euro

Euro po gréckom referende oslabuje

TOKIO 6. júla (SITA, Reuters) – Euro v pondelok výrazne oslabovalo voči viacerým menám. Reagovalo tým na výsledky referenda v Grécku, kde voliči presvedčivou väčšinou odmietli podmienky medzinárodných veriteľov. To vyvolalo obavy z ďalšej eskalácie dlhovej krízy, ktorá by mohla viesť k odchodu Grécka z eurozóny. Za odmietnutie úsporného programu, ktorým veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc, sa po sčítaní všetkých hlasov vyslovilo 61,31 % voličov.

Po otvorení ázijských trhov sa euro voči japonskému jenu prepadlo na šesťtýždňové dno 133,7 JPY/EUR. Spoločná mena neskôr časť strát vyrovnala a obchodovala sa na úrovni 135,355 JPY/EUR so stratou 0,6 %. Voči doláru euro oslabilo rovnako o 0,6 % na 1,1045 USD/EUR, keď predtým kleslo na 1,0969 USD/EUR. Na komoditných trhoch dopyt po bezpečných investíciách podporil zlato, ktoré sa obchodovalo s miernym ziskom na úrovni 1 167,93 USD za uncu. Ceny ropy Brent klesli o 75 centov na 59,57 USD za barel.

Grécky premiér Alexis Tsipras vyhlásil referendum len pred týždňom s tým, že hlasovanie “nie” v ňom posilní jeho pozíciu pri rokovaniach o lepšej dohode pre jeho krajinu. Jeho vláda uviedla, že verí v možnosť uzavrieť dohodu s veriteľmi do 48 hodín. Európski predstavitelia i väčšina gréckych opozičných strán však referendum vykreslili ako hlasovanie o tom, či si krajina ponechá euro – aj keď to nebolo otázkou v plebiscite. Rozhodujúce pre Grécko bude, ako budú európski činitelia reagovať na výsledky referenda. Summit lídrov krajín eurozóny, na ktorom sa bude hovoriť o situácii, zvolali na utorok večer.

čítať viac

Grécko rozhoduje v referende o reformách

vyšlo aj v ZAH

ATÉNY 5. júla (SITA) – Grécki voliči v nedeľu od 7:00 miestneho času (06:00 SELČ) rozhodujú v ostro sledovanom referende o ďalších úsporných opatreniach a reformách v tejto krajine. Výsledok hlasovania by pritom mohol rozhodnúť aj o ďalšom zotrvaní Grécka v eurozóne, uviedla agentúra Reuters.

Podľa prieskumov sú Gréci voči nedeľňajšiemu plebiscitu rozdelení na približne dva rovnako silné tábory, takže jeho výsledok nie je možné jednoznačne predpokladať. V piatok, posledný deň kampane, bolo zverejnených päť prieskumov, z ktorých štyri prisúdili tesné víťazstvo stúpencom reforiem. Rozdiel sa však pohyboval len v rámci štatistickej odchýlky. Prieskumy súčasne avizovali, že drvivá väčšina – približne 75 percent Grékov – si želá zotrvanie svojej krajiny v eurozóne.

Vláda gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa tvrdí, že rozhodné “nie” v dnešnom hlasovaní by posilnilo vyjednávaciu pozíciu Atén o treťom balíku finančnej pomoci pre Grécko. Európska komisia to však označila za falošné tvrdenia.

V prípade víťazstva tábora “áno” je v stávke politická budúcnosť Tsiprasa a jeho vlády. Ten podľa vlastných slov bude rešpektovať akékoľvek rozhodnutie gréckych voličov. Naznačil však, že v prípade víťazstva “áno” zrejme odstúpi z funkcie.

V Grécku evidujú približne 9,8 milióna oprávnených voličov. Vzhľadom na obmedzenie výdavkov na referendum nebudú k dispozícii tradičné exit-polly. Volebné miestnosti budú pre grécku verejnosť otvorené do 19:00 (18:00 SELČ).

Prvý spoľahlivý odhad výsledkov by mohol prísť už o 21:00 miestneho času (20:00 SELČ) za predpokladu, že bude v tom čase medzi hlasovaním “áno” a “nie” minimálne štvorpercentný rozdiel, a že bude v Grécku spočítaných aspoň desať percent všetkých hlasovacích lístkov.

