Nitra Prievidza Regióny Top Trenčín

Bojnický zámok je plný legiend. V minulosti ho mala obývať aj tajomná čierna pani

Bojnický zámok patrí k najnavštevovanejším na Slovensku a možno najkrajším v strednej Európe. Je opradený niekoľkými legendami a povesťami a natáčali sa tu rôzne rozprávky, od Šialene smutnej princeznej cez Pán a hvezdár až po Fantagiro. Zdroj: Archív

BOJNICE – Nádhera popretkávaná históriou. I takto by sa dal opísať zámok v Bojniciach, ktorý patrí k najnavštevovanejším na Slovensku a možno najkrajším v strednej Európe. Klenotom ho okrem hodnoty samotnej stavby robia aj historické zbierky, vďaka ktorým si návštevníci zámku môžu urobiť obraz živote uhorskej šľachty na konci 19. storočia. Zámok bol vybudovaný prestavbou hradu podľa vzoru francúzskych romantických stredovekých zámkov.

Na mieste súčasného zámku stál niekedy koncom prvého tisícročia len drevený hrádok, ktorý slúžil bojarom Veľkomoravského štátu a neskôr uhorskej šľachte. Túto skutočnosť už dokladá prvá zmienka o Bojnickom podhradí z roku 1113. Fakt, že uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky zabral hrad Bojnice v roku 1299 synom Kazimíra z rodu Hunt-Poznan, vieme priamo z najstaršej písomnej zmienky o stredovekom hrade. Po smrti Matúša Čáka v roku 1321 sa hrad stal kráľovským majetkom, potom však niekoľkokrát zmenil majiteľa. V roku 1393 patril pánom z Jelšavy a v rokoch 1430-1485 francúzskemu rodu Onufria Bardy. Práve Onufriovci sa zaslúžili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie, ktoré odolalo i husitským Bratom. Podľa povestí kráľ Matyáš Korvín často navštevoval Bojnice. Úradné listiny diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty končil vždy vetou: “Sub Nostra dilectis Tillis bojniciensibus”, teda “Pod našimi milými lipami bojnickými.” V roku 1489 ho Matyáš Korvín venoval svojmu nemanželskému synovi Jánovi. Torzo lipy s obvodom 12 metrov tu stojí dnes.

Takto vyzeral Bojnický hrad pred rekonštrukciou a dostavbou, ktorú zrealizoval gróf Ján František Pálfi. Pri tejto dvadsaťročnej prestavbe sám gróf kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Zdroj: Glob.sk/juh

Hrad prestavali na zámok

Po smrti Jána Korvína (1496) získal hrad Štefan Zápoľský, ktorý ho držal až do roku 1526. Vtedy dostal mohutné opevnenie, ktoré úspešne odolalo Turkom aj stavovským povstaniam. O rok neskôr kráľ Ferdinand I. venoval hrad rodine Thurzovcov, ktorá ho upravila a prestavala na pohodlné renesančné sídlo. V roku 1644 dostal hrad za pomoc v boji proti Turkom Pavol Pálfi. Posledným majiteľom zámku bol Ján František Pálfi, ktorý bol veľkým cestovateľom, zberateľom, znalcom umenia a tiež dobrodincom. Po rokoch úpadku a stagnácie hrad prestaval do barokovej podoby romantického zámku. Celá stavba bola odrazom jeho vycibreného vkusu a zámocké interiéry slúžili ako expozície pre skvosty privezené z ďalekých ciest (najmä z Arábie a Afriky). J. F. Pálfi zasvätil celý svoj život nielen zberateľstvu, ale i prestavbe zámku podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Pri tejto dvadsaťročnej prestavbe sám J.F. Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Asistoval mu pri nich prešporský architekt Jozef Hubert a na stavbe sa zúčastnili i remeselníci a kamenári z južného Tirolska. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 – 1910).

Doslova rozprávkový Bojnický zámok je dominantou nielen Bojníc, ale celého okolia. Zdroj: Archív

Želanie sa Pálfimu splnilo

Náhla smrť majiteľa zámku spôsobila, že prestavba nebola úplne dokončená a niektorým častiam hradu zostal barokový vzhľad. Gróf J. F. Pálfi zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Keďže nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli medzi jeho príbuznými spory o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a česko-slovenským štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924 – 1926. Podľa poslednej vôle chcel gróf Pálfi, aby boli jeho paláce vo Viedni, Budapešti a Bojniciach sprístupnené verejnosti a umelecké zbierky zostali na svojich miestach. Tento veľmi nákladný projekt však rodinu pôvodne bohatého šľachtica natoľko vyčerpal, že po jeho smrti musela byť na celý objekt uvalená nútená správa. V roku 1939 zámok a k nemu patriace pozemky kúpila firma Baťa. Na základe Benešovych dekrétov však po vojne pripadol jej majetok štátu. O päť rokov neskôr – 9. mája 1950 – zámok vyhorel. Následky požiaru sa odstránili na náklady štátu. Zároveň sa spravila celková obnova zámku, na ktorom sa zriadilo múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Želanie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti sa teda Jánovi Františkovi Pálfimu splnilo 42 rokov jeho po smrti.

