Politika Spoločnosť Top Zahraničné

Svet sa hádal kvôli migrantom, Ukrajina vyhlásila vojnový stav. Dôležité udalosti roku 2018

Rusko zajalo tri ukrajinské lode. (TASR/AP)

BRATISLAVA – Uplynie už len pár hodín a rok 2018 sa s nami rozlúči. Priniesol so sebou mnoho udalostí, ktoré viac či menej zarezonovali vo verejnosti na celom svete. Pripomeňme si aspoň niektoré z nich.

 

Prezidentské voľby, dôležité stretnutia,  konferencie a konflikty – aj tieto udalosti prebehli počas končiaceho sa roka 2018 a zapíšu sa do dejín sveta.

Voľba prezidenta ČR

V januári 2018 sa v Českej republike odohralo prvé kolo priamych prezidentských volieb. Na post hlavy štátu si brúsilo zuby viacero kandidátov. Na to, aby sa mohli volieb zúčastniť, museli zozbierať aspoň 50-tisíc podpisov, alebo získať dostatočnú podporu poslancov oboch komôr parlamentu.

Tieto podmienky napokon splnilo deväť z nich. Prvú z nich dodržal Jiří Drahoš, Michal Horáček a Miloš Zeman. Podporu poslancov hornej alebo dolnej komory parlamentu za získali Pavel Fischer, Marek Hilšer a Mirek Topolánek, Petr Hannig, Jiří Hynek a Vratislav Kulhánek. Z prvého kola volieb, ktoré sa konali 12. a 13. januára vyšli ako víťazi Miloš Zeman a Jiří Drahoš. Druhé kolo sa odohralo 26. a 27. januára.

Podľa volebnej komisie bola volebná účasť 66,6 percenta. Prezidentom sa stal s veľmi tesným rozdielom opäť Miloš Zeman. Svojho súpera Jiřího Drahoša porazil o necelé tri percentá. Inaugurácia Miloša Zemana do funkcie hlavy štátu prebehla 8. marca.

Na archívnej snímke z 27. júna 2018 český prezident Miloš Zeman zdraví svojich priaznivcov po víazstve v prezidentských voľbách. (TASR/AP)

Viac sa dočítate aj v článku: Slovenskí politici blahoželali k Zemanovmu víťazstvu: Úprimný odkaz od Fica

Otrava Sergeja Skripaľa a jeho dcéry

Začiatkom marca sa v britskom mestečku Salisbury odohrala udalosť, ktorá negatívne ovplyvnila vzťahy medzi Západom a Ruskom. Na lavičke neďaleko obchodného centra objavil 4. marca náhodný okoloidúci (zhodou okolností lekár) v bezvedomí dvoch ľudí. Išlo o bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa pochádzajúceho z Ruska a jeho dcéru Juliju, ktorá ho bola v tom čase navštíviť.

Lekári v nemocnici, do ktorej oboch otrávených previezli, konštatovali, že ide o otravu nervovým jedom. Okrem Skripaľovcov sa zistili symptómy otravy aj u ďalších ľudí, či už členov záchranného tímu alebo policajtov. Predstavitelia nemocnice o pár dní vyhlásili, že otrávení sú v kritickom, ale stabilizovanom stave. Vyšetrovanie prípadu prevzala špeciálna protiteroristická jednotka.

Stav otca a dcéry sa postupne zlepšoval. Juliju prepustili z nemocnice v apríli a jej otca o mesiac neskôr. Miesto ich pobytu nie je známe. Britská premiérka Theresa Mayová označila za vinníka útoku Moskvu a doplnila, že pri útoku bol použitý jed zo skupiny novičok, ktorý sa vyvíjal v Rusku. Predstavitelia Ruska naopak uviedli, že jed mohol pochádzať z Česka, Slovenska alebo Švédska.

V septembri britské úrady obvinili z útoku Rusov Alexandra Petrova a Ruslana Boširova. Taktiež ich označili za agentov ruskej tajnej služby GRU. Ako reakciu na tieto udalosti sa rozhodlo 17 štátov EÚ, USA a ďalšie krajiny vyhostiť niektorých ruských diplomatov. Slovensko k tomuto kroku nepristúpilo.

Viac k téme sa dočítate v článkoch:

Putin sa stal opäť prezidentom

Ruský prezident Vladimir Putin opätovne obhájil 18. marca s veľkým náskokom prezidentský mandát. V kresle šéfa Kremľu tak pobudne ďalších šesť rokov. Pri volebnej účasti 67,4 percenta ho zvolilo takmer 77 percent Rusov. O pár mesiacov neskôr (16. júla) sa Vladimir Putin stretol na prvom vzájomnom stretnutí so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. Rokovanie trvalo dve hodiny a jeho výsledky označil Trump za veľmi dobrý začiatok.

Viac sa dočítate v článku: Putinova popularita sa prepadla na historické minimum. Klesla pod 60 percent

Konflikt Ruska a Ukrajiny

V nedeľu 25. novembra sa odohral v Kerčskom prielive spájajúcom Čierne a Azovské more konflikt medzi ruským a ukrajinským námorníctvom. Ruské plavidlá strieľali na ukrajinské
vojenské lode a do jednej z nich aj narazili.

“Ruské špeciálne sily zajali niekoľko lodí,” uviedli predstavitelia ukrajinského námorníctva vo vyhlásení. Okrem lodí Rusko zajalo v Kerčskom prielive aj 24 ukrajinských námorníkov. Obe strany sa navzájom obviňovali z porušenia medzinárodného práva a provokatívneho správania. Na základe bilaterálnej dohody majú Rusko i Ukrajina právo využívať Azovské more, ktoré s Čiernym morom spája úzky Kerčský prieliv. Napätie v tejto oblasti eskalovalo po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym v roku 2014 a stavbe mosta spájajúceho polostrov s pevninou.

Viac sa dočítate v článku: 

Globálny pakt OSN o migrácii

Posledné mesiace roku 2018 sa v politických kruhoch, ale aj na verejnosti skloňovala téma Globálneho paktu OSN o migrácii. Aj keď ide čisto o politický dokument, ktorý krajiny do
ničoho nenúti, mnohé štáty ho odmietli. Väčšinou s argumentom, že nerozlišuje legálnu a nelegálnu migráciu a zasahuje do suverenity štátov.

Na 34 stránkach dohody sa vyslovene hovorí, že je garantované suverénne právo jednotlivých štátov na samostatnú národnú migračnú politiku a tiež na rozlišovanie medzi legálnym a nelegálnym statusom migranta. Pakt štáty okrem toho vyzýva, aby bojovali s nelegálnou migráciou a zároveň, aby organizovali legálne prisťahovalectvo v súlade s ľudskými právami.

V dokumente sa tiež píše, že by sa mali podporovať opatrenia na návrat prisťahovalcov do krajín ich pôvodu. O oficiálnom prijatí dokumentu sa rokovalo 10. a 11, decembra na konferencii v marockom Marrákeši. Globálny rámec OSN o migrácii schválili sa členom samitu podarilo schváliť hneď prvý deň rokovania.

Viac sa dočítate v článku: Pakt OSN o migrácii spôsobil búrlivé diskusie. Pozrime sa, o čo v ňom ide