Andrej Kiska

Poslancov čaká prezidentova správa o stave republiky

Vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Správa o stave republiky prednesená prezidentom Andrejom Kiskom čaká poslancov vo štvrtok od 10:00 počas tretieho dňa 53. schôdze parlamentu. O vystúpenie Kiska požiadal listom predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho. Prezident naposledy vystupoval v parlamente koncom novembra 2014. Hlava štátu sa vtedy pred poslancami vyjadrila k zmenám vo vedení parlamentu, keď Pavla Pašku vystriedal vo funkcii predsedu NR SR Peter Pellegrini.

Kiska hovoril aj o demonštráciách, ktoré organizovali Alojz Hlina, Igor Matovič (OĽaNO), Richard Sulík (SaS) a Daniel Lipšic (NOVA). Podľa prezidenta je veľká časť ľudí na Slovensku presvedčená, že v zdravotníctve fungujú na prvom mieste politické záujmy, záujmy dodávateľov zdravotníckych zariadení, záujmy poisťovní – až potom sú niekde záujmy lekárov a zdravotníckeho personálu. “Pacient je v našom zdravotníctve až kdesi na poslednom mieste,“ povedal v novembri Kiska. Prezident kritizoval tiež politické nominácie v zdravotníctve, podľa neho tu fungujú roky a za všetkých vlád.

Popoludní po Hodine otázok poslanci začnú diskutovať o novele zákona o významných investíciách. Cieľom zmien je podľa Ministerstva hospodárstva SR, ktoré novelu preložilo, zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. “Základným predpokladom procesu prípravy vhodného územia na implementáciu priemyselnej výroby, služieb, výskumu alebo vývoja je urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovo-právnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania,“ argumentuje rezort hospodárstva. Návrhom sa bude parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.

SKOK! HODNOTÍ ROK PÔSOBENIA ANDREJA KISKU NA POSTE PREZIDENTA POZITÍVNE

Nástupom prezidenta Andreja Kisku do funkcie získalo Slovensko po dlhom čase politika, ktorý je pozitívnym vzorom pre občanov. SKOK! očakáva, že hlas prezidenta Andreja Kisku…

Občania sú s Kiskovým výkonom funkcie spokojní

BRATISLAVA 15. júna (SITA) – Po roku Andreja Kisku vo funkcii prezidenta SR sú občania s vykonávaním jeho úradu spokojní. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS, ktorý robila od 2. do 10. júna na reprezentatívnej vzorke 1 018 respondentov starších ako 18 rokov. Agentúra sa respondentov pýtala: “O pár dní uplynie rok od nástupu Andreja Kisku do funkcie prezidenta Slovenska. Do akej miery ste spokojný/á s tým, ako vykonáva úrad prezidenta?”

Veľmi spokojných s Kiskovým vykonávaním funkcie je 18,7% respondentov a 53,3% odpovedali, že sú skôr spokojní. Odpoveď skôr nespokojný/á využilo 13,5% opýtaných a 4,6% respondentov je s Kiskovým výkonom funkcie veľmi nespokojných. Na otázku nevedelo odpovedať 9,9% opýtaných. Najvyššiu mieru spokojnosti s Kiskovým výkonom funkcie vyjadrili podporovatelia strany Sieť (92 % spokojných), nasledovali SaS (87%), OĽaNO (86%), Most-Híd (85%) a KDH (81%). Spomedzi podporovateľov strany Smer-SD vyjadrilo spokojnosť s prezidentom 66% opýtaných a spomedzi prívržencov SNS 51%.

Agentúra FOCUS sa respondentov pýtala aj to, či dôverujú alebo nedôverujú trom najvyšším ústavným činiteľom. Prezidentovi Kiskovi skôr alebo úplne dôveruje 71,9% respondentov a skôr alebo vôbec nedôveruje 23%. Odpovedať na otázku nevedelo 5% opýtaných. Predsedovi vlády Robertovi Ficovi skôr alebo úplne dôveruje 37,9 % respondentov a skôr alebo vôbec nedôveruje 56,8%. Odpovedať v tomto prípade nevedelo 5,2% opýtaných. Predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu skôr alebo úplne dôveruje 31,6% respondentov a skôr alebo vôbec nedôveruje 49,6%. Na otázku v tomto prípade nevedelo odpovedať 18,8% opýtaných.

