Domáce Politika Parlamentné voľby Top

Spôsobovali problémy aj otvárali kauzy. Kto sú vzbúrenci v SaS?

Zdroj:Peter Korček / Glob.sk

BRATISLAVA – Robili strane dobré aj zlé meno, no rozhodne neboli prehliadnuteľní. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová v strane končí. O jej vylúčení rozhodli jej vlastní spolustraníci na sobotňajšom nominačnom kongrese. Blahová spolu s ďalšími nesúhlasí s niektorými krokmi predsedu strany Richarda Sulíka. Ten zasa nebol posledné mesiace spokojný s ňou, ako aj s ďalšími straníkmi na čele s Ľubomírom Galkom, ktorých odchod z SaS je tiež na spadnutie. Všetci pritom patria k známym tváram strany.

 

Najsilnejšia opozičná parlamentná strana prechádza ťažkým obdobím. Po vnútrostraníckych rozbrojoch, ktoré sa strhli okolo predčasnej septembrovej voľby predsedu SaS a vyústili až do vytvorenia názorovej platformy, je dnes reálne, že strana príde o viaceré tváre. Otázniky visia nad budúcnosťou zakladateľov takzvaného Demokratického jadra SaS, ktorého vznik ohlásili začiatkom septembra Ľubomír Galko s Natáliou Blahovou, Jozefom Rajtárom, Janou Kiššovou, Renátou Kaščákovou, Radoslavom Pavelkom a Vladimírom Slobodom.

Liberáli už počas víkendového kongresu spomedzi seba vylúčili Natáliu Blahovú. Čo bude s ďalšími kritikmi je nateraz nejasné. Rozhodnutie by malo padnúť v najbližších dňoch. SaS tak pár mesiacov pred voľbami môže definitívne prísť o tváre, ktoré stranu zviditeľnili – hoci nie vždy v dobrom svetle. 

 

 

Galko ešte z čias svojho vymenovania za ministra obrany. Zdroj: TASR / Pavel Neubauer

 

Ľ. Galko: Minister, ktorého odvolala premiérka

Vstup Ľubomíra Galka, bývalého manažéra siete supermarketov, do veľkej politiky sa niesol vo veľkom štýle. Po voľbách 2010, kedy sa liberáli stali súčasťou vládnej koalície, sa stal vo vláde Ivety Radičovej ministrom obrany. Netrvalo však dlho a nová krv v politike si pripísala škandál nevídaných rozmerov a ministerského kresla ho zbavila sama premiérka. Dôvodom boli medializované informácie o odpočúvaní novinárov Vojenským obranným spravodajstvom. To mal v tom čase pod palcom práve Galko ako minister a odpočúvanie sa malo diať na jeho pokyn. Galko mal pritom zájsť ešte ďalej a “napichnúť” telefón mal dať aj kamionistovi, ktorý jazdil za jeho autom či vlastnej sekretárke. Obžalovaných bolo neskôr päť vojenských tajných vrátane ich exriaditeľa Pavla Brichtu. Samotný Galko medzi obvinenými ani obžalovanými nikdy nefiguroval.

Kauza odpočúvania si ho však napriek tomu počkala. Strana Smer-SD začiatkom roka 2018 iniciovala rokovanie, ktorého cieľom malo byť zosadenie Ľubomíra Galka z funkcie predsedu výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Argumentovali tým, že podľa obžaloby sa malo odpočúvanie zameriavať na zisťovanie politických názorov odpočúvaných osôb, najmä voči strane SaS. Galko však nakoniec zosadzovaný z funkcie nebol. V rovnakom čase totiž prehovoril o vážnych zdravotných problémoch.

Zľava: Richard Sulík, Jana Kiššová a Ľubomír Galko Zdroj: Ján Zemiar

Po tretíkrát sa pozornosť na Galka zamerala po tom, ako sa Lucia Ďuriš Nicholsonová kvôli uplatneniu mandátu europoslanca musela vzdať mandátu v NR SR, ako aj podpredsedníckej stoličky. Začiatkom leta vybrali liberáli po dlhej diskusii na jej miesto Ľubomíra Galka. Ten mal v tom čase však už zálusk aj na  inú stoličku – tú Sulíkovu. Netajil sa tým, že po voľbách 2020 chce kandidovať na post predsedu SaS. Keď však Richard Sulík oznámil, že predseda sa bude voliť už teraz v septembri, Galko oznámil, že za takýchto okolností kandidovať nebude a začal spoločne s ďalšími členmi proti konaniu mimoriadneho kongresu zbrojiť. Neúspešne.

