BRATISLAVA – Už dnes si žiaci preberú koncoročné vysvedčenia, ktoré sú ich ,,výplatnou páskou” odzrkadľujúcou snaženie za posledný školský rok. Ich prospech však nemusí byť vždy hodný chvály, ale ani trpkého karhania či vyhrážania sa. Deti zo strachu z reakcie rodičov utejakú z domu, dokonca si môžu aj siahnuť na život. Varovné signály v prípade, že sa s dieťaťom niečo deje, sú pritom zjavné. Rodičia ich nesmú ignorovať.
Žiaci základných a stredných škôl majú pred sebou posledný školský deň, ktorý odštartuje ich dvojmesačné prázdniny. Predtým si však musia prebrať koncoročné vysvedčenie. Ako to už býva zvykom, nie všetky deti budú s odbitím piatkového poludnie niesť domov len dobré známky. Rodičia by si ale mali uvedomiť, že ,,zlé” vysvedčenie neznamená koniec sveta. „Rodičia by sa mali nad zlými výsledkami zamyslieť a prehodnotiť svoj prístup. Bitka ani krik situáciu nijako nezlepšia. Nikto nie je dokonalý a aj keď výsledky z niektorých predmetov nezodpovedajú predstavám rodičov, vyjadrite svojim deťom podporu a povzbuďte ich,“ vysvetlil Martin Gronský z Centra vzdelávania a psychológie ministerstva vnútra.
Napriek tomu, že zlé vysvedčenie môže nielen dieťaťu, ale aj rodičovi pokaziť náladu na niekoľko dní, psychológovia odporúčajú, aby sa dieťa stretlo s pochopením a nie s kritikou. ,,Teda za horšie známky dieťa netrestať – ani fyzicky, ani psychicky a tiež ho nepodmieňovať láskou: „Keď donesieš štvorky, tak ťa prestanem ľúbiť“. Tresty dieťa skôr demotivujú, vedú do ľahostajnosti, odporu a rezignácie „nech robím čo robím, aj tak som neschopný“ a málo štartujú k tomu, aby malo chuť sa zlepšovať,” povedala pre Glob.sk školská psychologička Eva Gajdošová z Katedry psychológie Paneurópskej vysokej školy.
Prázdne hniezdo
Ak bude dieťa vystavené veľkému tlaku či prílišnej obave z trestu za zlé známky, môže sa stať, že utečie z domu. K takémuto kroku ich vedú aj iné dôvody. Medzi tie najčastejšie patrí protest proti nespravodlivosti rodičov a túžba opustiť prostredie, v ktorom sú šikanované, týrané či zneužívané. V krajnom prípade môžu opustiť svoj domov, ak hľadajú dobrodružstvo, samostatnosť alebo sa snažia vymaniť spod kontroly rodičov. ,,Záporná motivácia (hrozba trestu, strach, časový stres) je síce občas hnacím motorom do učenia, ale väčšinou nemá správny efekt, dieťa ujde pri prvej príležitosti k inej činnosti. Výsledkom je zlá známka a žiaden dôvod na ďalšie učenie. Taký malý začarovaný kruh,” doplnila psychologička Gajdošová.
Nástrahy ,,dobrodružstva”
Napriek tomu, že sa deťom v danej situácii javí ako ,,najlepšie” riešenie opustiť rodinný krb, vo svete na nich číha množstvo nástrah. Ich nedostatok skúseností môžu využiť predovšetkým kriminálnici či rôzne individuá. Deti tak môžu byť pre nich ľahkými obeťami vykorisťovania a zneužívania. Život na ulici môže deti dohnať aj ku kriminálnym činom. ,,Bezvýchodiskovosť situácie môže viesť dieťa niekedy až k samovražde,” varuje polícia.
Nič sa nedeje len tak
Pokiaľ si hovoríte, že vaše dieťa by nikdy nič podobné nespravilo, môžete sa mýliť. Signály, ktoré upozorňujú na naliehavosť situácie, si všimne len pozorný rodič. Dieťa sa zvyčajne začne uzatvárať do seba, chodiť poza školu, nevie sa sústrediť, je smutné či začne simulovať chorobu. Ak však začne nahlas vyslovovať vety typu: ,,Nikto ma nemá rád.”,,Život nestojí za nič.” ,,Nič nemá zmysel.” ,,Som všetkým len na príťaž,” môže to byť signálom, že sa niečo deje. Preto by mal rodič javiť záujem o svoje dieťa počas celého školského roka a nie len vtedy, keď príde ,,deň zúčtovania.” ,,Aj malý neriešený problém môže nadobudnúť v duši dieťaťa obrovské rozmery. Buďme dieťaťu oporou a spoločne hľadajme cestu k pozitívnej zmene. Venujme sa im, vymýšľajme spoločný program, majme ich pod dozorom,” apeluje na rodičov polícia.
Čo teraz?
V prípade, že dieťa skutočne ušlo z domu, nevrátilo sa zo školy alebo o sebe nedalo vedieť, polícia zosumarizovala súbor pokynov, ktoré by rodič v takejto situácii rozhodne nemal vynechať:
- preverte všetkých známych. Zistite, kde a s kým bolo dieťa naposledy,
- prehľadajte miesta, kde by sa dieťa mohlo nachádzať,
- ak ho nenájdete, zistite, čo si vzalo. Spomeňte si, čo malo oblečené a nájdite aktuálnu fotku,
- ak nezdvíha telefón, skúste mu napísať sms s informáciou, že máte o neho obavu a poproste ho, aby sa vám ozvalo,
- ak všetko, čo ste urobili je bez úspechu, vezmite so sebou aktuálnu fotografiu dieťaťa a oznámte jeho nezvestnosť na najbližšom útvare Policajného zboru,
- polícii pri oznámení nezvestnosti pomôžu akékoľvek, aj zdanlivo nepodstatné informácie. Dôležité je spomenúť si na: miesta, kde sa okrem domova zvykne zdržiavať, kontakty na kamarátov, spolužiakov, popis špecifických telesných znamení, zdravotný stav (lieky) a charakteristika správania,
- nie je časový úsek, ktorý ohraničuje, po akom čase sa začína pátranie, polícia začína konať IHNEĎ po nahlásení nezvestnosti
Ak je podozrenie, že by dieťa mohlo opustiť hranice štátu, polícia prostredníctvom slovenskej centrály Interpolu vyhlási medzinárodné pátranie. ,,Viac ako 90% prípadov nezvestných detí nahlásených včas sa polícii podarilo úspešne vypátrať,” dodala polícia.