Agentúra SITA vydá k správe tabuľku s titulkom Tab: Občania sú s Kiskovým výkonom funkcie spokojní.

Poslancov čakajú dôchodky a zmeny v DPH

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – Diskusia o minimálnych dôchodkoch, vianočnom príspevku k dôchodku, zmenách v spôsobe platenia dane z pridanej hodnoty či novela školského zákona čakajú poslancov na 53. schôdzi národnej rady, ktorá začína v utorok 16. júna.

Prezident SR Andrej Kiska vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami.

Premiér Robert Fico už potvrdil, že poslanci za Smer-SD novelu zákona o sociálnom poistení schvália v pôvodnej podobe. Sporitelia v druhom pilieri tak budú mať nárok na nižšiu minimálnu penziu ako tí, ktorí zostali výlučne v štátnom dôchodkovom systéme.

Parlament v prvom čítaní prerokuje aj novelu zákona o DPH, podľa ktorej by mohli malí podnikatelia štátu odviesť daň až po tom, keď im odberatelia zaplatia za ich tovary a služby. Súčasne sa podľa rezortu financií odkladá vznik práva na odpočítanie dane z kúpených tovarov a služieb až do momentu zaplatenia. Opatrenie by podľa vládneho návrhu mohli využívať tí podnikatelia, ktorých ročný obrat neprekročil 75 tis. eur. Zástupcovia malých a stredných podnikateľov žiadali navýšenie tejto hranice. Minister financií Peter Kažimír po stretnutí s podnikateľmi konštatoval, že hranica sa zvýši na 100 tis. eur.

Na definitívne schválenie čaká novela školského zákona. Štát na základe pozmeňujúceho návrhu Ľubomíra Petráka k zákonu bude prispievať školám na žiakov, ktorí sa zúčastnia v škole v prírode alebo na lyžiarskom výcviku. Z návrhu školského zákona vyplýva, že ak zriaďovateľ školy nebude spokojný s kandidátom na riaditeľa, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania, písomne odôvodní svoj nesúhlas rade školy a následne sa uskutoční úplne nové výberové konanie.

Poslanci prerokujú aj návrh novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje, aby sa na konci tohto roka rovnako ako vlani o 12,74 eura zvýšila suma vianočného príspevku pre tých poberateľov dôchodkových dávok, ktorých dôchodkový príjem nepresahuje dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Podľa slovenského politológa sa Kiska vo funkcii prezidenta stále hľadá

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska sa vo funkcii ešte stále hľadá. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Ján Baránek. Podľa neho sa Kiskovi darí ostať nestranný a nadstranícky, ako to sľúbil vo svojom inauguračnom prejave. Je však dôležité aj to, čo hlava štátu sľúbila vo svojej predvolebnej kampani, dodal Baránek. Upozorňuje, že Kiska sľúbil, že bude aktívnym prezidentom. “Tvrdil, že bude pomenovávať kauzy, predvolávať si ministrov, že bude aktívny. To sa s výnimkou predvolania ministra zdravotníctva Viliama Čisláka nedeje. Je príliš pasívny,” povedal Baránek.

Baránek za kontroverzný krok označil Kiskov podpis pod novelou obchodného zákonníka, ktorou vláda riešila aj situáciu v kauze Váhostav. Zároveň však s jeho podpisom prezident uviedol aj desať dôvodov, prečo mu zákon prekáža. “Nemá to logiku,” povedal Baránek. Podľa neho mal Kiska počas prvého roku vo svojom funkčnom období príležitosti, aby “sme ho počuli”. Baránek tvrdí, že hoci Kiska nemá výkonnú moc, môže jasne povedať, kde vidí problémy. Takou príležitosťou bol podľa Baránka aj pokus o odvolanie podpredsedu parlamentu Jána Figeľa počas kauzy Váhostav.