Najkrajšou miestnosťou v celom zámku je zlatá sála, v ktorej sú nádherné maľby aj vzácny nábytok. Zdroj: Glob.sk/juh

Strašidelná povesť o čiernej pani

Podľa povesti žil na Bojnickom zámku ctihodný pán spolu so svojou vernou a oddanou manželkou, o ktorej ľudia hovorievali, že bola stelesneným anjelom. Každý, kto k nej prišiel, našiel u nej potechu a pomoc. Až raz nenadišla osudná chvíľa a v zámku zavládla zloba. Mladý pán sa po určitej dobe vrátil z dlhej vojny a príbuzní mu nahovorili klamstvá o tom, že kým on bol na bojisku, jeho pani sa s cudzími rytiermi zabávala a prehýrila s nimi celé noci. Darmo sa mu jeho nevinná žena zaprisahávala, muž ostal chladný a celú vec nechal rozhodnúť súdu. Zloprajná rodina a falošní svedkovia primäli porotcov k neobvyklému rozsudku: “Z podozrenia nevery tu prítomná mladá zámocká pani aj s dieťaťom, ktoré sa narodilo po manželovom odchode do vojny, je povinná skočiť z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Ak je nevinná, nič sa jej nestane, ak sa prehrešila, svoj hriešny život skončí tam.”

V deň tejto zlomyseľnej skúšky sa osadenstvo zámku a celé zástupy Bojničanov zhromaždili pod Huňadyho vežou a očakávali, či si to súd a hlavne zámocký pán nerozmyslia. Nestalo sa. Mladá žena spolu s malým dieťatkom v náručí, vedomá si svojej neviny, odporúčajúc sa pánu Bohu, skočila do hĺbky. Namiesto pádu sa zámocká pani aj s dieťaťom vzniesla hore, vysoko do nebies. Prekvapení sudcovia a zlomený zámocký pán už chceli odísť, keď sa čosi s rachotom zrútilo do priekopy. Keď sa prišli pozrieť na miesto, kde mala pôvodne skončiť nevinná zámocká pani, našli tam len roztrhané šaty a rozbité hlavy s vyplazenými jazykmi. Boli to hlavy klebetníkov a závistlivcov, ktorých postihol trest za ich hriechy. Zarmútený zámocký pán, pohŕdajúc sám sebou, odišiel navždy do kláštora. Odvtedy popri Huňadyho veži počuť čudesné hlasy. To mátožia duše zlých príbuzných. Uvidia ich však len tí, ktorí sú bez hriechu.

Pohrebný koč, vyrobený v Rakúsku na konci 19. storočia z drevenej konštrukcie a sklenenej zadnej časti, kde sa ukladala truhla, na ktorom bolo prevezené telo grófa J. F. Pálfiho z Prievidze na zámok do Bojníc. Zdroj: Glob.sk/juh

Zlomené srdce grófa

Historka sa viaže aj k samotnému grófovi Pálfimu. Ten vraj očarený mladou šľachtičnou z francúzskeho zámku, pripravil pre ňu na svojom panstve bývanie obdobné jej rodisku. Rodičia však svoju dcéru za cudzinca nedali a zronenému zaľúbencovi pamiatkou na jeho lásku ostal vynovený zámok, na vrchole veže s vencom podobajúcim sa na tŕňovú korunu. Francúzska kontesa de Janville, kvôli ktorej vraj gróf prestaval nevzhľadný Bojnický hrad na romantický zámok – jeden z najkrajších v Európe, na jeho dostavbu nepočkala a vydala sa. Až po svojej smrti prišla na zámok ako duch. Povesť so záhadou má aj studňa Bojnického zámku, o ktorej sa hovorí, že v nej nikdy nebola žiadna voda. Na jej dne leží obrovský balvan, ktorý podľa povestí zatarasuje vchod do tajnej katakomby. Či ide o pravdu sa nedá povedať, pretože kameňom doteraz ešte nikto nepohol a nezistil, ako to s údajnými katakombami naozaj je. Ďalšou záhadou je i Bojnický oltár. Je známe, že oltár patril k najcennejším pokladom čudáckeho grófa, čo dokazuje i zvláštny fakt, že ho vsadil do kaplnky presne na úrovni sarkofágu, akoby mal plniť akúsi dôležitú funkciu aj vtedy, keď bude jeho majiteľ na mieste svojho posledného odpočinku. Bojnický oltár, ktorý zakúpil tento veľký milovník umenia, patrí k najväčším unikátom a najcennejším predmetom zámockých zbierok.

