BRATISLAVA – Štátna pomoc pre firmy postihnuté opatreniami proti šíreniu ochorenia COVID-19 mnohým firmám krátkodobo pomôže, no má viacero nedostatkov. Podnikatelia sa sťažujú na nejasné kritériá, zbytočnú administratívu, ale aj na obmedzenia, pre ktoré sa časť firiem k štátnej pomoci nedostane.
Oslovené podnikateľské organizácie tiež upozornili, že žiadny balík štátnej pomoci bankrotom nezabráni, pokiaľ im štát nedovolí otvoriť ich prevádzky. “Štátna pomoc je v zásade adresná a určite nepokrýva všetky dotknuté skupiny podnikateľov. Realita je vždy komplikovanejšia ako nariadenia štátu,” upozornil výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina. Šéf aliancie dodal, že na Slovensku nič nefungovalo bez byrokracie pred krízou a kríza veci a postupy len zhoršuje.
Na to, že štát pre poskytnutie pomoci požaduje od podnikateľov informácie, ktorými disponuje vo svojich databázach, upozornil Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) či Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). “Samotné vyplnenie formulárov nie je príliš náročné, hoci sa tam zadávajú mnohé nadbytočné dáta, ktoré má štát v rôznych registroch a mal by byť schopný ich spárovať podľa identifikačného čísla organizácie (IČO),” myslí si generálna sekretárka SŽZ Miriam Bellušová. Niektorí podnikatelia podľa nej môžu mať problém s identifikáciou typu podpory, na ktorú majú nárok. “Toto je už zložitejšie, lebo sa musí správne orientovať v rozhodnutiach Úradu verejného zdravotníctva, ktoré sú na webe dosť neprehľadné a odvodiť si z nich, aký typ pomoci sa ho týka,” uviedla Bellušová.
Viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Juraj Stahl povedal, že mnohé spoločnosti už o štátnu pomoc vo forme 80 % príspevku na mzdy požiadali, zatiaľ však asociácia medzi členmi neeviduje žiadny subjekt, ktorý by reálne podporu dostal. “Samotný proces žiadosti nepovažujem za komplikovaný, problémom sú nejasné kritériá, ktoré sa menia, dopĺňajú, rušia,” myslí si Stahl.
Zamestnávateľom sa nepozdáva ani systém pomoci prostredníctvom úradov práce. “Podnikateľ doteraz zvyčajne nebol v kontakte s touto inštitúciou a ani ona nemá o ňom dostatok informácií,” upozornila hovorkyňa AZZZ Miriam Filová. Vhodnejšia by podľa nej bola komunikácia cez Finančnú správu SR alebo Sociálnu poisťovňu. Asociácia upozornila aj na to, že príspevok od štátu nedostanú živnostníci, ktorí majú akýkoľvek menší pracovný úväzok, a ani živnostníci, ktorí pracujú v zahraničí a nemôžu pracovať, ani vycestovať.
Za najväčší problém aktuálnej štátnej pomoci považujú podnikatelia ustanovenie, že prijímateľom štátnej pomoci nemôže byť podnik v ťažkostiach. Prehlásenia, ktoré musí podnikateľ poskytnúť, zakladá podľa Bellušovej riziko, že ak správne neodhadol svoje postavenie a ak napríklad nemá vedomosť o nesplnení nejakej povinnosti, tak bude musieť príspevok vrátiť. “Uvítali by sme, keby vláda pristúpila k poskytovaniu pomoci veľkorysejšie, lebo takto pomoc nemusí splniť hlavný cieľ – zachrániť živobytie pre samostatne zárobkovo činné osoby a pracovné miesta pre zamestnancov,” dodala.
PAS označila podmienku týkajúcu sa podniku v ťažkostiach za nezmyselný a byrokratický inštitút. “Stačí, ak spoločník požičal vlastnému podniku významnú sumu peňazí a hneď sa dostane do krízy, a to napriek tomu, že dlží jeho podnik jemu ako fyzickej osobe. Takýto podnikateľ nie je v problémoch, len si zabezpečil financovanie cez zadlženie vlastnej osoby,” upozornil Serina. Podľa šéfa PAS žiadny štátny balík bankrotom nezabráni, môže len bankroty oddialiť. “Zabrániť rozpadu hospodárskych vzťahov dokážu len ich účastníci, to značí podnikatelia, zamestnanci a spotrebitelia. Štát by im to mal preto umožniť,” dodal Serina.