Kiskovo pôsobenie označil politológ “do istej miery za sklamanie”. Ako Baránek dodal, hlava štátu mala aj svetlé okamihy, “celkovo je však pasívnejší, ako sme čakali”.

Inaugurácia prezidenta Andreja Kisku bola 15. júna 2014. Kiska vo svojom príhovore povedal, že “nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandidátom opozície. A takým – nestranným a nadstraníckym – budem aj prezidentom”. Takisto povedal, že bude klásť otázky a bude chcieť počuť odpovede na ne.

Andrej Kiska sa stal po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi hlavou štátu v druhom kole prezidentských volieb 29. marca 2014. Podľa oficiálnych výsledkov, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia, získal Andrej Kiska 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Súčasný premiér a Kiskov protikandidát Robert Fico (Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Účasť na hlasovaní druhého kola prezidentských volieb tak dosiahla 50,48 percent.

Kiska pozval budúceho poľského prezidenta na Slovensko

BRATISLAVA 11. júna (SITA) – Prezident SR Andrej Kiska dnes uviedol, že rád privíta novozvoleného poľského prezidenta Andrzeja Dudu po jeho nástupe do úradu na Slovensku. Duda pozvanie opätoval. Vyplynulo to z telefonického rozhovoru, v ktorom Kiska zablahoželal Andrzejovi Dudovi k zvoleniu za prezidenta Poľskej republiky. Kiska zároveň tlmočil záujem o pokračovanie tradície veľmi dobrých a intenzívnych vzťahov na úrovni prezidentov oboch krajín. Duda potvrdil, že v tejto tradícii mieni pokračovať. Informoval o tom Martin Lipták z tlačového odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

Poľský konzervatívny europoslanec v druhom kole prezidentských volieb v nedeľu 24. mája porazil úradujúceho prezidenta Bronisława Komorowského podľa oficiálnych výsledkov v pomere 51,55 ku 48,45 percenta. Štyridstaťdvaročný Duda, ktorý je proti zavedeniu eura, bol v minulosti aj poradcom exprezidenta Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku. Úrad by mal prevziať v auguste.

Kiska podpísal novelu o azyle, aj o ochrane pred požiarmi

BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska dnes podpísal novelu zákona o azyle, aj novelu o ochrane pred požiarmi. Agentúru SITA o tom informovala Elena Bianchi z tlačového odboru Kancelárie prezidenta. Parlament obe novely schválil 14. mája.

Podľa novely o azyle maloletí žiadatelia, ktorí prídu na Slovensko bez rodičov alebo zákonného zástupcu, počas rozhodovania o udelení azylu zostanú v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Novela tiež zosúladí slovenskú legislatívu s európskymi smernicami, ktoré upravujú medzinárodnú ochranu. Rezort vnútra pri príprave novely spolupracoval s ministerstvom práce i spravodlivosti.

Detský domov bude podľa nového zákona o azyle povinný vytvoriť také podmienky, aby mohli pohovor s maloletým bez sprievodu robiť priamo v domove. Tiež bude musieť vytvoriť podmienky na stretnutia detí so zástupcami medzinárodných organizácií. V novele sa vypustilo ustanovenie, ktorým sa obmedzuje čas pobytu príslušníka tretej krajiny, držiteľa povolenia na malý pohraničný styk. Rozširuje sa tiež okruh osôb, ktorým policajný útvar vydá cudzinecký pas. Pôjde napríklad aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali dlhodobý pobyt na základe poskytnutej doplnkovej ochrany. Rozšíri sa však aj okruh osôb, ktorým môže policajný útvar udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas.

Hlava štátu podpísala aj novelu o ochrane pred požiarmi. Hasiči zmenou legislatívy bojujú proti požiarom, ktoré vznikajú pre nevyhovujúci stav komínov. Novela zákona o ochrane pred požiarmi zavádza, aby si ľudia dali kontrolovať aspoň raz ročne komín odborníkom, teda kominárom. Pred desiatimi rokmi táto povinnosť zo zákona vypadla. Zároveň legislatíva zavádza povinnosť, že všetky komíny budú musieť kontrolovať osoby s odbornou spôsobilosťou. Novelizovaný zákon začne platiť od 1. septembra.