Vo veľkej predsieni je i najobľúbenejšie kreslo grófa Pálfiho, ku ktorému sa viaže zámocká legenda, podľa ktorej ten, kto sa do neho posadí bude naozaj veľmi bohatý. Gróf Pálfi bol síce najbohatším mužom v celom Uhorsku, zároveň ale veľmi nešťastným a opusteným. V kresle sedí francúzska kontesa de Janville. Kvôli nej vraj gróf prestaval nevzhľadný Bojnický hrad na romantický zámok, jeden z najkrajších v Európe. Kontesa na jeho dostavbu nepočkala a vydala sa. Až po svojej smrti prišla na zámok ako duch. Zdroj: Glob.sk/juh

Z dukátov ostali kamene

Z hodnoverných a dostupných zdrojov je známe, že koncom 15. storočia daroval kráľ Matej Bojnický hrad svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Ján sídlil v Bojniciach aj so svojou ženou Blankou Sforzovou. Podľa povesti hrad a okolie samotnému kráľovi prirástli k srdcu. Krásne prostredie a kúpele, ktoré už vtedy mali dobrý chýr široko – ďaleko, kráľa často lákali na návštevu. V tom období bol správcom zámku kastelán Peter Póky. Tento ľstivý a krutý muž si zaumienil, že Bojnický hrad bude jeho. Často zneužíval dôveru bezstarostného mladého páru, okrádal ich a poddaných zdieral stále väčšími a vyššími daňami. Vyhováral sa, že to robí len v záujme svojho pána, lenže nahonobené dukáty si odkladal do vlastných mešcov a truhlíc. Jedného dňa však prišiel do Bojníc, do chýrnych kúpeľov pod zámkom, na smrť chorý starec, ktorý sa chcel vykúpať v liečivom prameni. Kastelán Póky si ale liečivý prameň privlastnil a nechal si za kúpanie v ňom draho platiť. Darmo ho starec, ktorý nemal čím zaplatiť prosil o zľutovanie, správcovo srdce zostalo tvrdé. Pocestný zastonal, zmeravel a ešte skôr než skonal, vyriekol strašné slová: „Tvoje čierne dukáty, správca, nech sa premenia na kameň a ty sám, zhyň rukou kata pred zrakmi tých, ktorých si ponižoval a zbedačil.“ Stalo sa, a kliatba sa splnila. Póky zdesený vybehol do najvyššej veže hradu, kde mal ukryté nahonobené dukáty. Keď otvoril truhlice, dukáty sa premenili na ploské kamienky. Vystrašený zreval a všetko z truhlíc vysypal von oknom do priekopy. Peter Póky bol za úklady proti svojmu pánovi odsúdený a na výstrahu rozštvrtený na námestí Sv. Juraja v Budíne v roku 1496. Zostala po ňom len zlá spomienka a stará povesť.

