Keď už začal odznievať Piketty, prišla nobelovka pre Angusa Deatona. Téma nerovnosti a chudoby je pevne uchytená v spoločenskom diškurze. Kým tá prvá je kontroverzná v mnohých ohľadoch (najmä z pohľadu dynamiky nerovnosti), v druhej je kontroverznosť iba metodologická.
Dlhoročná práca nového nobelistu vysvetľuje, prečo nie je meranie chudoby úplne triviálne. No aj on vo svojej knihe Veľký útek prichádza k ťažko spochybniteľnému záveru – svetová extrémna chudoba sa zmenšuje veľmi rýchlym tempom.
Po tisíce rokov až do polovice 19. storočia žilo v extrémnej chudobe viac ako 90% obyvateľov planéty. Do začiatku 20. storočia to bolo niečo cez 80%. Na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia sa z chudoby dostala už polovica planéty a behom nasledujúcich štyroch dekád ďalších 40%. V roku 2015 bolo prvý krát prelomených 10%.
Extrémna (absolútna) chudoba je určená celosvetovým limitom, momentálne 1,25 dolára v cenách z roku 2005 na deň. Štandardná chudoba je naproti tomu meraná podľa národných pomerov.
Zdroj: Svetová banka a Bourguignon&Morrisson
Martin Vlachynský
Analytik INESS