Galko nebol nakoniec zvolený ani za podpredsedu parlamentu, lebo nedostal dostatok hlasov. Bolo to už v čase, keď SaS riešila interné napätie a hlasy mu vraj v tajnej voľbe nedali ani niektorí jeho vlastní. Ďalšia rana prišla, keď predseda strany Richard Sulík povedal, že Galko patrí s Jozefom Rajtárom k tým, ktorých na svojej kandidátke do volieb nechce. A napokon ho  tam ani nedal. Bývalý minister obrany je však stále členom SaS, po sobotňajšom kongrese je ale jeho ďalšie pôsobenie v strane veľmi otázne.

Zľava: Richard Sulík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Jana Kiššová, Natália Blahová a Ľubomír Galko. Foto: SITA/Diana Černáková

J. Kiššová: jediná, o ktorú Sulík otvorene bojoval 

Rovnako ako zvyšní menovaní, aj Jana Kiššová vstúpila do veľkej politiky vo farbách strany SaS, ktorú pomáhala zakladať. V rokoch 2009 až 2014 bola tiež jej generálnou manažérkou. V roku 2010 ju zvolili za poslankyňu NR SR. Dnes v parlamente pôsobí na poste predsedníčky hospodárskeho výboru.

Funkcia odzrkadľuje to, čomu sa venuje aj v strane – najmä hospodárskym a ekonomickým témam. Tie práve ona často tlmočila smerom k verejnosti. Na rozdiel od Ľubomíra Galka sa s ňou nespájajú kauzy či výraznejšie prešľapy. Za zmienku stojí tiež fakt, že Richard Sulík sa aj potom, ako vyjadrila svoj nesúhlas s niektorými jeho krokmi, usiloval získať ju na svoju kandidátku. Vyčlenil jej na nej dokonca vysoké miesto. Mala byť číslo tri a zdá sa, že jej odmietnutie by Sulíka mrzelo hádam najviac.

Natália Blahová bola z SaS vylúčená. Zdroj: SITA / Marko Erd

N. Blahová: zo strany ju vylúčili vlastní

Na víkendovom kongrese, na ktorom bola Natália Blahová z vôle spolustraníkov z SaS vylúčená, Richard Sulík vyhlásil, že je mu to ľúto, lebo to bol on sám, kto ju pred 10 rokmi lámal, aby išla do politiky. Natália Blahová, rovnako ako zvyšní menovaní, začala svoju politickú dráhu na kandidátke SaS a po voľbách v roku 2010 sa stala poslankyňou Národnej rady SR. V rokoch 2014 aj 2019 za stranu neúspešne kandidovala aj v eurovoľbách. To, čo ju však najviac zviditeľnilo, sa začalo po parlamentných voľbách 2016 blogom. V ňom, už vtedy ako predsedníčka poslaneckého klubu strany, zhrnula svoje informácie o fungovaní resocializačného zariadenia Čistý deň.

Kauza, ktorú tým otvorila, takmer stála kreslo ministra práce Jána Richtera a viedla až k zatvoreniu samotného zariadenia. Informácie o tom, že jeho pracovníci mali mať sexuálny styk s neplnoletými chovankyňami, vyvolali celospoločenské emócie a zaostril na otázku fungovania takýchto zariadení. Táto kauza zároveň pritiahla pozornosť aj k SaS. Dnes už Natália Blahová v strane nie je. Vylúčiť ju navrhol rádový člen za to, že podľa neho poškodzuje dobré meno strany. To, či ostane šéfkou poslaneckého klubu, respektíve či ostane v klube ako takom, je nateraz otázne. 

Jozef Rajtár a jeho poslanecký asistent Filip Rybanič. Zdroj: TASR / Marko Erd

J. Rajtár: poslanec s najslávnejším asistentom

Služobne najmladší politik spomedzi spomenutých kritikov je Jozef Rajtár, ktorý síce stále pri zrode SaS, ale  vo veľkej politike sa začal angažovať až vo voľbách v roku 2016. Na kandidátku ho obsadil Sulík pomerne vysoko – bol číslom šesť a rýchlo sa z neho stala známa tvár strany. Bol to totiž jeho poslanecký asistent Filip Rybanič, ktorý sa ako pracovník komerčnej banky pozrel na účty vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Dokumenty, ktoré mali poukázať na prepojenie medzi ním a podnikateľom Ladislavom Bašternákom, dnes už odsúdeným za daňovú trestnú činnosť, sa stali pevným základom pre jednu z najväčších káuz tejto vlády. Kritici Rajtárovi vyčítali porušenie bankového tajomstva. Nič to však nemení na ohlase, aký tzv. kauza Bašternák vyvolala.

Pozeraniu na prsty politickým špičkám a ich možnému prepojeniu na podnikateľov či rôzne orgány ostal Rajtár verný aj naďalej. Neskôr však boli medializované informácie, že má mať blízko ku kontroverznému bývalému príslušníkovi SIS Pavlovi Forischovi. Práve ten ho mal zásobovať informáciami. Richard Sulík ho už dnes vedľa seba nechce. Spoločne s Ľubomírom Galkom ich označil za tých, s ktorými na jednej kandidátke nebude a ani nie je …