Kiska podpísal zákon o knižniciach a o strelných zbraniach

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podpísal niekoľko zákonov, ktorými sa menia alebo dopĺňajú jednotlivé zákony. Ako informoval Tlačový odbor Kancelárie prezidenta SR, jedným z podpísaných zákonov je zákon o knižniciach, ktorým sa novelizuje zároveň aj zákon o múzeách, galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Zákon definuje základnú knihovnícku terminológiu, podmienky zakladania knižníc, úlohy jednotlivých typov knižníc a viaceré odborné činnosti knižníc, ako sú napríklad princípy a spôsob dopĺňania a budovania knižničného fondu, poskytovanie medziknižničnej výpožičnej služby či medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby. V samostatnom paragrafe o Slovenskej národnej knižnici sa hovorí o jej poslaní a hlavných úlohách. Zákon tiež spresňuje postupy pri vyhlasovaní dokumentu alebo súboru dokumentov za historický knižničný dokument a historický knižničný fond, tiež práva a povinnosti jeho vlastníka alebo správcu.

Prezident podpísal aj zákon o vojenských obvodoch. Zmena tohto zákona sa vzťahuje i na zákon o organizácii miestnej štátnej správy, a teda aj možnosť predaja ciest a komunikácií na území bývalého vojenského obvodu Javorina. Ďalším zákonom, ktorý prezident Kiska podpísal, je zákon o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý by mal pomôcť znížiť riziko priemyselných havárií.

Prezident podpísal aj zákon o strelných zbraniach a strelive, ktorým sa mení zákon o správnych poplatkoch. Podnetom na vypracovanie návrhu zákona bolo zavedenie evidencie expanzných zbraní pre ich masívne rozšírenie, čo by mohlo viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Expanzné zbrane sú znefunkčnené zbrane, ktoré sa však ďalšou úpravou dajú prerobiť na schopné streľby. Zákon zavádza povinnosť ohlásiť na políciu nadobudnutie expanznej zbrane upravenej zo štandardnej strelnej zbrane a predložiť ju na zaevidovanie. Na základe zaevidovania bude vydaný preukaz zbrane. Upravuje sa aj postup pri úprave zbraní na expanzné. Zmeny v legislatíve sa týkajú aj internetového predaja zbraní.

Aj zákon o príspevku športovým reprezentantom prezident Kiska podpísal. Medailisti z olympijských, paralympijských alebo deaflympijských hier ako aj majstrovstiev sveta a zlatí majstri Európy budú mať garantovaný minimálny dôchodok od 500 do 750 eur. Ak dôchodok reprezentačných športovcov bude nižší ako 500 až 750 eur, štát im ho dorovná, v prípade bronzových medailistov z olympiády a majstrovstiev sveta na úroveň 500 eur, strieborných na 600 eur a zlatých víťazov na 750 eur. Zlatí majstri Európy si budú môcť nárokovať dôchodok 500 eur. O príspevok budú môcť požiadať medailisti až po dovŕšení dôchodkového veku.

Kiska podpísal aj zákon o registri adries. Podľa nového zákona má štát vytvoriť nový register, v ktorom budú informácie o všetkých adresách aj s presným vyznačením vchodov do budov. Jedným z hlavných cieľov je vytvorenie základných registrov pre údaje, s ktorými pracujú orgány verejnej moci. Tieto registre majú údaje sprístupňovať pre spomínané orgány a za určitých podmienok aj pre fyzické a právnické osoby. Register adries je jedným zo základných registrov. Nebudú sa v ňom spomínať osoby, ktoré na adresách bývajú alebo majú k budovám práva.

