyhnutný pre vzájomný prospech oboch strán,“ konštatovala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD). Dodala, že “ekonomické záujmy EÚ a jej členských krajín musia byť prioritou”.

Europoslancov znepokojuje, že Rusko podporuje a financuje radikálne a extrémistické strany v členských štátoch Únie. Komisia by tiež podľa poslancov mala vypracovať návrh legislatívy, ktorá by zaručila transparentnosť financovania politických strán zahraničnými subjektmi. “Existuje podozrenie, že Rusko finančne podporuje niektoré radikálne európske politické strany. Preto vítam, že súčasťou uznesenia je aj výzva Komisii pripraviť legislatívu, ktorá sprehľadní financovanie politických strán v EÚ. Takáto úprava by mohla zvýšiť transparentnosť fungovania politických strán v členských štátoch,” uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).

Ako informoval Jakubov, uznesenie parlamentu takisto odsudzuje ruskú čiernu listinu, zakazujúcu 89 politikom a úradníkom EÚ vstup na územie Ruska. Podľa poslanca Ivana Štefanca (kandidoval za SDKÚ-DS) je zoznam jasným dôkazom, že “ruské vedenie si nepraje zlepšenie vzťahov s Európskou úniou”. Parlament takisto vyzval členské štáty, aby sa vyhli dvojstranným vzťahom a dohodám, ktoré by mohli narušiť jednotu EÚ v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu. “Situácia po anexii Krymu si vyžaduje jednotný postup v reakcii štátov EÚ. Ekonomické sankcie nie sú dokonalou, ale súčasne sú jedinou odpoveďou, ktorú dnes Únia má. Zároveň je však potrebné viesť s Ruskou federáciou dialóg a usilovať sa, aby sa dodržiavali Minské dohody smerujúce k riešeniu konfliktu na Ukrajine,” uviedol europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO).

Za uznesenie hlasovalo 494 europoslancov, 135 bolo proti a 69 sa zdržalo hlasovanie. Podľa internetovej stránky www.votewatch.eu za uznesenie hlasovali všetci slovenskí europoslanci okrem Moniky Flašíkovej Beňovej a Branislava Škripeka, ktorí sa hlasovania zdržali.