čítať viac

Nemci o záchrane Grékov: Budeme rokovať do poslednej minúty

BERLÍN 19. júna (SITA, Reuters) – Nemecko je odhodlané rokovať s Gréckom o riešení jeho dlhovej krízy “do poslednej minúty”. Vyhlásil to v piatok Peter Altmaier, šéf úradu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Dohodu medzi Gréckom a jeho veriteľmi označil za stále možnú, Atény však musia predložiť rozumný návrh reforiem. Blízky spolupracovník nemeckej kancelárky zároveň vyjadril presvedčenie, že Grécko bude svoju krízovú situáciu nakoniec riešiť podobným spôsobom, ako to v nedávnej minulosti robili Španielsko, Portugalsko alebo Írsko.

Lídri štátov eurozóny sa v pondelok stretnú na krízovom summite v snahe odvrátiť štátny bankrot Grécka. Štvrtkové rokovania ministrov financií eurozóny skončili bez dohody o uvoľnení finančnej pomoci pre Grécko výmenou za ekonomické reformy.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 mld. eur. Poslednú splátku z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 mld. eur.

Gréci sa obávajú o osud eura, našli si alternatívnu menu

LONDÝN 17. júna (SITA, Reuters) – Obavy z možného odchodu Grécka z eurozóny prospievajú bitcoinu. Digitálna kryptomena oproti klasickým menám posilňuje a Gréci ju nakupujú vo veľkom. Ako uviedol spoluzakladateľ bitcoinovej burzy Vaultoro.com Joshua Scigala, za posledné dva mesiace nákupy bitcoinu z počítačov s gréckou IP adresou stúpli o 124 %.

Gréci tak reagujú na neistý osud zotrvania ich krajiny v eurozóne, keď rokovania s veriteľmi nevedú k žiadnym výsledkom. “Ľudia sa obávajú o rodinný majetok alebo úspory, boja sa, že ich peniaze môžu ostať zablokované v bankách. Radšej si peniaze ukladajú v zlate alebo bitcoinoch,” skonštatoval Scigala. “Niektorí ľudia nečakajú, kým vláda príde s plánom odchodu z eurozóny, odchádzajú sami,” dodal.

V utorok sa hodnota bitcoinu (BTC) na burze Bitstamp vyšplhala až na 252,05 USD/BTC, kým ustúpila na 245,21 USD/BTC. To však bol stále 4-percentný nárast hodnoty oproti predchádzajúcemu dňu.

Bitcoin je virtuálna mena, ktorú v roku 2009 navrhla osoba alebo skupina ľudí vystupujúca pod menom Satoshi Nakamoto. Ide o takzvanú kryptomenu, keďže overovanie transakcií a tvorba meny závisí na komplikovaných matematických výpočtoch. Bitcoin funguje ako sieť, kde sa transakcie šíria medzi jednotlivými aplikáciami nainštalovanými na počítačoch užívateľov. Niektoré z nich majú na starosti overovanie, iné ich len preposielajú ďalej. Medzi prijímateľom a odosielateľom nie je postavená banka, ani žiadna inštitúcia. Virtuálna mena sa dá použiť na nákup tovaru a služieb, no dá sa vymeniť aj za iné meny.

Maďarsko bude môcť prijať euro po roku 2020

BUDAPEŠŤ 2. júna (SITA, Reuters) – Maďarsko bude schopné rozvinúť svoju ekonomiku tak, aby bola vhodná pre vstup do eurozóny v ktoromkoľvek čase po roku 2020. Povedal to v utorok guvernér centrálnej banky krajiny György Matolcsy. “Teraz musíme trochu dlhšie čakať, ale ako guvernér centrálnej banky vidím, že Maďarsko bude schopné vytvoriť podmienky na vstup do eurozóny kedykoľvek po roku 2020,” konštatoval.

Matolcsy dodal, že Maďarsko by nebolo schopné riešiť ekonomickú krízu po roku 2008, keby použilo ortodoxnú hospodársku politiku typickú pre Európsku úniu a Medzinárodný menový fond. Budapešť pôvodne plánovala prijať spoločnú európsku menu v roku 2007, ale následná neopatrná fiškálna politika krajiny realizáciu tohto zámeru zmarila.