Prezident podpísal aj zákon o matrikách. Matrika bude mať postupne elektronickú podobu, elektronická matrika je súčasťou Operačného programu informatizácie verejnej správy. Zriadenie tohto portálu umožní vykonávať úkony v matrike na základe elektronickej komunikácie medzi orgánmi verejnej moci, ale najmä medzi matrikou a žiadateľmi pri vkladaní údajov alebo pri zapisovaní údajov do matriky ako aj pri vydávaní výpisov z matriky a rôznych potvrdení. Od prijatia zákona bude môcť fyzická osoba po splnení predpísaných úkonov žiadať o výpisy z matričných kníh na ktorejkoľvek matrike, ktorá bude súčasťou operačného programu. Zákon má tiež vyriešiť problémy z praxe, napríklad zápisy súvisiace s dieťaťom uloženým v hniezde záchrany či predkladanie dokladov cudzincami pred uzatvorením manželstva.

Kiska v Rige podporil rozširovanie Európskej únie

BRATISLAVA 22. mája (SITA) – Slovensko plne podporuje rozširovanie Európskej únie. Vyhlásil to dnes prezident Andrej Kiska na summite krajín Východného partnerstva a Európskej únie v lotyšskej Rige. Ako sa uvádza na oficiálnej stránke prezidenta, hlava štátu pripomenula, že vízia možného členstva v EÚ je „nesmierne dôležitá z pohľadu presadzovania reforiem“.

„Skoro všetci sme sa zhodli na tom, že je dôležité, aby Európska únia zachovala jednotu. Veľa sa hovorilo o tom, že spolupráca s krajinami Východného partnerstva musí byť založená na slobodnej voľbe a v žiadnom prípade nie je namierená proti akémukoľvek štátu,“ povedal po summite prezident. Je presvedčený, že krajiny, ktoré majú záujem vstúpiť do EÚ, čiže Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, by mali dostať rovnakú šancu, akú dostalo Slovensko.

V lotyšskej Rige sa konal prvý summit krajín Európskej únie so šiestimi krajinami Východného partnerstva, odkedy Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina podpísali asociačné dohody. Summit potvrdil záväzok EÚ spolupracovať s východnými partnermi. Spoločnú deklaráciu prijali na záver ako celok všetci účastníci summitu.

Kiska upozornil, že stále nedostal rozhodnutie ústavného súdu

BRATISLAVA 4. mája (SITA) – Prezident Andrej Kiska poslal predsedníčke Ústavného súdu SR Ivette Macejkovej list, v ktorom upozornil, že stále nedostal rozhodnutie senátu ústavného súdu vo veci troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. Ako agentúru SITA informoval Kiskov hovorca Roman Krpelan, v liste prezident uviedol, že hoci rozhodnutie senátu oznámili verejne, od ohlásenia už uplynula 40-dňová lehota. „Aj pri primeranej časovej tolerancii, ktorú môžu v osobitných prípadoch spôsobiť objektívne príčiny technickej povahy, považujem termín na doručenie rozhodnutia od jeho prijatia za vysoko prekročený,” uviedol Kiska v liste.

Prezident Andrej Kiska porušil právo na prístup k voleným a iným funkciám kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša, keď žiadneho z nich nevymenoval. Ústavný súd zrušil rozhodnutia prezidenta a prikázal, aby prezident znova konal a rozhodol. Tretí senát Ústavného súdu SR v zložení Rudolf Tkáčik, Jana Baricová a Ľubomír Dobrík svoje rozhodnutie oznámil 17. marca. K rozhodnutiu súdu bolo pripojené odlišné stanovisko ústavného sudcu Rudolfa Tkáčika.

Prezident Andrej Kiska vo vyjadrení dospel k názoru, že odborná spôsobilosť kandidátov nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu ústavného súdu, pričom nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo. Prezident mal na výber šesť kandidátov, z ktorých vymenoval len jednu sudkyňu Janu Baricovú, hoci bolo potrebné vymenovať troch sudcov Ústavného súdu SR. Sťažnosti podali aj dvaja ďalší kandidáti Imrich Volkai a Ján Bernát a bude o nich rozhodovať druhý senát ÚS SR. Momentálne je na ústavnom súde 11 sudcov, má ich byť 13.