BRATISLAVA – Problém násilia na Rómoch nás opäť dostal do svetových médií. V Associated Press uverejnili článok, ktorý opisuje skúsenosť rómskej ženy s nemocnicou v Kežmarku. Rómka tam údajne mala byť týraná a násilne zadržiavaná. Dlhodobým problémom Slovenska je aj násilná sterilizácia Rómiek.
V tejto súvislosti apelovala na ministerstvo spravodlivosti aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. “Otázka protiprávnych sterilizácií rómskych žien stále nenašla efektívne riešenie. Už 15 rokov Slovenskú republiku za to kritizujú aj medzinárodné organizácie,” upozorňovala prednedávnom.
„Vzhľadom na svoje ústavné princípy a medzinárodné záväzky sa Slovenská republika musí začať intenzívne zaoberať problematikou protiprávnych sterilizácií, prevziať za ne zodpovednosť a implementovať odporúčania medzinárodných organizácií,“ uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
„Som presvedčená, že najlepším riešením, ktoré by poškodeným ženám zabezpečilo prístup k účinným prostriedkom nápravy a primeranému odškodneniu, je prijatie osobitnej právnej úpravy,” navrhovala Patakyová.
“Takéto riešenie sa v praxi ukázalo ako najvhodnejšie aj vo viacerých obdobných prípadoch, kedy bolo potrebné určitým skupinám osôb zabezpečiť, resp. zlepšiť možnosti nápravy za spôsobenú ujmu alebo krivdu. Možno spomenúť napríklad odškodňovanie obetí trestných činov, reštitučnú legislatívu či poskytnutie jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám,“ napísala Mária Patakyová.
Podpisy pod vplyvom liekov
Navrhované úpravy verejnej ochrankyne práv riešia len následky nezákonnej sterilizácie. Samotný problém však nijakým spôsobom nepokrývajú.
Ešte v roku 2011 bola rómskej žene priznaná náhrada škody vo výške 31-tisíc eur. Rozhodol tak Európsky súd pre ľudské práva po 7-ročnom spore. Spomínaný prípad sa udial v nemocnici v Prešove. „Ako je zrejmé z jej zdravotnej dokumentácie, krátko pred tým, ako bol jej pôrod ukončený cisárskym rezom, keď bola sťažovateľka v bolestiach a mala kontrakcie každé tri minúty, jej zdravotnícky personál dal do pôrodopisu podpísať, že žiada o sterilizáciu,“ hovorila vtedy Poradňa pre občianske a ľudské práva. Samotná pacientka aj pred súdom zostala v anonymite.
Takýchto prípadov bolo viac. Prípady sa udiali na východe Slovenska a ženy rómskeho pôvodu tvrdili takmer to isté. Mali byť od personálu zbité, mali ich fackať aj opľuť. Pod vplyvom anestetík mali potom zamestnanci ženy donútiť podpísať súhlas s vykonaním sterilizácie.
Zdravotníctvo vraj robí maximum
Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová tvrdí, že sú zavedené opatrenia, ktoré pred nezákonnými sterilizáciami ženy chránia. “V platnosti sú opatrenia, ktoré zosúlaďujú práva pacientov s medzinárodnými štandardmi, v plnej miere sa týkajú aj problematiky sterilizácie,” tvrdí rezort.
Pacientky v nemocniciach sú podľa Eliášovej informované o následkoch sterilizácie, sú im poskytnuté všetky informácie aj v jazyku národnostných menšín. Taktiež ich lekári informujú o možnostiach antikoncepcie.
Pacienka musí sterilizáciu písomne schváliť. Následne je poučená a musí podpísať infomovaný súhlas. Samotná operácia môže byť vykonaná až o 30 dní neskôr. “V praxi to znamená, že sterilizáciu nemožno vykonať na základe rozhodnutia zdravotníckeho personálu. Sterilizácia sa vykonáva sa len na výsostnú žiadosť pacientky,” tvrdí Eliášová.