Galéria
Lipa kráľa Mateja Korvína, ktorý pod ňou, podľa historickej povesti, držiaval kráľovské snemovanie, má viac ako 700 rokov a patrí k najstarším, ak nie je vôbec najstaršou, na Slovensku. Zdroj: Glob.sk/juh
Rokokový stolík v zlatej miestnosti z roku 1850 pochádza z Francúzska. Obrazy na ňom nevznikli maľbami, ale vkladaním dreva do dreva. Zdroj: Glob.sk/juh
Nádherou na zámku dýcha aj modrý salón, ktorý má na stenách maľby európskych monarchov, kráľov, kráľovien či rytierov. Zdroj: Glob.sk/juh
Gróf Ján František Pálfi zomrel roku 2. júna 1908. Jeho telo bolo v roku 1911, teda tri roky po smrti, uložené do honosného sarkofágu z červeného mramoru uprostred spoločnej hrobky na zámku v Bojniciach. Niekoľko desaťročí po grófovej smrti spozorovali zamestnanci múzea podivnú vec – zo sarkofágu začala vytekať neidentifikovateľná tekutina zvláštnej medovitej konzistencie. V prípade grófa Pálfiho bola iniciátorom „senzácie“ aj po desaťročiach od úmrtia prítomná voda. Zdroj: SNM-Múzeum Bojnice
Už vstup do Bojnického zámku ponúka pohľad na jeho dominantné veže. Zdroj: Glob.sk/juh
Vzácna kópia Turínskeho plátna, ktoré vystavujú na zámku v Bojniciach, je umiestnená pod tabuľovými maľbami talianskeho majstra Narda di Cione z 50-tych rokov 14. storočia známymi ako Bojnický oltár. Zdroj: Glob.sk/juh
Ku studni na najstaršom nádvorí na zámku, ktorá je 26 m hlboká a siaha do podzemných priestorov, sa viaže zaujímavá historka. Zdroj: Glob.sk/juh
Výmaľby na stenách zeleného prijímacieho salóna zámku sú ojedinelé nielen u nás, ale v celej strednej Európe. Kreslá pochádzajú zo 16. storočia. Zdroj: Glob.sk/juh
Veľkú sieň rozdeľuje na dve časti umelecká drevená stena, na ktorej spodnej časti je znázornených šesť hlavných hriechov ako je pýcha, hnev, lakomstvo, nenávisť, obžerstvo, lenivosť, siedmy, ktorým je smilstvo, predstavuje posteľ za ňou. Zdroj: Glob.sk/juh
Truhlice, ktoré sa nachádzajú v zelenom salóne znázorňujú prestavbu zámku. Za každú dal gróf Pálfi vyše 50 zlatých dukátov, pričom slúžka za rok dostávala plat 2 zlaté dukáty. Zdroj: Glob.sk/juh
V zámockej zimnej záhrade, ktorá v minulosti slúžila šľachte aj ako herňa visia na stene rozličné obrazy. Asi najvzácnejší je ten, na ktorom sú z 18. storočia namaľované na trojportréte osoby so šľachtickým titulom, najznámejšia francúzska kráľovná Mária Antoinetta (vpravo), Ľudovít XVI. a v strede arcivojvoda Maximilián Habsburg. Vedľa tohto obrazu visia vpravo Máriini rodičia kráľovná a cisárovná Uhorská Mária Terézia a František Štefan Lotrinský. Zdroj: Glob.sk/juh
Luster v rytierskej sieni si gróf Pálfi priviezol z Palestíny a sú na ňom znázornené písmená alfa a omega, ktoré sú prvými a poslednými v gréckej abecede. Brnenie v rohu sa nosilo v 14. a 15. storočí. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníkov Bojnického zámku určite zaujme aj zelený salón, v ktorom je niekoľko zaujímavostí. Jednou z nich je posteľ, ktorá sa opticky javí ako malá, ale v skutočnosti má dĺžku 237 cm. Práve na nej sa točili scénky z rozprávky Princezná Fantagiro. Zdroj: Glob.sk/juh
Stôl tivoli je predchodcom dnešnej rulety a slúžil šľachte na zábavu. Zdroj: Glob.sk/juh
Kaplnka na Bojnickom zámku je zdobená nielen nádhernými maľbami na stenách a strope, ale aj tabuľovými maľbami talianskeho majstra Narda di Cione z 50-tych rokov 14. storočia známymi ako Bojnický oltár. Zdroj: SNM-Múzeum Bojnice
Mramorová sieň na Bojnickom zámku slúžila panstvu na jedenie a je pokladaná na jednu z najromantickejších. Vykladaná je žltým a čiernym mramorom v tvare rybích šupín. Uprostred sa nachádza japonský stôl zdobený perleťou. Zdroj: Glob.sk/juh
Luster v mramorovej sieni je z povestného benátskeho skla. Zdroj: Glob.sk/juh
Najväčší anjel v zlatej miestnosti, a zároveň 184, drží erb rodu Pálfiovcov, pri ktorom je stuha s rokom narodenia a úmrtia grófa Jána Františka Pálffyho. Zdroj: Glob.sk/juh
Huňadyho sála je najväčšou sálou na Bojnickom zámku a je situovaná v krídle, ktoré bolo postavené Turzovcami na prelome 16. a 17. storočia. Na čelnej stene je veľký gobelín Jozef a jeho bratia, ktorý bol utkaný začiatkom 17. storočia v Bruseli. Je na ňom spracovaná biblická téma zo Starého zákona. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníkov zámku určite zaujmú aj postele z obdobia rokoka z druhej polovice 19. storočia. Zdroj: Glob.sk/juh
Maketa Bojnického zámku v jeho súčasnej podobe. Grófovi J. F. Pálffymu pri nej asistoval prešporský architekt Jozef Hubert, a na stavbe sa zúčastnili i remeselníci a kamenári z južného Tyrolska. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 – 1910). Zdroj: Glob.sk/juh
Zlatá sála je známa aj ako kráľovstvo anjelov. Názov je odvodený od stropu vyrezávaného z borovicového dreva a pozlátenom 24 karátovým lístkovým zlatom, na ktorom sa nachádza 183 anjelských tvári. Každá je jedinečná so svojským výrazom. Zdroj: Glob.sk/juh
Prestavba Bojnického hradu na nádherný zámok trvala dvadsať rokov. Gróf Ján František Pálfi si pri nej svoj zámok sám nakreslil, navrhol a riadil aj všetky práce. Zdroj: Glob.sk/juh
V erbovej sieni je dominantou samotný strop, kde je umiestnený najväčší erb Pálfiovcov. Zdroj: Glob.sk/juh
Najstaršie schodisko na zámku bolo vytesané do travertínovej skaly. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next