BRATISLAVA – Virtuálne sídlo využíva množstvo živnostníkov aj firiem. Pre podnikateľov má nesporné výhody. Šetrí peniaze, poskytuje istú lukrativitu a najmä pre začínajúcich podnikateľov môže znamenať výborný krok. Problém však nastáva, pokiaľ sa niekto snaží túto možnosť zneužiť. Virtuálne sídla sú totiž skvelým priestorom pre špekulantov, ktorí si chcú založiť schránkovú firmu.
Virtuálne sídlo ponúka na Slovensku niekoľko firiem. Niektoré majú pobočky vo viacerých mestách, iné tieto služby poskytujú výhradne v Bratislave. Práve v hlavnom meste je o ne najväčší záujem. Niet sa čomu čudovať – doslova za pár eur získa vaša firma sídlo v hlavnom meste. Ide však len o sídlo, kde vám môže byť doručená pošta. Pri lacnejších variantoch viruálneho sídla je to skutočne len schránka, kde párkrát do týždňa príde niekto z personálu, prevezme zásielky a zase odíde. Tie lepšie ponúkajú aj právne služby, na mieste adresy majú kanceláriu a zásielky vám naskenujú a pošlú. To už záleží od financií.“Hlavnou výhodou virtuálneho sídla v Bratislave je anonymita a prestíž, ktorú hlavné mesto poskytuje podnikateľom z celej republiky. Adresu virtuálneho sídla si zapíšte ako sídlo vašej firmy do obchodného alebo živnostenského registra. Nezáleží na tom, či už firma existuje a sídlo firmy k nám zmeníte, alebo zakladáte úplne novú firmu,” píše na svojom webe otvorene jedna z firiem.
Glob.sk kontaktoval niekoľko spoločností, ktoré ponúkajú virtuálne sídlo. Ich služby sa pohybujú od 7 eur mesačne až do výšky 50 eur mesačne. Oproti prenájmu kancelárie v hlavnom meste je to minimálna cena. V ich ponuke poväčšine nájdete aj rôzne “doplnkové” služby. Je to napríklad právne poradenstvo či pomoc so založením s.r.o.. Okrem toho vám väčšinou za príplatok naskenujú zásielky a pošlú vám ich na mail. Preto nie je prítomnosť podnikateľa v Bratislave vôbec nutná.
Virtuálne sídla majú pri podvodoch svoju úlohu
Osobná prítomnosť dokonca nie je nutná ani pri registrácii sa v nejakej firme ponúkajúcej virtuálne sídlo. Všetko sa dá ľahko vyriešiť cez internet a už to môže naznačiť, že nemusí byť všetko v poriadku. Niektoré virtuálne firmy svoje služby predávajú aj sľubovaním menšej pravdepodobnosti daňovej kontroly. “Ďalšou výhodou sídla u nás je menšia pravdepodobnosť daňových kontrol, pretože v Bratislave sídli oveľa viac firiem,” sľubujú.
Zmluvu dokonca nemusíte ani podpísať. Za návrh zmluvy firmy poväčšine považujú vyplnený dotazník, ktorý podpíšete len cez internet. Následne zaplatíte a firma vám pošle list vlastníctva a potvrdenie o platbe. Potom už nemusíte robiť nič.
To, že virtuálne firmy môžu byť skutočne živnou pôdou pre rôzne schránky, potvrdil aj partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Andrej Leontiev. “Schránkové firmy sa vyznačujú aj tým, že najčastejšie nemajú žiadnych zamestnancov, štatutárom je často najatý “profesionál”, nemajú žiadny majetok a vzhľadom na to, ze podnikajú takpovediac na papieri, nepotrebujú ani kancelárie alebo obchodné priestory. Tiež sa väčšinou snažia dobre strážiť “súkromie” svojich spoločníkov a konečných užívateľov výhod. Na všetko toto sa “virtuálne sídla” veľmi dobre hodia,” vysvetľuje Leontiev.
Podľa skúsenosti jeho advokátskej kancelárie tieto firmy podnikajú na základe voľných živností, poskytujú väčšinou poradenské služby či advokátsku pomoc. Na takéto služby je však potrebná licencia. Niekedy preto výslovne len prenajímajú priestory a tieto služby “nakupujú” od iných firiem, ktoré potrebnú licenciu majú.
Pokiaľ sa nejaký človek snaží napríklad oklamať štát či zneprehľadniť vlastnícku štruktúru nejakej firmy, virtuálne sídlo mu môže pomôcť. Práve pri rôznych pofidérnych kšeftoch sa využíva spletitá sieť rôznych vlastníkov, bielych koní či kancelárií bez reálnych zamestnancov. “Schránkové firmy alebo spoločnosti s virtuálnym sídlom často fungujú ako medzistupne v zložitejsích vlastnických (holdingových) štruktúrach, kde majú funkciu zneprehľadnit skutočné vlastníctvo alebo skomplikovať sledovanie toku peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo slúžiacich na financovanie trestnej činnosti,” vysvetlil Leontiev. Zároveň však uviedol, že to, že firma sídli na virtuálnej adrese automaticky neznamená, že sú za ňou nekalé praktiky. “Sú aj prípady, kde spoločnosti s virtuálnym sídlom sledujú legálny cieľ – slúžia na dovolenú daňovú optimalizáciu, ochranu osobnej bezpečnosti ich skutočného vlastníka a jeho rodiny pred vydieraním a únosmi alebo ide o bežné spoločnosti v štádiu, kým si nájdu zamestnancov a prenajmú alebo kúpia vlastné priestory,” dodal advokát.
Ministerstvo spravodlivosti zvažuje zmenu zákona
Virtuálne sídla vníma aj ministerstvo spravodlivosti. “Ministerstvo spravodlivosti nie je oprávnené sa vyjadrovať ku konkrétnym subjektom, ale všeobecne platí, že nie každá obchodná spoločnosť musí vlastniť nehnuteľnosť a teda na účely zriadenia sídla si ju môže prenajať. Nie je možné vylúčiť, že niektoré adresy môžu byť využívané ako sídla schránkových obchodných spoločností,” vysvetlila hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová.
Problém takýchto firiem sa zrejme budú snažiť riešiť aj legislatívnou cestou. “Momentálne uvažujeme nad čiastočnou zmenou právnej úpravy, ktorá by spoločnosť a štatutára robila zodpovednejšou za neexistujúcu adresu sídla spoločností,” vysvetlila Drobová.
Pokiaľ by sa niekto rozhodol zneužiť možnosť virtuálnych sídiel, sťažil by prácu vyšetrovateľom prípadných trestných činov ale aj finančnej správe. “Finančná správa kontroluje dodržiavanie plnenia si povinností jednotlivých daňových subjektov v daňovej a colnej oblasti bez ohľadu na to, kde a aké majú sídlo firmy,” uviedla hovorkyňa finančníkov Ivana Skokanová. Či im ich prácu virtuálne sídla spoločností komplikujú, alebo nie, však prezradiť nechcela.“K otázke postupov, konkrétnych nástrojov a techník kontrolnej činnosti finančnej správy sa však nemôžeme verejne vyjadrovať. S ohľadom na ochranu záujmov štátu a finančnej správy nemôžeme poskytnúť dôverné informácie o pomôckach, o vedených interných databázach a evidenciách, o zdrojoch informácií, o nástrojoch preverovania a kontroly, o interných postupoch, metódach či rozhodnutiach slúžiacich výlučne pre potreby finančnej správy v rámci výkonu správy daní. Bolo by to kontraproduktívne,” uviedla Skokanová.